Boh básnického umenia v antickej literatúre

Antická literatúra, ktorá zahŕňa grécku a rímsku literatúru, predstavuje základ európskej kultúry. Poskytuje najstaršie pamiatky na európskom kontinente a je obsahovo spätá so životom vtedajšej rodovej šľachty (aristokracie).

Grécka literatúra (9. st. p.n.l. - 5. st. n.l.)

Grécka literatúra sa rozvíjala v epike, lyrike, dráme, filozofii a rečníctve. Medzi najvýznamnejších predstaviteľov patrí Homér, Sapfo a dramatici ako Sofokles.

Epos

Epos je rozsiahla veršovaná skladba o živote a činoch výnimočných hrdinov - bohatierov. Má epickú šírku = vybočenie od hlavného deja (podrobné opisy prostredia, predmetov, postáv, súbojov, ...). Epos vznikal z menších veršovaných povestí ľudového pôvodu. Hlavná dejová línia sa sústreďuje okolo hlavného hrdinu, ktorý má výnimočné vlastnosti a činy. Epos nebol písaný pre čítanie, ale pre poslucháčov na počúvanie. Do deja plného rozvratov zasahujú často bohovia.

Homér (9. st. p.n.l)

Homér patrí medzi najstarších básnikov. Vie sa o ňom veľmi málo - bol slepý, chudobný a spieval. Nevie sa, odkiaľ pochádzal, ani kde žil.

Eposy Homéra:

1. Ilias
2. Odysea

Ilias je cyklus povestí o Trójskej vojne. Trója je maloázijské mesto nazývané aj Ilion, potom vznikol aj názov Ilias. Opisuje udalosti z posledných 51 dní 10-ročnej vojny. Vojnu medzi Trójou a Spartou vyvolal syn trójskeho kráľa Priama - Parid, ktorý uniesol krásnu Helenu, manželku spartského kráľa Menelaa. Ústredným motívom je hnev Achilla, najväčšieho gréckeho bojovníka, ktorému veliteľ gréckych vojsk Agamemnon vzal zajatkyňu. Boje pokračujú, Achilles prestáva bojovať a Trójania získavajú prevahu pod vedením Hektora. Tohto zastaví až Achillov priateľ Patroklos v prepožičanej Achillovej výzbroji. Trójania utekajú, ale Hektor spoznáva Patrokla a zabije ho. Achilles sa nahnevá a chce pomstiť smrť priateľa. Vo vzájomnom súboji Hektor zahynie a Paridov šíp zasiahne Achillovu pätu (jediné zraniteľné miesto). Gréci dobyli Tróju nie silou ale lsťou (pasca), keď sa najudatnejší bojovníci skryli do veľkého dreveného koňa (Trójsky kôň), ktorého zostrojil Odyseus (za čo musel trpieť) a postavili ho pred hradby Tróje. Ostatní vojaci predstierali ústup. Trójania v domnení, že je to dar od bohov na rozlúčku, vtiahli koňa do mesta. Ukrytí Gréci vystúpili v noci z koňa, otvorili vojakom hradby, mesto vyplienili a zapálili.

Odysea je epos, ktorého dej sa odohráva po skončení Trójskej vojny. Hlavný hrdina Odyseus za trest z vôle bohov musí 10 rokov putovať po moriach Stredozemného mora, kde ho čaká verná manželka Penelopa na rodnej Itake. Penelopa je symbol vernej a trpezlivej ženy (20 rokov čaká na Odysea). Všetci bojovníci sa už vrátili domov. Cesta Odysea domov bola predlhá, ťažká, úmorná, plná nečakaných zvratov a nebezpečenstiev, ale aj zásahov bohov. Počas tejto strastiplnej cesty zažije Odyseus množstvo dobrodružstiev, napr. Odyseus navštívi obra a prinesie mu víno ako dar (obeť). Obor sa vypytuje na meno človeka, ktorý mu priniesol víno. Odyseus mu nakoniec povie, že sa volá Nikto a že ho tak volajú rodičia a jeho druhovia. Kyklop chce zjesť Odysea. Kyklopi počujú krik človeka a pýtajú sa, či ho chce niekto zabiť. Odpovedal, že nikto.

Bájky

Bájky sú krátky epický útvar, v ktorom vystupujú zvieratá, rastliny, veci ako ľudia. Majú ľudské vlastnosti, cítenie i konanie a v závere plynie vždy mravné ponaučenie.

Ezop (6. st. p.n.l)

Najväčší grécky bájkár bol Ezop, ktorý bol otrokom, do Grécka prišiel z Trácie alebo Frygie. O jeho ošklivosti, hrbatosti a duchaplnosti kolovali historky.

Príklady Ezopových bájok:

• Jeleň sa prišiel napiť k jazierku. Bol pyšný na svoje parohy, ale nebol pyšný na svoje nohy. Prikradol sa k nemu lev. Jeleň ušiel, ale vbehol do lesa a tam sa mu parohy zaplietli do konárov a lev ho dobehol. Jeleň si povedal, že parohy do zradili.
• Pes chcel zjesť svoj kúsok mäsa. Prechádzal cez lávku a z hladiny naň hľadel jeho vlastný odraz. Myslel si, že sa pozerá na iného psa. Chcel mu mäso uchmatnúť. Pustil svoje mäso a ono čľuplo do vody. Psovi neostalo nič.

