Deväťdesiate roky 20. storočia boli poriadne turbulentné. Organizovaný zločin, ktorý bol v tom čase na Slovensku ešte v plienkach, mal v Taliansku rokmi overenú a neobyčajne efektívnu štruktúru. Má na svedomí stovky obetí, o niektorých vieme a o iných sa bude navždy mlčať. Sú medzi nimi aj kňazi, ktorí sa odvážili verejne odsúdiť mafiu a to sa im stalo osudným.
V nedeľu 9. mája sa bude v sicílskom meste Agrigento konať slávnosť blahorečenia sudcu Rosaria Livatina, ktorého zavraždil mafiánsky klan Stidda v roku 1990.
Sicílska vetva mafie, neslávne známa Cosa nostra, bola v 90. rokoch 20. storočia mimoriadne aktívna. V tom období prišli o život viacerí sudcovia, prokurátori, policajti či politici, medzi nimi aj známe mená ako Paolo Borsellino, Giovanni Falcone či Rocco Chinnici. Prestrelky na uliciach či výbuchy áut boli prakticky na dennom poriadku.
Počas Františkovho pontifikátu svet sužovali rôzne ozbrojené konflikty. Re vyzdvihol, že pápež v tejto súvislosti neustále vyzýval na mier. „Vojna vedie k smrti a ničeniu domovov, nemocníc a škôl. Vojna vždy zanecháva svet horším, ako bol predtým. Je to vždy bolestná a tragická porážka pre každého,“ citoval zosnulého pápeža Re.
Giuseppe „Pino“ Puglisi: Kňaz, ktorý sa postavil mafii v Palerme
V tom čase do farnosti svätého Kajetána v Palerme prišiel kňaz Giuseppe „Pino“ Puglisi. Brancaccio bola problémová štvrť. Ovládal ju organizovaný zločin, prekvitalo pašeráctvo drog a prostitúcia. Už ako mladík si Pino Puglisi uvedomoval, že takto to nemôže ísť ďalej. Nepáčilo sa mu, že miestne cirkevné autority zatvárali pred mafiánskymi praktikami oči, najmä kardinál Ernesto Ruffini, ktorý Pina Puglisiho vysviacal.
Pino Puglisi dostal okrem farského úradu aj miesto špirituála v palermskom kňazskom seminári. Malo pomáhať najmä tým, ktorí sa už nejakým spôsobom dostali do systému organizovaného zločinu - či už šlo o drogy, prostitúciu alebo násilie - a sami by sa z jeho chápadiel nedokázali vymaniť. Neobmedzoval sa však len na pastoráciu mládeže.
Keď sa konali procesie na hody alebo na sviatok nejakého svätého, vrchní predstavitelia Cosa nostry - paradoxne - zvykli kráčať v čele sprievodu a dávať štedré finančné dary. Peniaze od mafie neprijímal a takisto odmietol dať zákazku na novú strechu firme, ktorú odporučili práve mafiánski bosovia. Tá hŕstka, ktorá sa rozhodla s Pinom Puglisim spolupracovať, dostávala výhražné telefonáty, odkazy a signály, napríklad vybité okná a dvere. Činnosť Pina Puglisiho rozzúrila mafiu až natoľko, že miestny bos v Brancacciu Giuseppe Graviano ho dal surovo zbiť, hoci nepísané pravidlo hovorilo o tom, že kňazov sa pomsta ani mafiánske praktiky nemajú týkať. Pina Puglisiho to však neodradilo. A tak sa mafia odhodlala k ďalšiemu kroku.
