Niektoré dni sú v živote človeka významnejšie ako iné dni. Podobne je to aj v živote kresťana. Tým najvýznamnejším dňom pre kresťana by mala byť nedeľa. Vtedy slávime Ježišovo zmŕtvychvstanie. Ale okrem toho nás Cirkev osobitne pozýva aj v iné dni sláviť Eucharistiu.
Krst Krista Pána je sviatok, ktorý sa slávi na Slovensku každoročne v januári. Dátum tohto sviatku sa vypočítava na základe liturgického kalendára a vždy pripadá na prvú nedeľu po sviatku Zjavenia Pána. Tohto roku ho slávime 7. Tento sviatok zahŕňa v sebe tri skutočnosti:
- Ježiš sa zjavuje 3 mudrcom,
- Ježiš je pokrstený v Jordáne,
- Pán Ježiš na štyridsiaty deň po svojom zmŕtvychvstaní pred očami apoštolov a iných učeníkov odchádza k svojmu Otcovi do neba.
Evanjelisti, čiže pisatelia evanjelií - historických správ o Ježišovom živote a učení, písali podľa dejepisných kritérií svojej doby. Preto pre nich bola podstatnejšia sama osoba Ježiša a jeho učenie, než historické súvislosti. To je dôvod, prečo nemáme presné životopisné dáta, na ktoré dnešná historická veda kladie dôraz.
Kým pre Matúša, Marka a Jána je najdôležitejší náboženský pohľad na Ježišov život, jedine grécky vzdelanec Lukáš uvádza aj roky. Lukáš píše: "Keď Ježiš začal účinkovať, mal asi tridsať rokov." (Lk 3,23) Presnejšie určenie Ježišovho veku nemáme. Lukáš však píše "asi", čiže sám potvrdzuje, že údaj nie je presný. Asi 30 rokov zahŕňa približne interval 25-35 rokov, ktoré mohol Ježiš mať, keď začal verejne účinkovať.
Keďže Ježiš sa narodil najpravdepodobnejšie v r. 7-5 p.n.l., tak 30 rokov mal niekedy v rokoch 23-25 n.l. Tak obdobie, keď mal Ježiš "asi 30 rokov" je široké od r.18 do r.30 n.l. Súčasní historici predpokladajú, že Pontius Pilát, ktorý Ježiša odsúdil, vládol v Júdei v rokoch 26-36 n.l. Z toho vyplýva, že Ježiš mal skôr cez 30, keď verejne účinkoval, než že by mal pod 30.
Najpresnejší dátumový údaj v evanjeliách uvádza Lukáš nie o Ježišovi, ale o Jánovi Krstiteľovi, od ktorého bol Ježiš o pol roka mladší. Lukáš o ňom píše: "V pätnástom roku vlády cisára Tibéria ... zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom". (Lk 3,1-2) Tibérius sa stal rímskym cisárom po Augustovi, a ten zomrel v roku 14. roku nášho letopočtu. Podľa toho, by Ján Krstiteľ začal účinkovať v roku 28-29 n.l. Keď by sme predpokladali, že by Ján účinkoval len pol roka pred Ježišovým krstom (čo mohlo byť aj viac), tak Ježiš by mal na začiatku svojej verejnej činnosti 34-36 rokov, a ukrižovaný by bol takmer už ako štyridsiatnik. To síce vylúčiť nemôžeme, ale je to na hornej hranici, či dokonca až za ňou, aby mohlo platiť, že mal "asi 30 rokov".
Hoci Rimania mali letopočet od založenia mesta Ríma, pozorujeme, že sa bežne počítali roky panovania jednotlivých panovníkov. Tak to urobil aj Lukáš. Lenže kedy začal vládnuť Tibérius? Vychádzali sme z toho, že cisárom sa stal po Augustovej smrti v r. 14 n.l. Tibéria adoptoval Augustus za svojho syna v r. 4 n.l. a už vtedy ho ustanovil za svojho nástupcu. Vieme, že v posledných rokoch Augustovho života už pôsobil Tibérius ako spoluvladár. Ale nevieme presne od kedy.
