Mnoho ľudí si kladie otázky o zmysle života a o tom, ako spoznať Božiu vôľu. Apoštol Pavol sa označuje za „povolaného apoštola“ a zdôrazňuje, že viera nie je len barličkou, ale skutočným zmyslom života, ktorý nám dáva Boh.
V Prvom liste Korinťanom Pavol nevzťahuje slovo „povolaný“ len na seba a zdôrazňuje, že Boh povoláva všetkých veriacich. Boh nás povoláva k tomu, aby sme boli oddelení pre Neho, aby celý náš život patril Jemu. Všetko, čo sme a čo robíme, tak dostáva nový rozmer. A práve v tom spočíva naša identita: byť tým, kým nás Boh zamýšľal mať.
Skutočnosť je, že v Biblii budeme len ťažko hľadať presné pokyny, akú prácu by sme mali robiť, koho si vziať alebo do akého mesta sa presťahovať. Autori Biblie netrávia veľa času tým, aby nám povedali, kde presne máme byť a akú prácu máme robiť, ale skôr zdôrazňujú, akí máme byť, nech už sme kdekoľvek a robíme čokoľvek. Dôležité je, ako to robím a pre koho to robím.
Ak som kresťan a spoznal som Boha, potom ma Boh povolal, aby som žil pre Neho a patril Mu. Ale tým to nekončí. Boh nám dal tiež všetko, čo potrebujeme, aby sme toto povolanie mohli naozaj žiť. On je zdrojom všetkého bohatstva. Zdroj našej identity tak už nie je to, čo musíme urobiť alebo dokázať. Tým zdrojom je to, čo Boh urobil a čo dokázal pre nás.
Uvedomujeme si, že nás Boh povolal, aby sme žili pre Neho teraz, nech už sme kdekoľvek. Práve tomu sa snažíme porozumieť - a predovšetkým to napĺňať v praxi.
Kto bol Ježiš Kristus?
Žiadny iný filozof, učenec ani panovník nezanechal v dejinách tak výraznú stopu ako Ježiš Kristus. Svedectvo historikov a význačných mužov z doby Ježiša Krista nie je tak sporadické, ako si mnohí ľudia myslia. Títo muži hovoria o Kristovi ako o historicky hodnovernej postave s úplnou istotou.
V Biblii máme štyri evanjeliá - sú to štyri životopisy Ježiša Krista. Hoci evanjelisti boli inšpirovaní, každý zdôraznil iné postrehy a skutočnosti Ježišovho života, a to aj preto, že každý z nich písal evanjelium pre inú skupinu čitateľov.
Všetky starozákonné proroctvá o Ježišovi Kristovi sa doslova naplnili. Ani jeho nepriatelia, ani mocní ľudia tohto sveta, ani pochybovači a neverci nedokázali zabrániť Ježišovi Kristovi, aby na svet prišiel a aby bezo zvyšku splnil svoje poslanie. Prišiel na svet ako obyčajný človek a odišiel ako Víťaz a Kráľ, aby sa zase vrátil pre všetkých, ktorí mu uverili.
Kristus neprišiel, aby sa ľuďom vnútil, ale želá si, aby ľudia sami spoznali, že im prišiel ponúknuť pravé šťastie a zmysel života. „Ja som prišiel nato, aby mali život a aby mali hojnosť. On prišiel na svet a každému človeku veľa ponúka.
Kto je Ježiš?
Prečo sa Boh stal človekom?
Keď si premietneme dlhé dejiny ľudstva a sledujeme ľudské hľadanie a naše otázky, ako človek hľadá a nenachádza - potom zisťujeme, že ľudstvo potrebovalo a dodnes potrebuje, aby Boh prišiel na svet a riešil našu situáciu. Potrebujeme vedieť, prečo sa dejiny uberajú práve týmto smerom. Potrebujeme vedieť, kde sa vzalo zlo, prečo postihuje nevinných ľudí a kedy bude zlomená jeho moc! Kam speje náš svet? Kto raz spravodlivo zhodnotí všetko dobré a potrestá zločiny a všetko zlo?
