História a Výstavba Saleziánskych Kostolov na Slovensku

Na Slovensku sa nachádza mnoho kostolov s bohatou históriou, ktoré sú svedkami duchovného a kultúrneho vývoja krajiny. Medzi nimi majú významné miesto aj saleziánske kostoly, ktoré sú spojené s príchodom a pôsobením saleziánov dona Bosca na Slovensku. V tomto článku sa pozrieme na históriu a výstavbu niektorých z týchto kostolov, s dôrazom na ich význam a prínos pre miestne komunity.

Svätý Don Bosco, zakladateľ saleziánskeho rádu.

Príchod Saleziánov na Slovensko

Saleziáni, ktorí prišli na Slovensko v roku 1924, začali svoju činnosť v Šaštíne. Ako svoj druhý dom dostali farnosť a starý benediktínsky kláštor v Hronskom sv. Beňadiku. V poradí tretím saleziánskym domom na Slovensku bol dom v Bratislave na Miletičovej ulici. Po svojom príchode na Slovensko Saleziáni už dlhšiu dobu uvažovali o začatí budovania diela dona Bosca aj v hlavnom meste Slovenska, k čomu ich povzbudzoval aj trnavský apoštolský administrátor, otec biskup Pavol Jantausch.

Pán biskup dokonca v roku 1930 zakúpil veľký pozemok v Bratislave na Tehelnom poli na postavenie ústavu a kostola pre saleziánov. Stavba sa však nemohla rozbehnúť, pretože zakúpený pozemok sa mal podľa návrhu niektorých členov stavebnej komisie mesta Bratislavy použiť na park. Kvôli vyjednávaniu a novým ťažkostiam, ktoré medzičasom vznikli, sa musela stavba odkladať. Až začiatkom októbra 1932 bolo vydané stavebné povolenie na pôvodnej parcele na Tehelnom poli.

Bratislava - Miletičova ulica

Dňa 24. novembra 1932 sa konečne pristúpilo k stavbe projektovaného kostola a saleziánskeho ústavu. Stavba už po tomto začiatku pokračovala pomerne rýchlo a bez problémov. Dňa 14. septembra 1933 na sviatok Povýšenia sv. kríža sa bratislavskí saleziáni nasťahovali do svojho dohotoveného domu. Vykonanému dielu sa najviac tešila mládež, pre ktorú sa to všetko robilo.

Dňa 8. decembra 1933 bola v Bratislave veľká katolícka slávnosť. Bol posvätený nový kostol na Miletičovej ulici, ktorý vybudovali saleziáni. Posviacku vykonal mestský pán farár Dr. Ľudovít Okánik. Táto veľkolepá cirkevná slávnosť pritiahla do nového a vkusne vybudovaného kostola mnoho veriacich mesta Bratislavy i z okolia. Tento nový kostol bol v skutočnosti iba Kaplnkou Panny Márie Pomocnice, ktorá sa mala neskôr stať bočnou kaplnkou veľkého kostola zasväteného Panne Márii.

So stavbou veľkého kostola sa však iba uvažovalo v blízkej budúcnosti. Priestory domu a ihriska sa postupne sprístupňovali pre potreby rozrastajúceho sa apoštolátu. Na jar roku 1934 sa uskutočnila úprava veľkého priestranného dvora, ktorý chlapcov priťahoval, ale ešte nebol pripravený. Stále tam zavadzali staré hroby, jamy, kamene a kadejaká burina. Ale mladých to neodradilo. Vysúkali rukávy a už aj šermovali čakanmi, motykami a rýľmi. Za pomoci dospelých, ktorí to všetko riadili, sa dvor menil. Zo starého cintorína sa stalo výborné ihrisko.

Činnosť domu na Miletičovej sledovala stále štyri hlavné oblasti: náboženské formovanie, kultúrnu činnosť, sociálnu činnosť a telovýchovnú činnosť. Tisíce chlapcov a mladíkov prešlo oratóriom na Miletičovej ulici. Každú nedeľu a na sviatok prichádzali stovky chlapcov na svätú omšu a pristupovali k sviatostiam. V oratóriu boli organizované viaceré náboženské skupiny s hlbokým duchovným zameraním. Bola tu sprístupnená čitáreň s veľkou knižnicou. Divadlo zaujímalo po kaplnke hneď druhé miesto.

