Turíce sú jedným z najvýznamnejších sviatkov v kresťanskom kalendári. Tento deň si pripomíname Zoslanie Ducha Svätého na apoštolov, udalosť, ktorá mala hlboký vplyv na dejiny Cirkvi. V tomto článku sa pozrieme na historické a liturgické aspekty Turíc, ich prepojenie so Starým zákonom a význam pre dnešných kresťanov.
Turíce v Starom Zákone
Na 50. deň po Veľkej noci židia slávievali starozákonné Turíce ako sviatok žatvy na poďakovanie za poľnú úrodu, ktorú zožali a uskladnili medzi Veľkou nocou a Turícami. Turíce boli i pamätným dňom vyhlásenia Božieho zákona na vrchu Sinaj. Starozákonná Päťdesiatnica bola známa ako Šavuot (tiež Hag ha-Bikkurim alebo Sviatok týždňov), čo je sviatok prvého ovocia. Tento sviatok prikázal Boh a zaznamenal ho Mojžiš v knihe Levitikus (23,15-22).
Turíce Nového zákona nadväzujú na starozákonnú tradíciu. Na židovskú Veľkú noc pripadlo slávenie kresťanskej Veľkej noci a na 50. deň po tejto prvej Veľkej noci, presne na starozákonné Turíce, Duch Svätý zostúpil na apoštolov. Tento deň je teda požívaním ovocia Kristovho vykupiteľského diela a počiatkom novozákonného zákonodarstva, položením základov Cirkvi, ktorej, ako mystického tela Kristovho, dušou je Duch Svätý.
Zostúpenie Ducha Svätého
Duch Svätý, ako prameň lásky a múdrosti, zostúpil v podobe ohnivých jazykov a za víchra, aby sa takto naznačila nadprirodzená sila sprostredkovaná Duchom Svätým. Keď prišiel deň Turíc (Sk 2,1), čo bolo o päťdesiat dní po vzkriesení nášho Pána a Vykupiteľa, najsvätejšia Matka videla, ako sa v nebi človečenstvo Slova radilo s večným Otcom o sľúbenom zoslaní božského Utešiteľa na apoštolov a že jeho božskou múdrosťou predurčený čas pre založenie viery a udelenie všetkých jeho darov svätej Cirkvi už prišiel.
Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. Duch Svätý naplní celý svet, všetky národy a kraje (introit).
V lekcii počujeme priebeh zostúpenia Ducha Svätého na prvé Turíce. V speve aleluja prosíme aj my o tento Božský dar. Sekvencia rozvádza posledný verš dopodrobna. Hlavnými účinkami Ducha Svätého sú svetlo viery, pokoj a nebojácnosť (evanjelium). Kresťan má kráľovskú hodnosť. V tomto povedomí sa pripravujeme na príchod Krista a Ducha Svätého, keď Boh utvrdí v nás, čo sa začalo sviatosťou krstu (ofertórium).
Pri premenení sme svedkami príchodu Ducha Svätého, lebo kde je Kristus, tam je aj Duch Svätý. I sväté prijímanie nás naplní Duchom Svätým a cítime sa, ako sa cítili apoštoli po prijatí Ducha Svätého (komúnia).
Duch Svätý inšpiroval svätého Petra až do tej miery, že jeho kázanie jedného dňa prinieslo Bohu 3000 duší, akoby spomedzi „prvého ovocia“.
Zatiaľ čo očakávali, kým sa prisľúbenie Otca naplní, Mária a učeníci sa modlili novénu modlitieb.
Liturgické aspekty Turíc
Turíce sú sviatkom sviatosti birmovania, ako Veľká noc je sviatkom krstu. Sviatosť birmovania sprostredkuje Ducha Svätého tým, ktorí sa krstom znovuzrodili. Krst a binnovanie úzko súvisia a hoci je birmovanie samostatnou sviatosťou, doplňuje sviatosť krstu. Krst a birmovanie patria dovedna ako Veľká noc a Turíce. Krst a birmovanie vysluhovali u prvých kresťanov bezprostredne po sebe v noci veľkonočnej a turíčnej.
Turíce liturgicky sú jubilejnou oktávou Veľkej noci (sedemkrát sedem dní). Preto pôvodne nemali oktávu a po nich mohol byť letný kántrový pôst. Oktávu dostali len v 11. storočí a kántrové dni zapadli do sviatkovej oktávy, čo je neobyčajným zjavom v liturgickom roku.
