Naše dejiny sa začínajú v polovici devätnásteho storočia. Európa je pod silným vplyvom osvietenstva a modernizmu, ktorý v mene oslobodenia človeka bojuje proti Katolíckej cirkvi a jej inštitúciám. Aj v Taliansku sa rušia kláštory a semináre, biskupi žijú vo vyhnanstve.
V súčasnosti okolo pätnásťtisíc saleziánov - rehoľníkov pracuje takmer vo všetkých krajinách sveta. Najvyšším predstaveným je rímsky pápež.
Don Bosco s chlapcami
Saleziánska identita a poslanie
Saleziáni žijú v komunitách, nie sú teda osamelými priekopníkmi. Záujemcovia o saleziánske zasvätené povolanie absolvujú formačný proces, v ktorom majú príležitosť overiť si, či na takýto štýl života majú primerané schopnosti. Rehoľné sľuby i spoločný život sú v službe poslaniu.
Salezián uskutočňuje tento projekt spolu s ďalšími spolubratmi, s ktorými vytvára živé spoločenstvo osôb v miestnej, provinciálnej i svetovej komunite.
Salezián je ten, kto zosúladí tlkot svojho srdca so životom toľkých ochudobnených mladých; vidí v Kristovi mladých, a v nich Krista.
Ako ich otec don Bosco, aj oni sú pohnutí zoči-voči utrpeniu mladíka, ktorý sa nachádza v ťažkostiach, a berú na seba záväzok.
Vychádzajúc z vlastného cieľa generálnej kapituly „ponúknuť moment plánovania, v ktorom sa dôkladne preskúmajú hlavné výzvy, ktorým Kongregácia čelí, a vyberú sa prioritné smery činnosti pre jej budúcnosť“ (porov. Pravidlá), kard. Artime zdôraznil, že „je tu túžba a očakávanie odvážnej generálnej kapituly, na ktorej sa veci riešia; nechceme sa stratiť vo frázach, ktoré možno znejú dobre, ale nedotýkajú sa života.
Vo všeobecnosti si bratia želajú vidieť saleziánsku kongregáciu vždy vernú Pánovi a spolu s ním vernú donovi Boscovi.
„Dôležité je,“ dodal kard. Artime, „aby sme rástli v pocite zasvätenia sa Bohu a zároveň boli zmysluplní, prorockí.
Socha dona Bosca
Odkaz dona Bosca
Don Bosco je živý. Don Bosco sa ukázal živý tento rok a je živý dnes. Hovorím, že Ján Bosco je živý! Nemyslime si, že takýto otec nás môže len tak opustiť.
Otec žije, vždy tu bol a vždy tu zostáva, vzal si na starosť opustených mladých a siroty, deti ulice, osamelých, a pomáhal im zmeniť sa… Anjel prijatia, ktorý kráčal po našich uliciach.
AKO VČERAJ badal som, že mladí ak nájdu dobrotivú ruku, ktorá sa o nich stará, zamerajú sa na poctivý život, zabudnú na minulosť, stanú sa dobrými kresťanmi a čestnými občanmi. DNES Hovorím, že Ján Bosco je živý a pustil sa do tisícich vecí.
Nevidíš jeho otcovskú starosť, ktorá sa teraz prejavuje po celom svete? Nepočuješ ho spievať jeho pieseň toľkým dcéram a synom, ktorí sú odrazom jeho otcovskej lásky?
Pre nás všetkých je to dôvod veľkej nádeje, keď vieme práve toto: tam, kde nás potrebujú, kde je počuť volanie a prosby najchudobnejších mladých, maličkých, opustených dievčat, zblúdených mladých, ktorí nás volajú a pozývajú, tam sa skôr či neskôr stretnú s nami.
Bol to rok hlbokých milostí, pre to, čo sme zažili a pre to všetko, čo nám bude umožnené uskutočniť teraz a v nasledujúcich rokoch. Don Bosco sa nikdy nezastaví.
Si ako don Bosco, ak miluješ touto čírou láskou, s dôverujúcou odvahou… S láskou, ako keď si bol chlapec… Sviežo a bez vrások… On žije, keď jeho saleziáni sú takíto.
