Ježišov rodokmeň: Biblický význam a historické pozadie

V pozadí príbehov o Ježišovi v evanjeliách stála podľa historikov reálna osoba, známa ako historický Ježiš. Výskumníci sa snažia odhaliť zaujímavé fakty pod nánosmi legiend a teologických interpretácií.

Duccio di Buoninsegna - Rodokmeň Ježiša

"Nepoškvrnené" splodenie a narodenie panny

Jedným z najznámejších aspektov vianočného príbehu o Ježišovom narodení je jeho „nepoškvrnené“ splodenie a narodenie panne. Táto „vianočná legenda“ sa stala predmetom intenzívneho výskumu.

Podľa tradičného „vianočného príbehu“ o Ježišovom narodení boli Ježišovými „pozemskými“ rodičmi tesár - alebo skôr tesár a kamenár - Jozef a Mária. Tá však Ježiša nepočala s Jozefom. Podľa Biblie otehotnela ešte ako Jozefova snúbenica, dokonca panna.

V prvej kapitole Evanjelia podľa Matúša sa píše: „Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Skôr však, ako sa zišli, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jej muž Jozef bol však spravodlivý a nechcel ju verejne vystaviť hanbe. Rozhodol sa teda tajne ju prepustiť. Keď o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: Jozef, syn Dávida, neboj sa prijať Máriu, svoju ženu..."

Ak nás zaujíma história a chceme ju poodhaliť pomocou starovekých textov, musíme k týmto dávnym písomnostiam pristupovať opatrne a informovane. V prípade Ježiša máme ako zdroj informácií k dispozícii predovšetkým štyri biblické evanjeliá, skomponované medzi rokmi 65 až 95 n. l., a asi 30 ďalších, cirkvou neuznaných.

Autorstvo evanjelií a ich historická presnosť

„Cirkev medzi evanjeliami rozlišovala na základe domnelého apoštolského autorstva alebo na základe domnelého úzkeho spojenia s apoštolmi, prípadne na základe toho, či tieto evanjeliá súhlasili s postojmi cirkvi,“ vysvetľuje biblistka Leslie Baynesová zo Štátnej univerzity v Missouri. Dnes podľa nej vieme, že domnelé apoštolské autorstvo, ako aj autorstvo blízke apoštolom bolo mylné.

„Tieto knihy boli napísané anonymne a kolovali desaťročia, než sa objavili tvrdenia, že ich napísali títo ľudia [evanjelisti],“ píše novozmluvný historik a biblista Bart Ehrman zo Severokarolínskej univerzity v Chapel Hill. „Nenapísali ich očití svedkovia ani nepredstavujú primárne historický záznam o živote Ježiša,“ dodáva novozmluvná historička Helen Bondová z Edinburskej univerzity.

Inými slovami, evanjeliá podľa historikov takmer určite nenapísali autori, ktorým ich pripísala neskoršia tradícia. A čo je ešte dôležitejšie, záujmom evanjelií nebolo podať nezaujatý, historicky presný súpis Ježišových skutkov, ale presvedčiť alebo upevniť čitateľa o náboženskej doktríne, ktorej veril autor textu.

Podľa výskumníkov skúmajúcich historického Ježiša majú z dochovaných evanjelií pre historikov najväčšiu hodnotu štyri biblické evanjeliá, predovšetkým trojica prisudzovaná tradíciou Markovi, Lukášovi a Matúšovi.

Biblické evanjeliá však nie sú najstaršími zachovanými dokumentmi, v ktorých sa o Ježišovi hovorí. Tými sú spisy apoštola Pavla z obdobia asi 20 až 30 rokov po Ježišovej smrti. Tieto najstaršie písomnosti Novej zmluvy na dvoch miestach (Rim 1,3; Gal 4,4) adresujú Ježišovo narodenie, ale nezmieňujú sa, že sa narodil panne. Takýto pôvod nepredkladá ani najstaršie známe evanjelium, Evanjelium podľa Marka, napísané okolo roku 65 až 70.

Prekvapivo, dnes taký dôležitý aspekt príbehu Ježišovho narodenia nielenže chýba vo väčšine kníh Novej zmluvy, nenachádzame ho ani v jej najpôvodnejších písomnostiach.