Lyrika

Sapfo

Grécka poetka Sapfo vo svojom dome na rodnom ostrove Lesbos zriadila tzv. „Dom múz“, kde zhromaždila mladé dievčatá, aby sa učili a zasvätili službe bohom a umeniu.

Dráma

Sofokles

Antigona nadväzuje na dielo Kráľ Oidipus a na udalosti Oidipovej smrti. Dej sa odohráva v Tébach, kde po smrti Oidipa spoločne vládnu jeho synovia Eteokles a Polyneik. Dochádza k sporu o vládu a Eteokles ako starší brat mladšieho Polyneika vyhnal. Polyneik našiel útočisko u argejského kráľa, ktorý mu dal za ženu svoju dcéru a prinútil ho, aby s ním podnikol výpravu proti Tébam. V boji padnú obaja bratia a vládcom Téb sa stáva Kreon - ujec, brat ich matky. Kreon nechá Eteokla slávnostne pochovať ako obrancu rodného mesta, ale Polyneika ako vlastizradcu zakáže pochovať. Ponecháva ho psom a dravcom ako potravu. Tento príkaz je príčinou konfliktu, pretože Antigona sa rozhodne pochovať brata aj napriek tomu, že ju od toho odhovára sestra Ismena. Antigona je presvedčená, že viac ako ľudské príkazy si treba vážiť odveké božské zákony (v tom je jej odvaha a spravodlivosť). Antigona je prichytená pri čine a Kreon brániac svoju vladársku moc ju odsúdil a dal zaživa pochovať v kamennej hrobke. Neodradí ho ani jeho syn Haimon - Antigonin snúbenec. Antigona sa obesí, Haimon sa pred očami otca prebodne mečom a po správe o synovej smrti spácha samovraždu aj jeho matka, Kreonova manželka Euridika, ktorá sa otrávi. Kreon je potrestaný, zostáva sám, narieka a ľutuje svoj nerozvážny príkaz.

Rímska literatúra (3. st. p.n.l - 5. st. n.l.)

Rozvíjala dedičstvo gréckej literatúry. Najväčší rozkvet mala za cisára Augusta (Zlatý vek rímskej literatúry- obdobie vzbúr otrokov).

Poézia

• Vergílius - Bucolica, Georgica.
• Ovídius - Metamorfózy

Vergílius je trójsky hrdina. Prenasleduje ho hnev bohyne Junóny. Aeneis blúdi morom a usadí sa v Latiu. Ožení sa s dcérou kráľa Latinov Laviniou a zakladá nový rod, z ktorého zídu rímski panovníci. Caesar a cisár Gaius sú potomkami prvého Aeneovho syna Jula.

Ovídius napísal vyše 250 veršovaných gréckych bájí a povestí s motívmi premeny ľudských bytostí na neživé a naopak, napr. pyšná Nioba sa mení na plačúci kameň, Pygmalionova socha na krásne dievča, manželia Filemon a Baucis sa menia na stromy, krásna nymfa Dafné na vavrín, Daidalovi a Ikarovi, ktorých 1. let vzdušným priestorom sa skončil tragickým Ikarovým pádom,... K najkrajším miestam premien patrí mýtus o 4 vekoch (zlatom, striebornom, medenom a železnom). Ľudová predstava o týchto premenách spočíva v tom, že po zlatom veku, ktorý nepozná prácu ani bolesť, postupne nastupujú strieborný a medený vek a každý prináša zhoršenie životných podmienok.

Grécki bohovia

Starí Gréci uctievali veľké množstvo bohov (polyteizmus). Verili, že každý boh nad niečím vládne a že môže v niečom ľuďom pomáhať. Bohovia sídlili na hore Olymp. Ich pokrmom bola ambrózia a nektár.

Druhá generácia gréckych bohov:

• Zeus - Vládol búrke, hromu a blesku.
• Héra - Najvyššia bohyňa a kráľovná všetkých bohov. Bola bohyňou rodinného života.
• Pallas Aténa - Bohyňa múdrosti, vedy a umenia a ochrankyňa smelých a bystrých mužov.
• Hefaistos - Boh ohňa a kováčskej práce.
• Apolón - Boh svetla, veštby a básnického umenia. Bol vodcom deviatich múz, ktoré ochraňovali jednotlivé umenia.
• Artemis - Bohyňa lovu.
• Ares - Boh vojny.
• Afrodita - Bohyňa krásy a lásky.
• Dionýz - Boh vína a zábavy.
• Hestia - bohyňou domáceho kozuba a ohňa.
• Demeter - bohyňou roľníctva.
• Hermes - Poslom bohov. Mal okrídlené sandále a bol ochrancom obchodníkov a pútnikov.
• Poseidon - Vládol nad morskými vodami.
• Hádes - Boh podsvetia, ktorý vládol v ríši mŕtvych.

Okrem týchto hlavných bohov existovalo mnoho ďalších nižších bohov a mytologických bytostí.

Grécka a rímska literatúra nám zanechali bohaté dedičstvo, ktoré ovplyvnilo vývoj európskeho umenia a kultúry. Ich diela sú stále aktuálne a inšpirujú nové generácie umelcov a mysliteľov.

tags: #boh #basnickeho #umenia