Títo synovia a dcéry sú nasledovníkmi čistej lásky a viery, a obety: celí pre mladých, celí pre Krista…
Don Bosco nám plne dôveruje. Téma 29. Vyhlásil ju pri príležitosti vyslania 154. misijnej výpravy saleziánov v nedeľu 24. septembra 2023 v Turíne-Valdoccu vtedajší hlavný predstavený saleziánov kard.
celú osobu - telo, srdce, myseľ a ducha. a slobodu a chlapca dáva do centra celého výchovného diela. čo v ňom je. výchovy integrálny. sa ponúka mladým. Cieľom je formovať slobodné a zrelé osobnosti. dôraz na rozum.
funkciu, ak sa používajú rozumne a s pokojom. tak, aby prekonal každú formu mentálnej uzavretosti a egoizmu. osoby sú prijímané a neskúmajú sa s antipatiou. teda ovládajú sa a korigujú. veselosť. vrodenú veľkodušnosť. Neváha ponúknuť svätosť ako cieľ pre všetkých. prostrediu oratória typický tón. motivácií. Vie vyžarovať chuť duchovného života. don Bosco stvárňuje slobodné a očarujúce osobnosti. jeho konania. kresťanského humanizmu. pohýnať ako prvé, skôr ako vychovávateľské povolanie. mieste je povolanie. lásku. veľkú citovú vyrovnanosť.
(Rím, Taliansko, 1. apríl) - „Dnešný deň, 1. apríl, je jedným z tých, ktoré by sme si mali pamätať - pripomíname si 80. výročie svätorečenia dona Bosca pápežom Piom XI. na Veľkonočnú nedeľu, 1.
Uplynulo 80 rokov odo dňa, kedy bola svätosť dona Bosca oficiálne uznaná pápežom Piom XI., ktorý ho poznal aj osobne. Jeho svätosť je univerzálna: „Don Bosco a jeho výchovný systém sú súčasťou saleziánskej identity, nie sú ale našim vlastníctvom, nie sú len naše.
Hovoril z vlastnej skúsenosti, ktorá mu umožnila na vlastné oči sa presvedčiť o úcte a obdive k donovi Boscovi a k tomu, čo saleziáni vykonali a konajú po celom svete. Dobro charizmy je tiež potvrdzované dobrou prácou, ktorú saleziáni deň za dňom vykonávajú.
Kardinál ďalej pokračoval: „Je to aj váš apoštolát. Teším sa, keď čítam Bolletino Salesiano (talianske Don Bosco dnes, pozn. Uviedol, že je mnoho saleziánov, ktorí sú už blahoslavení alebo ctihodní, a zakončil návrhom: „Potrebujeme zázraky, aby Cirkev mohla pokračovať v ich blahorečení a svätorečení.
Pápež František sa prihovára týmito slovami v úvode knihy „Evangelii gaudium s donom Boscom“ saleziánskej rodine: „Vy saleziáni máte šťastie, že váš zakladateľ, don Bosco, nebol smutný, mrzutý svätec s tvárou „Veľkého piatku“…. ale skôr „veľkonočnou nedeľou“.
Bol vždy radostný, prívetivý, napriek tisícom prác a ťažkostí, ktoré ho denne sužovali. Ako sa píše v Životopisných pamätiach, „jeho tvár žiariaca radosťou vyjadrovala ako vždy, jeho spokojnosť, že je medzi svojimi deťmi“ ( „Memorie Biografiche di don Giovanni Bosco“, zväzok XII, 41).
Nie náhodou pre neho svätosť spočívala v tom, že bol „veľmi šťastný“.
Pri príležitosti 100 rokov od príchodu saleziánov na Slovensko sme v deň liturgickej spomienky na bl. Titusa Zemana 8. januára vstúpili do roku vďačnosti.
Určite by to bola veľká zbierka kníh v knižnici, ak by sa mali spísať svedectvá všetkých ľudí, ktorí boli akýmkoľvek spôsobom ovplyvnení saleziánmi a don Boscovým duchom počas tohto obdobia.