Počas frontových udalostí v roku 1945 na Slovensku boli materiálne škody veľké a následky vojny sa potom cítili na každom kroku. Avšak spolubratov i veriacich začala mučivo trápiť celkom nová vec. Bola to najmä neistota a obava o budúcnosť, kvôli nástupu proticirkevnej politiky v našej vlasti. Keď sa koncom februára 1948 zmocnila moci v Československu Komunistická strana, znamenalo to na náboženskom poli začiatok boja na život a na smrť. Pripravovala sa likvidácia rehoľných spoločností. Do každého nášho ústavu prišli dvaja takzvaní národní správcovia.

K pripravovanej likvidácii došlo následne krátko po polnoci 14. Don Valerián Kňazovič, ktorý pôsobil v ústave ako kaplán, sa vracal domov tesne pred polnocou. Pred domom videl pristavený autobus a v ňom hromadu žandárov, na čo hneď upozornil direktora domu. Ten povedal vrátnikovi, aby nikoho nepúšťal dnu, kým nezobudí spolubratov. Žandári ozbrojení samopalmi obsadili dom a spolubratov hneď v noci odviezli do šaštínskeho ústavu, z ktorého spravili koncentračný tábor saleziánov. Odtiaľ boli prevezení do Podolínca.

V roku 1990, po 40-tich rokoch sa nám spolu s inými domami vrátil aj bratislavský ústav na Miletičovej ulici, ale v úžasne dezolátnom stave. Vtedajší inšpektor don Jozef Kaiser, ktorý bol ešte správcom farnosti v Dolnej Súči v Nitrianskej diecéze, sem poslal začiatkom marca 1991 za direktora promovaného stavbára dona Štefana Wallnera. Začali rozsiahle rekonštrukčné práce. 24. mája 1991 spolubratia slávnostne preniesli sochu Panny Márie Pomocnice z kostola Blumentál, kam bola prenesená od čias zrušenia domu v 50-tych rokoch. Jednoduchú kaplnku zriadili v dome hneď na začiatku.

Dňa 31. januára 1993 na sviatok svätého Jána Bosca mohol otec arcibiskup Mons. Ján Sokol posvätiť novú kaplnku pre verejnosť a dať ju do užívania. Po posvätení kaplnky sa mnohí chlapci začali hlásiť za miništrantov. V nedeľu ich bývalo okolo 50. Po sprístupnení verejnej kaplnky rýchlo pokračovali aj ostatné práce na úprave domu a priestorov pre apoštolát.

Z iniciatívy a odvahy spolubrata Jozefa Kutarňu, ktorý na seba prevzal zodpovednosť za toto dielo, sa začal rodiť nový kostol. Priestor na stavbu bol oproti pôvodným plánom menší, pretože počas štyridsaťročnej neprítomnosti saleziánov nastali v okolí domu veľké stavebné zmeny, ktoré so stavbou kostola v týchto miestach vôbec nerátali. 10. decembra 1995 pápežský nuncius arcibiskup Luigi Dossena požehnal pozemok a spolu s provinciálom Ernestom Macákom urobili čestný výkop. 19. októbra 1997 však arcibiskup Ján Sokol mohol nový Kostol Panny Márie Pomocnice konsekrovať.

Kostol Panny Márie Pomocnice v Trnave - Kopánke.

Trnava - Kopánka

Saleziáni účinkovali v Trnave na Hollého ulici od roku 1936. Po zrelom uvážení a na žiadosť cirkevnej a svetskej vrchnosti sa saleziáni rozhodli začať akciu na postavenie kostola a sociálneho domu v robotníckej štvrti na Kopánke. A tak 8. decembra 1941 v deň sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa začala veľká sociálna a najmä duchovná premena zaostalej Kopánky. Na Kopánke sa otvoril saleziánsky dom.

Po Barbarskej noci bolo oratórium na Kopánke zlikvidované. Patronát nad saleziánskym domom a jeho využitím držal družstevný kultúrny dom. Od roku 1969 až do svojej smrti pôsobil ako farár na Kopánke don Ernest Bleho. Po páde komunizmu sa saleziánska činnosť na Kopánke veľmi rýchlo rozbehla a začali sa tu organizovať všetky bežné saleziánske aktivity. Saleziánom je zverená starosť o farnosť, oratórium, spolupracovníkov a mládežnícke stredisko.

V marci 2020 sa začala komplexná oprava a prestavba priestorov kostola a saleziánskeho strediska. Výsledkom je nový moderný kostol. Pribudla aj nová veža so zvonmi a hodinami a tiež výťahom pre bezbariérový prístup do kostola a strediska. Sála pod kostolom tiež prešla kompletnou rekonštrukciou a vznikol tu útulný priestor pre konanie rôznych aktivít strediska a farnosti. Slávnostné otvorenie zrekonštruovaného strediska a kostola prebehlo 20. - 22. mája 2022. Posviacku kostola vykonal Mons.