Boh vedel, že z našich úst znova a znova vychádza ono: PREČO ?, a preto sa rozhodol, že nám sám tu na tomto svete pravdivo odpovie.
Keď písal Izaiáš prorok o narodení Ježiša Krista, uviedol pozoruhodnú myšlienku: „Panna počne a porodí syna a nazve jeho meno Immanuel.“ (Iz 7,14) Hebrejské slovo „panna“ ktorého je tu použité, sa nachádza v Starom zákone len šesťkrát a vždy opisuje dievča, ktorá nemala styk s mužom. S týmto zámerom cituje Matúš Izaiášov výrok, keď opisuje narodenie Ježiša Krista. Ježiš Kristus nemal ľudského otca, a práve táto skutočnosť je podľa Izaiáša „znamením“ od „ Hospodina“ .
Ježiš Kristus sa však s čistým pohľadom mohol opýtať ľudí, ktorí ho poznali od detstva: „Kto z vás ma usvedčí o nejakom hriechu?“ (Ján 8,46) Všetci museli mlčať, nikto mu nedokázal vytknúť ani jeden hriech, ani jednu zlú vlastnosť. A práve táto skutočnosť je presvedčivým dôkazom Kristovho božstva. On žil na svete ako my, od detstva bol vystavený všetkým pokušeniam (a určite mnohým ďalším zo strany satana), a predsa nepodľahol.
Evanjeliá popisujú veľa zázrakov, ktoré Ježiš Kristus vykonal, a vidia v nich skutočnosť - a nie len vymyslené mýty. „Choďte a zvestujte Jánovi, čo ste videli a počuli, že slepí zase vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí čujú, mŕtvi vstávajú z mŕtvych…“ (Luk 7,22) Ježiš Kristus robil rôzne zázraky, liečil všetky chorôb a dokonca kriesil mŕtvych. O jeho zázrakoch sa v evanjeliách nevyjadrili len učeníci, ale aj jeho odporcovia.
„Ľudia žasli nad jeho učením.“ (Luk, 4,32) „Nikdy tak nehovoril človek ako tento človek.“ (Ján 7,46) Bol to on, kto dokázal ponúknuť riešenie najrôznejších ľudských problémov a uspokojenie najhlbších túžob. Ktorý velikán ponúkal ľuďom vo chvíli smrti nádej života večného a kto z ľudí to dokázal zaručiť vlastným zmŕtvychvstaním? (Ján 11,25)
Ježiš Kristus v 24. Verši povedal: „A toto evanjelium kráľovstva bude hlásané po celom svete na svedectvo všetkým národom, a potom príde koniec.“ Keby tieto slová povedal nejaký vidiecky filozof z Palestíny, bola by to veľmi odvážna predpoveď. Ale vyriekol je Ježiš Kristus, ktorý „bez peňazí a armád získal viac miliónov ľudí než Alexander, Caesar, Mohamed a Napoleon dohromady. Bez vedy a učenosti osvietil veci ľudskej i božskej viac ako všetci učenci a filozofi. Bez lesku škôl vyriekol také slová o živote, ktorá ešte nikto nevyslovil, a zapôsobil takým vplyvom, o ktorom sa ani nesnívalo žiadnemu rečníkovi či básnikovi. „Ježišov vplyv na ľudstvo je dnes rovnako mocný, ako keď žil medzi ľuďmi osobne.“ (Martin Scott) On dokáže uspokojiť duchovný hlad a smäd človeka. Človek potrebuje byť v styku s niekým vyšším, ako je sám.