Napriek ťažkostiam druhej svetovej vojny, či komunistickému útlaku aj dnes na Slovensku žije don Bosco so svojou charizmou. Je to vďaka vernosti mnohých Saleziánov kňazov a koadjútorov - bratov (SDB), Sestier saleziánok (FMA), Saleziánov spolupracovníkov (ASC), Dobrovoľníčok dona Bosca (VDB), Dobrovoľníkov dona Bosca (CDB), Exallievov dona Bosca (odchovancov), animátorov, dobrodincov a sympatizantov dona Bosca.
Tento deviatnik nám chce v modlitbe pomôcť pripodobniť sa tomuto milujúcemu srdcu dona Bosca a načerpať z neho novú iskru života. Nech v našich žilách rozprúdi vášeň pre duše a túžbu priviesť mladých ľudí ku Kristovi.
Don Bosco nebol len vychovávateľom, sociálnym pracovníkom, učiteľom a horlivým človekom. Bol predovšetkým svätcom, teda človekom, ktorý žil v kontakte s Bohom.
Počas rokov štúdia sa snažil získať si priazeň učiteľov a profesorov, predstavených seminára a cirkevného internátu, vychádzajúc z vnútorného pretvárania vlastnej skúsenosti siroty, ktorá potrebovala podporu a náklonnosť.
Ako kňaz dokázal rozvinúť citlivosť voči každému chlapcovi, ktorému chýba otcovstvo a starostlivosť, ekonomická podpora, ľudská formácia a duchovné vedenie. Tým dozrel k silnej empatii, citovej zrelosti a k prirodzenému sklonu k solidarite.
Na jednej strane prikladal dôležitosť individualizovanému vzťahu otca s každým dieťaťom - pedagogika, ktorá rešpektuje osobitosť každého z nich a vypracúva individualizované odpovede. Na druhej starne dbal na klímu výchovného prostredia.
Aj moja matka plakala a ja som bol tiež veľmi dojatý. Toto bol prvý chlapec, ktorému sme poskytli prístrešie v našom dome. K nemu sa potom pridal druhý a potom ďalší.
Ďakujeme ti, Pane, že si nám dal Dona Bosca a formoval ho ako otca a učiteľa. Počas svojho rastu rozvíjal v sebe tvoje mimoriadne dielo. Prosíme ťa, daj nám realizovať jeho rady a napodobňovať ho, aby sme boli priateľmi mnohých mladých ľudí. Nech dary sily, odvahy a vytrvalosti zohrejú naše srdcia a urobia ich citlivými a veľkorysými.
Rád používal slovo s antickou príchuťou, „uzobranie„. Chcel ním naznačiť stav stíšenia mysle, skromný životný štýl oddaný základným veciam, zameraný na hodnoty, schopný uchrániť sa pred rozptýlením myšlienok a banalitou. Všetko bez toho, aby sa čokoľvek ubralo z radostného prežívania plnosti života.
Vnútorný rozmer človeka je skutočne schopný premeniť ihrisko, školu, kanceláriu na saleziánske miesta stretnutia sa s Pánom. Práve „Duch rozjímania“ je v don Boscovej perspektíve ideálnym miestom vyzrievania. Tu sa prelínajú život so svojimi problémami, kultúra so svojimi výzvami, mladí so svojimi potrebami a mentalitou. Sú duchovne prepojené na hľadanie riešení.
Toto všetko sa chlapci mohli naučiť vďaka rade, ktorú im don Bosco pripomínal: treba sa v mladosti čím skôr „darovať Pánovi“. Deje sa to prostredníctvom obrátenia, ktoré zahŕňa odpútanie sa od náklonnosti k hriechu, prijatie reality vecí a ľudí, ako aj láskou uplatňujúcou sa v každodennej všednosti a normálnosti.
Spoločenstvo lásky s Pánom a dialóg s ním je votkané do programu práce, do každodennosti prežívanej s poriadnou dávkou nadšenia konfrontovaného s duchom obety. Tak sa uskutočňuje kontemplácia Boha aj vo víre práce či štúdia.
Námaha, ktorú don Bosco vynaložil na vlastné posvätenie, i keď nebola hlučná, ba ani zjavná, bola naozaj veľká. Pius XI., hovoriac o jeho veľkej svätosti, v príhovore 17. júna 1932 povedal študentom pápežských rímskych seminárov: „Jeho život bol vo všetkých úsekoch stálou obetou lásky a neprestajným sústredením sa v modlitbe.