V Jeruzaleme už za apoštolských čias slávili Turíce popri Veľkej noci (porovnaj Sk 20, 16). Akvitánska pútnička Atéria udáva, že za jej jeruzalemského pobytu v 4. storočí Turíce mali vigíliu a liturgická služba vo sviatok bola po sebe na troch miestach: najprv na Kalvárii, potom na Sione (vo večeradle, kde zostúpil Duch Svätý na apoštolov) a konečne na Olivovom vrchu v súvislosti so spomienkou na Nanebovstúpenie Pána.
V Ríme tento sviatok bol druhým krstným dňom popri Veľkej noci. Tí, ktorí pre chorobu alebo inú vážnu príčinu nemohli prijať krst na Veľkú noc, boli pokrstení na turíčnu vigíliu. Preto v našich farských kostoloch až dodnes svätia krstnú vodu aj na turíčnu vigíliu.
Na turíčnu nedeľu je štácia u svätého Petra vo Vatikáne. Svätý Peter, ako hlava apoštolského kolégia, prvý vydáva svedectvo o Duchu Svätom. Duch Svätý zostúpil v tretiu hodinu (našu deviatu, porovnaj Sk 2, 15). Kristus nám posiela Ducha Svätého, - s radosťou prijímame svojho Božského Hosťa. - Táto svätá omša nám sprostredkuje Ducha Svätého. Prichádza k nám Kristus a s ním Duch Svätý. Liturgia slávi svätú omšu po deviatej hodine predpoludním („post Tertiam,“ - po tretej, lebo „o tretej hodine“ zostúpil na apoštolov).
V tercii, ktorá predchádza omšu, prosí Cirkev v hymne „Veni Creator Spiritus“ tento vznešený dar. Sme zhromaždení v bazilike svätého Petra. Táto bazilika, i náš kostol, je nám dnes večeradlom, kde učeníci, pohrúžení do modlitieb, očakávajú veľkú chvíľu príchodu Ducha Svätého.
V tento deň, rovnako ako 1. januára, sa dajú za obvyklých podmienok získať plnomocné odpustky odriekaním „Veni, Creator Spiritus“ („Príď, Duchu Svätý“), modlitby pripisovanej Rabanovi Maurusovi (776 - 856).
Symbolika Turíc
Holubica - podoba Ducha Svätého pri Ježišovom krste - je hlavným symbolom tohto dňa. Pokračujúc v symbolike, holubice, červená liturgická farba, symbolizujúca Ducha Svätého, biela farba, pripomínajúca biele rúcha katechumenov, červené a/alebo biele kvety, množstvo zelene, symbolizujúcej život (zelená farba znamená nádej a život a vo východných cirkvách Ducha Svätého), oheň, číslo tri, symbolizujúce tri božské čnosti, ktoré nám boli dané Duchom Svätým, číslo sedem, symbolizujúce dary Ducha Svätého, číslo 12, symbolizujúce ovocie Ducha Svätého, atď., - všetky tieto symboly môžu byť zahrnuté v tomto dni.
Kvety orlíčka (aquilegia) sa používali ako výzdoba na Turíce a počas turíčnej oktávy. V stredoveku rodiny v mnohých častiach Európy vešali nad stôl s jedlom vyrezávanú a maľovanú drevenú holubicu.
Význam Turíc pre Cirkev
Význam Turíc spočíva v tom, že je obrazom Zrodenia Cirkvi. Duch Svätý zjednotil Apoštolov a premenil zastrašených učeníkov Krista na odvážnych hlásateľov Evanjelia, ktorí neváhali pre Krista obetovať aj svoje životy. Duch Svätý sa vníma ako duša Cirkvi, je obrazom Tretej božskej osoby, ktorá vedie Cirkev v pravde. Turíce sú teda aj symbolom šírenia Kristovho učenia medzi národmi.
Boh dáva svojho Ducha do našich sŕdc, aby sme už viac nežili len zákonnícky život, ale aby sme žili zo zjavenia.
V tento deň sa oslavuje zoslanie Ducha Svätého na učeníkov a Pannu Máriu a v istom zmysle aj obrat v príbehu o Babylonskej veži.
