Ako sa páčiť ľuďom: Rady z Biblie

V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa stať osobou, ktorá je príjemná a rešpektovaná v spoločnosti, s dôrazom na princípy a rady, ktoré nám ponúka Biblia. Budeme sa inšpirovať rôznymi biblickými textami, ktoré nám môžu pomôcť v našom osobnom a duchovnom raste.

Svätý Pavol píše svoje epištoly

Pavlove rady Timotejovi

Druhý list Timotejovi je s najväčšou pravdepodobnosťou posledným listom apoštola Pavla. „Apoštol pohanov“ ho napísal z rímskeho väzenia krátko pred svojou smrťou počas krutostí neronovského prenasledovania kresťanov pravdepodobne v roku 67. V tejto epištole nachádzame apoštola Pavla vo väzení. Pavol sám o svojej situácii píše: „Ja som už totiž obetovaný ako liata obeť a prišiel čas môjho odchodu. Bojoval som dobrý boj, beh som dokončil, vieru som zachoval.

Keď sledujeme Pavlovu službu a jeho cesty v knihe Skutkov, v poslednej kapitole sa s ním lúčime v Ríme, kde býval pod vojenským dohľadom v akomsi „domácom väzení“ a prijímal početných návštevníkov, ktorým kázal slovo. Z tohto väzenia bol však prepustený, pretože aj na cisárskom dvore ho podobne ako predtým v Cézarei aj v Jeruzaleme uznali za nevinného. Podľa cirkevného historika Eusébia sa Pavol opäť vybral na cesty a hlásal evanjelium. Išiel na Krétu, kde zanechal Títa (Tít 1,5), a potom do Efezu, kde zostal Timotej (1Tim 1,3-4). Je možné, že potom cestoval do Kolos, aby - podľa svojho plánu - na­vštívil Filemóna (Flm 22) a určite prišiel do Macedónie. Jedným z macedónskych miest, ktoré navštívil, bolo dozaista Filipis. (Fp 2,24) Z Macedónie poslal svoj prvý list Timotejovi do Efezu a Títovi na Krétu.

Podľa zmienky v liste (4,16-17) mal už Pavol za sebou predbežný výsluch, počas ktorého ho všetci opustili. Čakal na súd, ale nedúfal, že bude oslobodený; hrozba smrti sa mu zdala neodvratnou. (4,6-8) Toto všetko stálo v pozadí listu, ktorý napísal.

Timotej bol Pavlovým obľúbeným učeníkom. Pavol priviedol Timoteja ku Kristovi v jeho rodnom meste Lystre. Tento mladík sa odvtedy stal Pavlovým verným druhom, ktorý ho sprevádzal na jeho druhej a tretej misijnej ceste, v rámci ktorých ho Pavol vyslal napríklad do Tesaloniky alebo Korintu. (1Tes 3,1; 2Kor 4,17) Pavla sprevádzal tiež do Jeruzalema (Sk 20,1-5) a je veľmi pravdepodobné, že mu robil spoločníka aj na prvej, nebezpečnej ceste do Ríma. Isté je, že počas Pavlovho prvého uväznenia v Ríme bol Timotej s ním, pretože vo svojich listoch, písaných z väzenia, uvádza Pavol Timotejovo meno spolu so svojím vlastným. To, že si Pavol Timoteja veľmi vážil a mal ho rád, vidíme z mnohých zmienok o ňom v rôznych Pavlových listoch. Nazýva ho „svojím milovaným dieťaťom a verným v Pánovi“ (1Kor 4,17), postupne mu začína dôverovať ako svojmu „spolupracovníkovi“ a „bratovi a služobníkovi Božiemu v evanjeliu Kristovom“. (R 16,21; 1Tes 3,2) V Liste Filipským hovorí o Timotejovi, že „nemá nikoho ako jeho“.