Ježiš Kristus nemusel zomrieť, zomrel však z lásky k ľuďom zástupnú smrťou (Ján 15,13). Zomrel za každého človeka, pretože nás, ľudí, miluje. Kristus zomrel a po troch dňoch strávených v hrobe sa odohralo niečo úžasného- vstal z mŕtvych. Tým najväčším dôkazom pravdivosti kresťanstva, ukážkou jeho zmyslu o prínose pre život je vzkriesenie Ježiša Krista.
Jeden z jeho učeníkov, Ján, sa ocitol vo vyhnanstve na pustom ostrove. A práve tam mu bolo dané videnie. Zbadal veľkolepú bytosť žiariacu ako slnko, ktorá sa mu predstavila: „Neboj sa! Ja som prvý a posledný a ten Živý. A bol som mŕtvy, ale hľa, som živý na veky vekov. Ameň.
"Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj môjho Otca"
Keď v r. 31 stál pred Pilátom Ježiš Kristus, Židia na neho hnevlivo ukazovali a prednášali svoju obžalobu: „Tvrdí, že je Kristus, kráľ…“ (Luk 23,2) Pilát mu dáva jednu otázku za druhou: „Ty si ten kráľ židovský?“ a počul odpoveď: „Ja som sa narodil preto, aby som vydal svedectvo o pravde.“ A Pilát chce vyriešiť aj svoje problémy, a preto sa pýta ďalej: „Čo je pravda?“
Kristus nám svojím životom dal príklad. Ježiš Kristus veľmi ochotne odpovedal na túto otázku: „Ja som prišiel, svetlo na svet, aby nikto, kto verí vo mňa, nezostal vo tme“ (Ján 12,46) Pri inej príležitosti povedal: „Ja som sa nato narodil a nato som prišiel na svet, aby som vydal pravde svedectvo.“ (Ján 18,37) „Ja som cesta i pravda i život…“ (Ján 14,6). Kristus nám prišiel zjaviť, aký vlastne je Boh. Ľudia mali a dodnes majú nesprávne predstavy o Bohu. Často tvrdia, že je krutý o tvrdý, že je trestajúcim Bohom. Kristus prišiel, aby strhol masku z tváre podvodníka satana.
Ľudia sa často krát pýtali: Akou mocou činíš tieto veci? A kto ti dal tú moc?“ (Mat 21,23) Jeho moc pramenila z toho, že bol a dodnes je Bohom. Ježiš hovoril o svojej smrti vopred (Mat 20,18.19). A predpovedal, že za tri dni vstane mŕtvych. Ale vlastný dôvod jeho smrti však ležal hlbšie. KRISTUS PRIŠIEL ZOMRIEŤ NA NAŠOM MIESTE, ABY SME MY MOHLI ŽIŤ.
Ježiš Kristus hovorí: Ja som cesta i pravda i život; nikto neprijde k Otcovi, len skrze mňa. Keby ste boli mňa poznali, boli by ste poznali aj môjho Otca; ale odteraz ho už znáte aj ste ho videli. Na to mu povedal Filip: Pane, ukáž nám Otca, a bude nám dosť. Ježiš mu povedal: Taký dlhý čas som s vami, a nepoznal si ma Filipe? Kto videl mňa, videl aj Otca.
Dospelosť a nedospelosť vo viere
V liste Galaťanom sa píše, že kým je dedič maloletý, v ničom sa nelíši od sluhu, aj keď je pánom všetkého; ale je pod poručníkmi a správcami až do času, ktorý určil otec. Ale keď prišla plnosť času, poslal Boh Syna svojho, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom, aby sme prijali synovstvo.
Ak si veriaci, kresťan, si tiež „povolaný svätý“. Boh nám dal tiež všetko, čo potrebujeme, aby sme toto povolanie mohli naozaj žiť. On je zdrojom všetkého bohatstva. Keď Boh zachraňuje človeka, nedáva mu len novú filozofiu do hlavy, ale nové srdce do tela. Zdroj našej identity tak už nie je to, čo musíme urobiť alebo dokázať. Tým zdrojom je to, čo Boh urobil a čo dokázal pre nás.