Tento dojem mal človek z rozhovoru s ním… Dalo by sa povedať, že si nevšímal, čo sa okolo neho hovorilo a že jeho myseľ bola kdesi inde. A ona naozaj bola inde. Bola duchovne spojená s Bohom.
Ale potom, keď odpovedal, všetkým dal presnú odpoveď na všetko, takže sa všetci divili. Najprv prekvapoval a potom vzbudzoval obdiv.
Pane, Tvoje slovo stále znie: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť“. Naplň všetky naše aktivity darom trvalého a živého spojenia s tebou; aby sme napodobňovali Dona Bosca v kontemplácii počas plnenia mnohých povinností; aby sme našli silu robiť všetko z lásky ku Tebe a aby sme vytrvali v úplnom darovaní sa pre Tvoje kráľovstvo.
Po Francúzskej revolúcii prišlo k veľkému destabilizačnému pohybu spojenému so skutočnou ranou vo svete viery, čo potvrdzuje množstvo mučeníkov z tohto obdobia. Pod vplyvom vtedajšej mentality sa ľudia zjednotili okolo pápeža a jeho nespochybniteľnej cirkevnej a morálnej autority. Prevládala predstava o Cirkvi ako o dokonalej spoločnosti.
Pre neho ústredné miesto vo všetkom mali tieto prvky: Božia milosť, Kristus, Mária, sviatosti. Cirkev je tu práve preto, aby ich ponúkala. Vrhol sa do sveta detí a mladých, pričom si predstavoval budúcnosť ich prijatia a otvorenia sa samotnej Cirkvi.
Ako môžu prísť do kontaktu s týmito nenahraditeľnými darmi Cirkvi tieto deti, ktoré nepatria nikomu, tieto opustené deti predmestia Turína, táto budúcnosť ľudstva? Zamýšľal sa, načo je táto dokonalá spoločnosť kresťanov, ktorá sa starala o svoj život milosti, ak sa mladí nemôžu dotknúť ani len strapca jej plášťa?
Don Bosco sa snažil ukázať krásu Cirkvi ako Božieho ľudu a otvoriť ju svetu mladých a budúcim generáciám. V hierarchickom poňatí tej doby nemali laickí kresťania presne vymedzené miesto. Don Bosco však začal vychovávať mladých k budovaniu rodinných vzťahov.
Daj, aby sme ju milovali aj my a žili autentickým zmyslom pre Cirkev; aby sme smerovali k tejto rodine tých, ktorí ešte stále hľadajú pravdu. Skrze Krista, nášho Pána.
Zaujímal sa o celý ich život, vedel vystihnúť ich najväčšie potreby a vycítiť aj tie najskrytejšie. Potvrdzovať, že jeho srdce úplne patrí jeho chlapcom, znamená povedať, že celá jeho osobnosť, inteligencia, srdce, vôľa, fyzická sila, celé jeho bytie je orientované na to, aby pre nich robil dobro, podporoval ich integrálny rast a dopomáhal im k večnej spáse.
Byť človekom srdca znamenalo pre dona Bosca byť úplne zasvätený dobru mladých a darovať im všetky svoje energie až do posledného výdychu!
Existuje slovo, ktoré sa dnes veľmi nepoužíva a ktoré si saleziáni žiarlivo uchovávajú, pretože zhŕňa v sebe to, čo don Bosco nadobudol a radil vo veci výchovy: láskavosť.
Jej prameňom je láska, predstavená v evanjeliu, pre ktorú vychovávateľ vníma Boží projekt v živote každého mladého človeka a pomáha mu, aby sa s ním stotožnil a uskutočňoval ho s takou oslobodzujúcou a veľkodušnou láskou, s akou ho Boh utvoril. Láskavosť je láska vnímaná a prejavená.
Milovať ich znamená prijímať ich takých, akí sú, venovať im svoj čas, dávať najavo túžbu a ochotu podieľať sa na ich záľubách i debatách, prejavovať dôveru v ich schopnosti a tiež tolerovať to, čo je prechodné a občasné; v tichosti odpúšťať to, čo je nedobrovoľným ovocím ich spontánnosti alebo nezrelosti.