Timotej bol povolaný k veľkej službe. Ako najbližší učeník asi najväčšieho Božieho služobníka tej doby sa blížiacou sa smrťou svojho majstra dostával do nesmierneho tlaku. Vo svojom prvom liste mu Pavol píše: „Nech nikto nepohŕda tvojou mladosťou!“ (1Tim 4,12) a o rok či dva neskôr ho napomína: „Pred mladíckymi žiadosťami utekaj!“ (2Tim 2,22) Timotej bol človekom, ktorý potreboval povzbudzovanie, z prirodzeného hľadiska zrejme nebol takou silnou osobnosťou ako jeho učiteľ. Keď Pavol píše do Korintu, prosí tamojších bratov:„Keď príde k vám Timotej, hľaďte, aby sa nemusel báť u vás; veď koná dielo Pánovo ako aj ja. Nech teda nikto ním nepohŕda.“ (1Kor 16,10-11) Timotejovi samotnému pripomínal, že nám „Boh nedal ducha zbabelosti“. (2Tim 1,7)

Ako sa stať Božím mužom

Hoci sa vlastnosti uvedené v tomto verši môžu vzťahovať na mladých mužov aj ženy, myslím si, že poskytujú jednoduchú, ale zároveň náročnú paradigmu, ako sa stať Božím mužom. Čo znamená, že muž má byť príkladom vo svojom správaní? V Písme je to zámerne široký, všeobjímajúci pojem a často sa spája s rečou (napríklad R 15:18 a Kol 3:17) - teda s tým, čo hovoríme a čo robíme. Keď ide o naše správanie, môžeme sa pýtať: Čo hovorí o Ježišovi spôsob nášho života? V istom zmysle sa väčšina Pavlových listov zaoberá naším správaním (priamo alebo nepriamo). V bezprostrednom kontexte 1. listu Timotejovi však kvalifikácia starších vo viere v tretej kapitole pomenúva a rozoberá niektoré rozhodujúce vlastnosti zbožného muža vrátane jeho správania.

Kvalifikačné predpoklady sú síce uvedené pre kandidátov na biskupov a diakonov, ale netýkajú sa výlučne týchto mužov - snáď s výnimkou schopnosti učiť. Aj pri vyučovaní by sa však každý muž mal usilovať o verné, presné a starostlivé zaobchádzanie s Božím slovom. Slovo, ktoré Pavol používa pre správanie, sa viackrát objavuje aj v listoch apoštola Petra (oveľa viac ako u Pavla), takže by sme sa mohli pozrieť aj na tieto listy, aby sme lepšie pochopili, čo Pavol Timotejovi (a aj nám) prikázal, aby sme boli a robili. Medzi kvalifikáciou starších a Petrovými pokynmi môžeme vyčleniť niekoľko konkrétnych spôsobov, ako sa muži, ktorí veria v Boha, stávajú lepšími Božími mužmi pod našim vedením.

Svätosť a sebaovládanie

Život zbožných mužov sa vyznačuje predovšetkým svätosťou. „Nepripodobňujte sa predošlým žiadostiam z čias nevedomosti, ale ako svätý je Ten, ktorý vás povolal, aj vy buďte svätí v celom svojom počínaní. Veď je napísané: Buďte svätí, lebo aj ja som svätý!“ (1. Pt 1:14-16). Niektorí muži naďalej živia a uspokojujú chúťky svojho tela - žiadostivosť, hnev, chamtivosť, lenivosť, sebectvo. Iní sa múdro a s radosťou snažia umŕtviť svoj zostávajúci hriech (R 8:13). „Akými mužmi by sme mali byť? Svätými mužmi. Mužmi, ktorí sa bránia pokušeniu.

Snaha o svätosť znamená rozvíjať sebaovládanie. Samozrejme, aj ženy potrebujú sebaovládanie (Tit 2:3-5). Ale vzhľadom na to, čo Boh očakáva od hláv domácností a pastierov v cirkvi, je pestovanie sebaovládania obzvlášť dôležité pre mladých mužov (1. Tim 3:2; Tit 1:8). „Lebo to je vôľa Božia - vaše posvätenie, aby ste sa zdŕžali od smilstva, aby jeden každý z vás vedel zaobchádzať so svojou nádobou v posvätení a v česti“ (1. Tes 4:3-4 Roháčkov preklad). A to sa netýka len našich tiel, ale aj času, výdavkov a dokonca aj našej pozornosti. Rast v zbožnosti bude znamenať pravidelné odmietanie (a často dobrých vecí).

Úprimnosť a pokoj

Boží muži tiež úprimne hľadajú Boha. „Lebo toto je naša chvála: svedectvo vlastného svedomia, že sme na svete a najmä medzi vami žili v svätosti a čistote Božej“ (2. K 1:12). Úprimnosť je sloboda od pretvárky alebo pokrytectva. Úprimný muž je v skrytosti rovnaký ako všade inde. Jeho správanie nie je zosúladenou snahou zakryť alebo kompenzovať svoju nezrelosť.