Žilina

Všetko to začalo v roku 1936, keď dôstojný pán prelát, žilinský farár Tomáš Ružička, povolal do Žiliny rehoľníkov - saleziánov, ktorých založil sv. Ján Bosco. Do Žiliny prišli dvaja Saleziáni - don Ľudovít Žilka a don Anton Sersen, ktorí mali rozbehnúť prípravné práce a dohliadať na stavbu žilinského saleziánskeho domu. Prípravy na stavbu saleziánskeho domu pokračovali rýchlo, takže už 13. júna 1937 mohol byť posvätený a položený základný kameň budovy. V roku 1938 výstavbu saleziánskeho domu v Žiline dokončili. Bola to moderná dvojposchodová budova s kaplnkou a s priestranným divadlom.

Na jar 1949 sa začal sústredený nápor štátnej vrchnosti, ktorý bol namierený proti rehoľným spoločenstvám vychovávajúcim mládež v internátoch. Na konci školského roka 1948/1949 bol Saleziánsky ústav v Žiline poštátnený. Koncom júna štátne orgány v spolupráci so štátnou bezpečnosťou zatvorili kostol a vyviezli zo žilinského saleziánskeho ústavu všetkých chovancov i duchovných. V roku 1949 štátna moc premenila saleziánsky dom na krajské sídlo ministerstva vnútra.

Po 17. novembri 1989 štát postupne vrátil cirkvi mnohé objekty, ktoré jej predtým patrili. Už 1. apríla 1990 začali v Žilinskej farnosti pracovať na úseku pastorácie mládeže dvaja saleziánski kňazi, don Kamil Kutarňa a don Štefan Urban. Budovu prevzali v auguste. Biskupský úrad v Nitre obnovil dňa 1. septembra 1990 v Žiline zrušenú farnosť, ktorú dostali do správy saleziáni. Dňa 25. novembra 1990 o 15.00 h sv. omšou, ktorú celebroval nitriansky diecézny biskup Mons. Ján Chryzostom Korec, a posvätením Kaplnky sv.

Dom saleziánov s kostolom projektoval v rokoch 1937-1938 Michal Maximilián SCHEER. Ulica popri areáli Saleziánskeho domu sa dnes volá Saleziánska.

Pohľad na Kostol a ústav saleziánov v Žiline v roku 2012.

Ďalšie Saleziánske Kostoly na Slovensku

Okrem spomínaných kostolov existujú aj ďalšie saleziánske kostoly na Slovensku, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v živote miestnych komunít. Medzi ne patrí napríklad kostol v Banskej Bystrici na Sásovej. Na banskobystrickom sídlisku Sásová sa pred vyše tridsiatimi rokmi zrodilo veľké duchovné dielo. Medzi bytovkami je trochu ukryté, ale kto ho nájde, objaví veľkorysý, otvorený priestor.

Saleziáni prišli do Banskej Bystrice po páde komunizmu v novembri v roku 1990. Predtým pôsobili v neďalekom Zvolene. Kým bol postavený nový kostol, na bohoslužby využívali spolubratia Kostol sv. Antona v Starej Sásovej. Pozemky daroval biskup Rudolf Baláž, ktorý zriadil aj saleziánsku farnosť. Svojho času v saleziánskom dome, zasvätenom donovi Boscovi, bývali aj študenti Teologického inštitútu v Badíne.

Banskobystrické saleziánske dielo vytvára klasická farnosť so všetkým, čo k tomu patrí - svätými omšami či vysluhovaním sviatostí. Vedie ju duchovný otec Tibor Janúch a podľa dona Iva má okolo dvadsaťpäťtisíc duší. Tábory sú navyše lacnejšie ako komerčné, pretože dobrovoľníci nemajú mzdu a časť peňazí na úhradu nevyhnutných nákladov získavajú saleziáni aj z grantov, z občianskych združení DOMKA a LAURA a z dvoch percent z dane.

Zoznam Saleziánskych Kostolov na Slovensku

Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame tabuľku so zoznamom niektorých významných saleziánskych kostolov na Slovensku:

Saleziánske kostoly na Slovensku sú nielen miestami duchovného života, ale aj centrami komunitného stretávania a aktivít pre mládež a rodiny. Ich história je úzko spojená s pôsobením saleziánov dona Bosca, ktorí sa venujú výchove a podpore mladých ľudí v duchu kresťanských hodnôt.

tags: #kedy #bol #postaveny #kostol #saleziansky