Je teda možné, že Lukášov údaj počíta Tibériovu vládu už od čias spoluvladárstva. Tým by sa Ježišov vek vrátil bližšie k uvedenej tridsiatke, ale z historického hľadiska tak strácame najpresnejší údaj.
Tradične sa hovorí, že Ježiš mal 33 rokov, keď zomrel na kríži. Táto tradícia vyplýva z dvoch predpokladov: že Ježiš mal 30 rokov, keď začal verejne účinkovať; a že účinkoval 3 roky. Ten prvý predpoklad, ako sme si uviedli vyššie, je veľmi neistý.
Synoptickí evanjelisti (Matúš, Marek, Lukáš) opisujú Ježišovo účinkovanie nie v chronologickej koncepcii, ale tématickej: pôsobenie v Judei, cesta do Jeruzalema, Veľká noc v Jeruzaleme - ukrižovanie. Ak v tejto koncepcii nájdeme časové údaje, tak len v náznakoch. (Napr. v podobenstve o neúrodnom figovníku: "už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam" Lk 13,7)
Jedine Ján píše evanjelium s aspoň čiastočnou chronológiou. Nachádzame tu zmienky o troch Veľkých nociach počas Ježišovho účinkovania:
- Veľká noc (Jn 2,13-25) asi 2-3 mesiace po Ježišovom krste, lebo medzitým bol 40 dní na púšti, potom si získal prvých učeníkov a zúčastnil sa svadby v Káne Galilejskej. Sviatky Ježiš strávil v Jeruzaleme, kde "vyčistil" chrám od predavačov a peňazomencov.
- Veľká noc (Jn 6,4) Ježiš ju strávil v Galiley. Krátko pred sviatkami Ježiš urobil zázrak - rozmnoženie chleba a rýb.
- Veľká noc (Jn 12,1-19,42) Ježiš prišiel do Jeruzalema, kde bol ukrižovaný.
Z toho sa dá odvodiť, že Ježišovo verejné účinkovanie nebolo 3 roky, ale dva aj štvrť roka.
Avšak v Jn 5,1-18 sa uvádza ešte jeden Ježišov pobyt v Jeruzaleme počas židovských sviatkov. Na rozdiel od ostatných sviatkov (spomenuté tri Veľké noci; sviatky Stánkov - Jn 7,2; sviatky Posvätenia chrámu - 10,22), v tomto prípade evanjelista Ján neuvádza, o aké sviatky sa jedná. Aj keď je to nepravdepodobné, nedá sa vylúčiť, že by sa mohlo tiež jednať o Veľkú noc. V takom prípade by Ježišovo verejné účinkovanie trvalo tri aj štvrť roka.
Dátum pomazania Svätého svätých, čiže krst Pána Ježiša určíme pripočítaním tridsať rokov (podľa Lk 3, 21-23) od dátumu jeho narodenia. Čiže k 25. decembru (kislev) 8 BC pripočítame asi tridsať rokov (tridsať rokov a 2 týždne) a dostávame 7.január roku 24 NL ako dátum krstu Pána Ježiša.
Podľa tohto geológa, po porovnaní všetkých dostupných informácií, záznamov a historických zdrojov, existuje jediný možný dátum, kedy mohol byť Ježiš z Nazaretu ukrižovaný. Podľa jeho vyjadrenia sa tak stalo presne 3. apríla roku 33. K tomuto tvrdeniu vedci dospeli po zhodnotení všetkých dostupných informácií z evanjelií a iných historických zdrojov, zohľadnili tiež astronomické a geologické záznamy.
Práve geologické dokumenty a evanjelium svätého Matúša zohrali pri určovaní presného dátumu Ježišovej smrti hlavnú úlohu. V 27. kapitole tohto evanjelia sa totiž pri opise udalostí bezprostredne po Kristovom ukrižovaní píše: "50 Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu. 51 A hľa, chrámová Opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. 52 Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych."
Krátko po ukrižovaní a ihneď po smrti Ježiša teda Matúš v evanjeliu zanechal správu o mohutnom zemetrasení, ktoré krajinu zasiahlo. Vedci sa domnievajú, že podľa vykonaných geologických výskumov sa jednalo o veľké zemetrasenie s epicentrom pri Mŕtvom mori práve začiatkom apríla roku 33.