Ďalším protikultúrnym vzorom zbožných mužov je ich odhodlanie usilovať sa o pokoj a udržiavať ho. Kvalifikácia to vyjadruje negatívne: muž nesmie byť „hašterivý“ (1. Tim 3:3). Jasným posolstvom však nie je len vyhýbať sa malicherným nezhodám, ale snaha o pokoj, ktorý uctieva Boha, a jeho ochrana. V tejto polarizovanej a nepriateľskej atmosfére, v ktorej žijeme, bude snaha o pokoj ešte viac odlišovať Božích mužov od tých ostatných. Sú to muži, ktorí si vychutnávajú zasľúbenie: „Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať“ (Mt 5:9). Sú to muži, ktorí svoj nesúhlas vyjadrujú láskavo a trpezlivo, ktorí iniciujú ťažké súkromné rozhovory, ktorí preberajú zodpovednosť, ktorí vytrvalo usilujú o pokoj, keď to iní vzdávajú a odchádzajú.

Starostlivosť o dom a pohostinnosť

Skôr ako muž môže viesť zbor, „má si dobre spravovať dom“ (1. Tim 3:4). Ako by mohol pásť stádo desiatok (alebo stoviek), ak nedokáže pásť tých pár vo vlastnej domácnosti? Opäť však platí, že táto ambícia sa netýka len mužov usilujúcich sa o službu, ale každého muža, ktorý sa usiluje o zrelosť. Všetko, čím zbožný muž je a čo robí vo svete, sa začína a pramení z toho, ako miluje doma. Miluje svoju manželku tak, ako Kristus miloval cirkev (Ef 5:25)?

Tento zbožný muž je aj pohostinný (1. Tim 3:2). To znamená, že sa nielen dobre stará o tých, ktorí sú v jeho dome, ale do svojho domu prijíma aj iných. Toto všetko sa týka aj slobodných mužov. Pretože, ak sa nakoniec oženíte a budete mať deti, teraz sa stávate mužom, ktorým budete potom. Manželstvo z vás zo dňa na deň neurobí iného muža; ale veľmi rýchlo odhalí, akým mužom naozaj ste. A aj keď sa nikdy neoženíte, podstata toho, čo sa tu požaduje, stále platí. Ste typom muža, ktorý sa stará o potreby druhých - o spolubývajúcich, o susedov, o širšiu rodinu, o mladých a starých vo svojom zbore?

Konanie dobra

Nakoniec Boží muž vyniká tým, že koná dobro. To, čo Pavol hovorí bohatým, platí pre nás všetkých: „Aby konali dobré, boli bohatí na dobré skutky“ (1. Tim 6:18). A nie len bohatí na dobré skutky, teda robiť veľa dobrých skutkov, ale „horliaci za dobré skutky“ (Tit 2:14). Dobro druhých, najmä večné dobro druhých - dobro z poznania a radosti z Ježiša - je ambíciou, ktorú títo muži vnášajú do každého dňa.

Konajte so zdravou, dôverujúcou a radostnou bázňou pred Bohom. Správajte sa tak, akoby vás Kristus vyslobodil z márnosti tohto sveta. Konajte tak, akoby bol váš život vykúpený nebeskou krvou.

Záver

Biblia nám ponúka množstvo rád a princípov, ktoré nám môžu pomôcť stať sa lepšími ľuďmi. Dôležité je usilovať sa o svätosť, sebaovládanie, úprimnosť a pokoj. Starostlivosť o dom a pohostinnosť, ako aj konanie dobra, sú ďalšie aspekty, ktoré by sme mali rozvíjať. Tieto rady nám môžu pomôcť nielen páčiť sa ľuďom, ale aj rásť v našej viere a vzťahu s Bohom.

Pamätajme, že cieľom nie je len dosiahnuť popularitu, ale žiť život, ktorý odráža Božiu lásku a spravodlivosť. Nech nás tieto princípy vedú na ceste k lepším medziľudským vzťahom a osobnému rozvoju.

Tabuľka: Kľúčové princípy pre život podľa Biblie

tags: #keby #som #sa #ludom #pacit #biblia