Preto odmietame „kresťanstvíčko“, ktoré len pasívne čaká na nejaké nové zjavenie od Boha a medzitým rezignuje na aktivitu a zodpovednosť. Uvedomujeme si, že nás Boh povolal, aby sme žili pre Neho teraz, nech už sme kdekoľvek. Práve tomu sa snažíme porozumieť - a predovšetkým to napĺňať v praxi.
Je Ježiš Kristus/Mesiáš? Je Ježiš Syn Boží? Je Ježiš Boh?
Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Ním vzniklo všetko a bez neho nevzniklo nič z toho, čo jestvuje. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A to svetlo v tme svieti, ale tma ho nepohltila. Od Boha bol poslaný človek; volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby všetci prostredníctvom neho uverili. On nebol svetlom, ale prišiel vydať svedectvo o tom svetle.
To Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami a my sme videli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Ján vydal o ňom svedectvo a volal: „To je ten, o ktorom som povedal: ‚Ten, čo prichádza po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.‘“ Z jeho plnosti sme my všetci prijali, a to milosť za milosťou. Zákon bol totiž daný skrze Mojžiša, no milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. Boha nikto nikdy nevidel.
Je Ježiš stvoriteľ? Boh má Syna - jedného Syna. To pomenovanie, že Boh má Syna je určené pre nás ľudí, aby sme pochopili blízkosť vzťahu a to, že nehovorí sám, čo chce, ale to, čo počul od Otca. Hovoril slová Otca, konal skutky Otca, vyplnil vôľu Otca. Apoštol Ján hovorí: Ak prijímame svedectvo ľudí, Božie svedectvo je väčšie; pretože Božie svedectvo je to, že svedčil o svojom Synovi. Kto verí v Božieho Syna, má svedectvo v sebe. Kto neverí Bohu, robí ho luhárom, pretože neuveril svedectvu, ktoré vydal Boh o svojom Synovi.
Citáty z Biblie, ktoré potvrdzujú Ježišovo božstvo:
- "Ja som Alfa i Omega, hovorí Pán, Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Všemohúci." (Zjavenie 1,8)
- "Kto videl mňa, videl aj Otca." (Ján 14,9)
- "Ja a Otec sme jedno." (Ján 10,30)
Falošní Kristovia a proroci
Kristus znamená "Pomazanec". Výraz pomazaní. jedine skrze toho, kto je pomazaný; a to bude prorok - pomazanec. "proroci" - množné číslo. - kris-to-via, pomazaní kristovia a falošní proroci. Sú pomazaní skutočným Duchom Svätým. Hovoril som to, keď sme spojení telefonicky po celom národe. V Arizone mal citrusovú farmu. Na jednom strome rástli pomaranče, grapefruity, citróny, tangeriny, tangelá. A zabudol som koľko rôznych druhov ovocia bolo na tom jednom strome. Metodisti budú stále rodiť Metodistov. Baptistov. Katolíci budú stále rodiť Katolíkov. Vy to tam môžete zaštepiť. Žijú a dobre sa rozvíjajú na úkor toho pravého života, ktorý je v tom strome. Oni vydávajú falošné svedectvo o tom strome! Hoci je to citrusový strom. Moc Božia je pre každý konár, ktorý bude na tom strome! Kde? Vo svete. Má sa to diať v čase konca, nie tam vtedy pri Wesleyovi a tam vtedy. Skúmajte Písma, nech oni svedčia.
| Pravý vinič | Falošný vinič |
|---|---|
| Zjavenie Slova | Učenie sa nezhoduje so Slovom Božím |
| Rodí ovocie - Slovo na daný čas | Produkuje niečo iné (napr. denominácie) |
Ježiš a cudzoložnica
Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“ Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom - počnúc staršími - sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už viac nehreš!“
Ježiš im zasa povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“