Turíce sú sviatkom sviatosti birmovania, ako Veľká noc je sviatkom krstu. Sviatosť birmovania sprostredkuje Ducha Svätého tým, ktorí sa krstom znovuzrodili. Krst a binnovanie úzko súvisia a hoci je birmovanie samostatnou sviatosťou, doplňuje sviatosť krstu. Krst a birmovanie patria dovedna ako Veľká noc a Turíce. Krst a birmovanie vysluhovali u prvých kresťanov bezprostredne po sebe v noci veľkonočnej a turíčnej.
Duchovní počas týchto sviatkov veriacim pripomínajú, aby sa viac spoliehali na Ducha Svätého, na jeho dary. Sväté písmo chápe Ducha Svätého ako tvorivú silu všetkého života. Podľa učenia cirkvi je Duch Svätý poslaný do sveta ako Oživovateľ, aby neustále oživoval osobu, slovo a dielo Ježiša Krista. Veriaci si počas svätodušných sviatkov pripomínajú sedem darov Ducha Svätého - Dar múdrosti, Dar rozumu, Dar rady, Dar sily, Dar poznania, Dar nábožnosti a Dar bázne Božej.
Liturgická farba Turíc bola vždy červená, čo symbolizuje nielen ohnivé jazyky a Ducha Svätého, ale aj katolíckych mučeníkov. Ďalším zo symbolov Turíc bola od katolíckeho staroveku aj holubica.
Počas slávnostných bohoslužieb si veriaci pripomínajú udalosť, keď na 50. deň po Kristovom zmŕtvychvstaní a desať dní po jeho Nanebovstúpení (5. mája) Duch Svätý zostúpil v podobe ohnivých jazykov na apoštolov zhromaždených v Jeruzaleme. Duch Svätý bol zoslaný, aby ich posilnil a usmernil, ako majú šíriť národom svedectvo o Ježišovi Kristovi. Následne po Zoslaní Ducha Svätého apoštol Peter predniesol v Jeruzaleme kázeň, na základe ktorej sa dalo pokrstiť asi 3000 ľudí. Preto je dnešná Svätodušná nedeľa aj pamätným dňom založenia prvého kresťanského zboru v Jeruzaleme.
Pôvod názvu Turíce
Slovenský názov sviatku je pohanského pôvodu. Pôvodne pohanský slovanský sviatok dostal kresťanskú náplň, ako sa to robilo i v Ríme so staropohanskými sviatkami.
Zvyky a tradície
Holubica - podoba Ducha Svätého pri Ježišovom krste - je hlavným symbolom tohto dňa. V stredoveku sa dokonca používali „otvory Ducha Svätého“ v strechách niektorých kostolov, z ktorých bola spustená holubica, skutočná alebo názorná, nad cirkevné zhromaždenie, zatiaľ čo zaznievali bubny alebo zbor napodobňoval šuchot vetra.
Ďalší zvyk, hoci už zriedka uskutočňovaný, je „kotúľanie syra,“ pri ktorom ľudia súťažia, aby zistili, kto dokáže najrýchlejšie skotúľať guľaté syry dolu kopcom.
Ešte pred II. vatikánskym koncilom sa v sobotný predvečer pred turíčnou nedeľou ozývalo plieskanie bičov, strieľanie z pušiek a pištolí a takisto zvonenie kľúčmi. Hluk mal pripomínať hluk víchra s ohnivými jazykmi, ktorý sprevádzal príchod Ducha Svätého podľa už vyššie citovaného textu Skutkov apoštolov.
Tabuľka: Symboly Turíc a ich význam
| Symbol | Význam |
|---|---|
| Oheň | Symbol Ducha Svätého a jeho premieňajúcej moci |
| Vietor a hluk | Pripomína neviditeľné, no mocné pôsobenie Božieho Ducha |
| Holubica | Tradičný symbol Ducha Svätého |
| Červená liturgická farba | Znamenie lásky, ohňa, mučeníctva a Ducha Svätého |
Na záver je dôležité si uvedomiť, že Turíce nie sú len historickou spomienkou, ale živou skutočnosťou. Duch Svätý naďalej pôsobí v Cirkvi a v životoch veriacich, posilňuje ich vo viere a vedie ich k hlbšiemu poznaniu Boha. Nech nás táto udalosť inšpiruje k tomu, aby sme sa viac otvorili pôsobeniu Ducha Svätého a nechali sa ním viesť v našom každodennom živote.