Don Bosco chodil veľmi často navštevovať chlapcov, ktorí pracovali. Staral sa o to, aby uzatváral so zamestnávateľmi chlapcov osobitné zmluvy, ktoré chcel, aby sa prísne dodržiavali.
Ako ponúkam svoje „rameno“ tým, ktorí to potrebujú? Pane Ježišu, z lásky si sa dal celý za nás. Naplň nás svojím Duchom, aby oživoval naše životy horlivou pastoračnou láskou, ktoré bola jedinečnou vlastnosťou dona Bosca a jeho prvých učeníkov. Nech žijeme autenticky naše povolanie. Rozmnož v nás túžbu hľadať duše a slúžiť len tebe.
Bežne v živote je to tak, že človek dáva k dispozícii ostatným každú dobrú vec, ktorú vlastní. Nielenže obohacuje ostatných, ale zároveň obohacuje aj seba samého. Tento pohyb „dávania“ a „prijímania“ spôsobuje, že ľudia rastú v radosti a spájajú sa v hlboko upevnených zväzkoch.
Vzťahy priateľstva v duchu rodinného zdieľania komunikujú radosti a smútky, skúsenosti a plány. V saleziánskej tradícii je rodinný duch veľkým tajomstvom pre posilnenie súdržnosti, zodpovednosti a spoluzodpovednosti. Bratské vzťahy a vzájomná dôvera spôsobujú, že odvolávanie sa na predpisy je menej potrebné, pretože sa odvoláva na vnútorné sily každého z nás a na slobodné hnutie srdca a viery.
Jedným z najistejších znakov saleziánskeho rodinného ducha je ovzdušie dôvery, slobody, fantázie a radosti.
Sám don Bosco povedal: „Boh nemá rád veci robené nasilu. Keďže je Bohom lásky, chce, aby sa všetko robilo z lásky (Memorie Biografiche di don Giovanni Bosco, zväzok VI, 15)“.
Z týchto slov si uvedomujeme, že tento duch je hlboko evanjeliový. Toto všetko sa stáva záväzkom pre spolupracovníkov dona Bosca: zapojenie všetkých do života v duchu rodiny; aby sme prežívaním krásy saleziánskeho poslania boli priťahovaní k nasledovaniu Pána Ježiša a k práci pre jeho kráľovstvo: „Poďte a uvidíte“ ( por. Jn 1, 39 ).
Toto všetko je však možné len vtedy, ak v spoločenstve žiari duch rodiny. V zime sa často stávalo, že niektorých chlapcov ich zamestnávateľ nútil pracovať do veľmi neskorej noci. Mama Margita ich nevidela prichádzať na večeru s ostatnými a vedela o naliehavosti práce, zvolávala: „Chudáci det...
Program, ktorý don Bosco odporúčal každému jedenému chlapcovi, by sa dal stručne vyjadriť takto: „Daruj sa Pánovi, kým je čas.“ Inými slovami, je nevyhnutné obrátiť si srdce, veľkodušne prijať evanjelium. V mladom človekovi, ktorý dúfa v Pána a ktorý odmieta lákadlá zlého, aby tak mohol nasledovať Krista, čnosti rastú veľmi rýchlo. Odovzdanie sa Pánovi ukáže novú pozitívnu hodnotu života, formuje osobnosť.
Veselosť - aj hlučná - a pokoj, sú charakteristické prvky oratória. Prejavujú sa pri hre, v hudbe, v radostnej atmosfére, pri opravdivých priateľstvách aj pri každodenných povinnostiach, pri prežívaní modlitby.
Tieto postoje pramenia v hlbokej radosti, ktorú prežíva srdce vyslobodené z hriechu a zmierené s Pánom. Príťažlivá ľudskosť dona Bosca, jeho schopnosť oceniť všetko, čo je pekné a dobré, ovplyvňuje všetkých, čo sú mu blízki.
Mladí sa cítia prijatí, docenení a formujú sa k správnemu prežívaniu duchovného života, medziľudských vzťahov, nadobudnú potrebnú sebadôveru a optimisticky hľadia na budúcnosť.