Ak by mali vedci pravdu, Ježišove narodenie teda pripadá presne na rok nula, odkedy sa začal počítať náš letopočet. Ukrižovanie Ježiša Krista si kresťania po celom svete každý rok pripomínajú ako svoj najväčší sviatok, kedy Boží Syn umiera pre ľudské hriechy na kríži, aby tak zabezpečil ľudstvu vykúpenie. Tretieho dňa však Ježiš vstal z mŕtvych a o štyridsať dní nato vystúpil k Otcovi na nebesia.
Miesto na brehu rieky Jordána, kde sa traduje, že bol Ježiš pokrstený, by mohlo byť sprístupnené v priebehu najbližšieho roka. Na danom mieste prebieha program odstraňovania mín, ktorých sú na danom mieste tisícky. V stanovisku uverejnenom izraelskou vládou a pracovníkov zaangažovaných v odmíňovaní, zaangažované strany uviedli, že proces napreduje úspešne.
Miesto sa nachádza 10 km východne od mesta Jericho a je považované za oblasť, kde sv. Ján Krstiteľ pokrstil Ježiša a dané miesto je považované za jedno z najposvätnejších pre kresťanov. Toto miesto sa považuje taktiež za bod, v ktorom po 40 ročnom putovaní na púšti Izraeliti vstúpili do zasľúbenej zemi. Do tretice je to miesta, kde mal byť Prorok Eliáš vzatý do neba. Oblasť, v ktorej sa nachádzajú kostoly viacerých denominácií, bola neprístupná pre veriacich takmer 50 rokov. Približne 3000 protitankových mín bolo položených izraelskou armádou počas šesťdňovej vojny v roku 1967.
Kostoly nachádzajúce sa na území patria františkánom a ortodoxnej cirkvi. Na projekt bolo vyzbieraných z verejných zdrojov 500 000 dolárov a rovnakú čiastku prispela izraelská vláda. Projekt by mal byť ukončený v letných mesiacoch.
Krst Ježiša Krista od Andrea del Verrocchio a Leonarda da Vinci
Vatikán 12. januára (RV) Na sviatok Krstu Krista Pána v nedeľu 12. januára sa Svätý Otec na poludnie prihovoril veriacim na Vatikánskom námestí a udelil im požehnanie z okna Apoštolského paláca.
Vo sviatok Ježišovho krstu nanovo objavujeme náš krst. Tak ako Ježiš je milovaným Synom Otca, aj my, znovuzrodení z vody a Ducha Svätého, si uvedomujeme, že sme milovanými deťmi - Otec nás miluje všetkých! Tento sviatok Ježišovho krstu nás vedie k pripomenutiu si nášho krstu. Aj my sme sa znovuzrodili v krste. V krste prišiel Duch Svätý, aby zostal v nás. Preto je dôležité poznať dátum svojho krstu.
Niektoré ďalšie významné sviatky v cirkevnom roku:
- Slávnosť Panny Márie Bohorodičky - 1. január
- Zjavenie Pána - 6. január
- Obetovanie Pána - 2. február
- Sv. Jozefa, ženícha Panny Márie - 19. marec
- Zvestovanie Pána - 25. marec
- Nanebovstúpenie Pána - pohyblivý sviatok - 40. deň po Veľkej noci
- Svätých Petra a Pavla, apoštolov - 29. jún
- Nanebovzatie Panny Márie - 15. august
- Narodenie Panny Márie - 8. september
- Sedembolestnej Panny Márie - 15. september
- Všetkých svätých - 1. november
- Sv. Štefana, prvého mučeníka - 26. december
- Narodenie Pána - 25. december
V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši, okrem toho sa majú zdržiavať takých prác a činností, ktoré prekážajú vo vzdávaní kultu Bohu, v radosti, vlastnej dňu Pána alebo povinnému duševnému a telesnému oddychu (Kán 1247). Túto povinnosť splní aj ten, kto sa nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na sv. omši v deň slávnosti, a na sv.