Naplnenie proroctiev a pôvod slova "panna"

„Evanjelista Matúš mal mimoriadnu snahu ukázať, že všetko v Ježišovom živote, jeho narodenie, pôsobenie a smrť, bolo naplnením proroctiev Písma,“ upozorňuje Bart Ehrman. V prvej kapitole autor Matúšovho evanjelia explicitne zdôrazňuje: „Toto všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal prostredníctvom proroka.“

Evanjelista Matúš tu odkazuje na dávne proroctvo proroka Izaiáša. Ehrman však upozorňuje, že Izaiášovo proroctvo sa netýkalo mesiáša v ďalekej budúcnosti (z perspektívy proroka Izaiáša), dokonca sa netýkalo ani panny. Výraz v súčasnosti tradične prekladaný ako panna vychádza z textu písaného po hebrejsky, v ktorom nachádzame hebrejský výraz alma. A ten podľa amerického historika neznamená „panna“, ale „mladá žena“.

Príčinou nepresnosti je antický preklad Starého zákona písaného po hebrejsky do gréčtiny. V podobnom duchu ako Ehrman píše prestížna odborná príručka vydaná Univerzitou v Cambridgei Cambridge Bible for Schools and Colleges: „Hebrejské slovo ’almâh znamená výlučne mladá žena vo veku vhodnom na vydaj.“

Evanjelium podľa Matúša explicitne tvrdí, že Ježišova matka bola panna, ale pôvodné pasáže sú podľa Ehrmana zdržanlivé ohľadom akýchkoľvek teologických špekulácií, ktoré by z tejto skutočnosti vychádzali. U evanjelistu Lukáša to bolo podľa biblistu odlišné. Jeho autor kladie dôraz na fakt, že Mária porodí dieťa splodené Duchom Svätým.

„Aj evanjelista Lukáš tvrdí, že sa Ježiš narodil panne, ale necituje proroctvo, aby túto skutočnosť vysvetlil. Namiesto toho má oveľa priamejšie vysvetlenie - Ježiš bol podľa neho doslovne synom Boha,“ konštatuje Ehrman.

Problém s rodokmeňom a teologický význam

Matúš aj Lukáš tvrdia, že Ježiš sa narodil panne. Lenže to vedie k očividnému problému. „Ak Ježiš nie je pokrvne príbuzný s Jozefom, prečo potom Matúš a Lukáš odvodzujú Ježišov rodokmeň cez neho? Toto je otázka, ktorú ani jeden z týchto dvoch evanjelistov nezodpovedá,“ upozorňuje Bart Ehrman.

„Obe evanjeliá podľa Matúša i Lukáša obsahujú genealógiu Ježiša, ktorá nemôže byť pravdivá, ak jeho biologický pôvod vychádza len z Márie. Škótska bádateľka upozorňuje, že veľká väčšina novozákonných pasáží vrátane Evanjelií podľa Lukáša a Matúša Ježiša označuje za „syna Jozefa“.

„Hoci patrí medzi centrálne elementy dnešnej kresťanskej viery, mnohých prekvapí, že väčšina Nového zákona o Ježišovom narodení z panny očividne nič nevie,“ vyzdvihuje.

„Ježiš sa s najväčšou pravdepodobnosťou narodil úplne prirodzene jeho otcovi Jozefovi. Príbeh o narodení z panny, ktorý podávajú Evanjeliá podľa Matúša a Lukáša, zrejme predstavujú pokus zdôrazniť Ježišovu mimoriadnosť a božské otcovstvo prostredníctvom príbehu o zázračnom narodení,“ píše Bondová.

„Musíme konštatovať nepríjemný fakt: podľa súčasného odborného konsenzu spočíva doktrína Ježišovho narodenia panne na veľmi chabých historických základoch.“ Tieto slová napísal americký biblista a teológ Frederick Dale Bruner už v roku 1987.

Príbeh o Ježišovom narodení z panny má podľa Helen Bondovej jednoznačný teologický význam.

Rodokmeň Ježiša podľa Matúša a Lukáša

Porovnanie rodokmeňa Ježiša podľa Matúša a Lukáša:

Poznámky k tabuľke:

1. Z otcovej strany musí Mesiáš pochádzať od kráľa Dávida. Túto podmienku spĺňali obidva rodokmene.
2. Biblia hovorí, že Mesiáš musí byť potomkom Dávida po Šalamúnovi, nie Natanovi. Vzhľadom na to, že Lukáš opisuje rodokmeň Ježiša po Natanovi, Ježiš nemohol byť súčasťou večného Šalamúnovho kráľovstva.
3. Jozef pochádzal od Jechoniáša, čím spadal pod zákaz, že nikto z jeho potomkov nesmie zasadnúť na Dávidov trón ako kráľ.
4. Lukáš aj Matúš uvádzajú v genealogickom zozname Salatiela a Zorobábela. Avšak podľa 1Krn 3, 17-20 bol Zorobábel syn Fadaiáša a nie Salatiela.
5. V Matúšovi sa uvádza ako otec Jozefa Jakub, v Lukášovom evanjeliu je otcom Jozefa Heli.

tags: #jezisov #rodokmen #biblia