Rušné dni prežíva don Bosco v stálom spojení s Pánom cez modlitbu. Z lásky k Bohu vynaloží všetky svoje sily v aktivite pre iných, s radosťou a elánom. V oratóriu sa mladí naučia spontánne obracať na Pána a takto prežívať svoju vieru. Formujú sa k jednoduchej modlitbe, ktorá vyviera z hĺbky ich srdca.
Don Bosco ich neustále nabáda k meditácii Božieho slova, k vnútornej sústredenosti, ktorá pomôže prekonať roztržitosť a povrchnosť. Za vzor im predkladá Pannu Máriu, ktorá mladým pomáha prežívať vieru.
Don Bosco považuje ihrisko, školu a kostol za tri dimenzie každodenných povinností mladého človeka. Dobrý kresťan a čestný občan sa snaží plniť všetky svoje povinnosti.
Povinnosť je chápaná ako zodpovednosť, ktorá vyplýva z postavenia osoby v Cirkvi a v spoločnosti. Pracovitosť, využívanie času, zodpovednosť sú občianske čnosti, ktoré - ak sú prežívané v láske - stávajú sa aj duchovnými hodnotami.
Pre dona Bosca je plnenie si povinností konkrétnym spôsobom, ako prežívať a napĺňať Božiu vôľu v každodennom živote.
Panna Mária ukázala donovi Boscovi pole jeho činnosti medzi chlapcami a ustavične ho viedla a podporovala. Veríme, že Panna Mária je medzi nami prítomná a pokračuje vo svojom „poslaní Matky cirkvi a Pomocnice kresťanov“.
Zverujeme sa tejto pokornej služobnici, v ktorej Pán vykonal veľké veci, aby sme sa medzi mladými stali svedkami nevyčerpateľnej lásky jej Syna.
Svätý krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu, ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa údmi Krista, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní.
Rodičia sú povinní postarať sa, aby deti boli pokrstené v prvých týždňoch; čím skôr po narodení, ba ešte predtým sa majú obrátiť na farára, aby požiadali o sviatosť pre dieťa a aby sa na ňu náležite pripravili. Dieťa má byť pokrstené vo vlastnom farskom kostole rodičov, teda tam kde majú trvalé bydlisko, a spolu s krstnými rodičmi majú byť riadne poučení o význame tejto sviatosti.
Treba dbať aj o to, aby sa dieťaťu nedávalo meno, ktoré je cudzie kresťanskému zmýšľaniu. Je vhodné, aby rodičia prišli na faru ešte pred pôrodom a dohodli rámcovo dátum krstu. Pri tejto príležitosti môže matka prijať požehnanie pred pôrodom. Po pôrode, nech prídu obaja, alebo aspoň jeden z rodičov na faru požiadať o krst.
Na farskom úrade sú úradné hodiny v utorok až piatok od 16.00 do 18.00 hod. potvrdenie krstných rodičov o prijatí sviatosti krstu, birmovania resp. Ak sú krstní rodičia dvaja, musí to byť jeden muž a jedna žena, hoci nemusia byť manželmi (platí však podmienka o cirkevnom sobáši).
Úlohou krstných rodičov je spolu s rodičmi priniesť dieťa na krst, pomáhať rodičom s kresťanskou výchovou dieťaťa, aby si v budúcnosti plnilo povinnosti, ktoré s krstom súvisia. Aby sa pripravilo, keď príde čas, aj na prijatie ostatných kresťanských sviatostí.
Účasť krstného rodiča pri krste je pre neho záväzkom, že ako pri krste vyznal spolu s rodičmi dieťaťa kresťanskú vieru, tak sa ju bude usilovať vyznávať aj životom, aby v ňom krstný syn resp. dcéra našli vždy príklad, oporu a povzbudenie na ceste k Bohu. Je preto vhodné, aby krstný rodič žil blízko krstného dieťaťa, alebo aspoň s ním pravidelne prichádzal do kontaktu. Ten kto nespĺňa podmienky na krstného rodiča, nemôže túto úlohu pri krste zastávať.
Krst sa udeľuje zvyčajne v sobotu o 11.30 alebo v nedeľu o 12.30 hod.