Dňa 15. septembra 1993, na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, oslavoval Pino Puglisi 56. narodeniny. Bolo niečo pred jedenástou hodinou večer a Pino Puglisi sa práve vracal domov. „Vrahovia čakali Pina pred farou. Keď sa chystal otvoriť dvere, niekto naňho zavolal. Otočil sa a v tej chvíli mu strelili do hlavy. Za vraždu Pina Puglisiho boli nakoniec okrem iných odsúdení i jej objednávatelia, bratia Giuseppe a Filippo Gravianovci. Na zádušnej svätej omši, ktorá sa konala 17. septembra, palermský arcibiskup Salvatore Pappalardo ostro vystúpil proti mafii, pričom zopakoval slová, ktoré povedal len niekoľko mesiacov predtým pápež Ján Pavol II. „Sicílčania, ľudia, ktorí milujú život, nemôžu žiť utláčaní touto kultúrou smrti! Obraciam sa na tých, ktorí sú za to zodpovední: Obráťte sa! Proces blahorečenia sa začal krátko po jeho smrti, už v roku 1999; a v roku 2013 pápež František vyhlásil Pina Puglisiho za blahoslaveného ako mučeníka.

Giuseppe Puglisi
Giuseppe „Peppe“ Diana: Boj proti Camorre v Neapole
Giuseppe „Peppe“ Diana sa narodil v malom mestečku Casal di Principe pár kilometrov od Neapola. Už počas štúdií sa stal skautom a bolo prirodzené, že po vysvätení za kňaza sa tiež venoval mládežníckej a skautskej pastorácii. Casal di Principe bolo vtedy pod nadvládou neapolskej mafie camorry, pričom práve casaleské klany patrili k najmocnejším vetvám. Na čele najväčšieho z nich stál Francesco Schiavone, prezývaný Sandokan. Do Kampánie, regiónu, kde sa nachádza Neapol, prichádzali mnohí imigranti z afrického kontinentu, keďže neapolský prístav je jedným z najväčších na svete. Don Peppe Diana preto vybudoval prisťahovalecký tábor, kde imigrantov sústredil a snažil sa ich odhovoriť od spoluúčasti na mafiánskych praktikách.
Peppe Diana sa na to už nemohol pozerať. Uvedomoval si, že treba vypracovať jasný bojový plán. Napísal preto list, ktorý sa na Štedrý deň v roku 1991 čítal vo všetkých kostoloch jeho diecézy. „Bezmocne sa musíme prizerať na bolesť mnohých rodín, ktorých deti sa stávajú obeťami či vykonávateľmi zločinov camorry. Okrem toho upozorňoval aj na mafiánske vydieračské praktiky či pašovanie drog, do ktorého boli zapojení najmä miestni chlapci alebo nekvalifikovaní robotníci s nízkymi príjmami. Apeloval aj na miestne orgány a Cirkev: „Camorristi sa infiltrovali do všetkých oblastí miestnej a štátnej správy. Aj pastoračná činnosť Cirkvi sa musí zmeniť a vyostriť, nesmie byť viac neutrálna. Dokument vyvolal v Taliansku ošiaľ. Ľudia v kostoloch postojačky tlieskali, podporu vyjadrili aj cirkevní predstavitelia. V žilách casaleských klanov však vrela krv. Jedného dňa, bola práve silvestrovská noc, ktosi prišiel pred kostol a začal do jeho múrov strieľať zo samopalu. Peppe Diana sa však nevzdal. S niektorými kňazmi z diecézy založili proticamorristický výbor Osloboďme našu budúcnosť. Členom camorry odmietal dávať sväté prijímanie a sobášiť ich. Neprijímal ani ich obetné dary. Keď talianska polícia na začiatku roka 1994 odvolala mestskú radu v Casal di Principe pre jej prepojenosť s camorrou, Peppe Diana sa rozhodol svedčiť. Medzitým sa svet dozvedel o vražde Pina Puglisiho. Klany, hoci obvykle medzi sebou bojovali, tentoraz sa zjednotili.
V deň svojich menín, na sviatok sv. Jozefa, 19. marca 1994 sa don Peppe Diana v sakristii svojho kostola pripravoval na svätú omšu. Nestihol ani dopovedať. Päť striel ho zasiahlo do hlavy, tváre, krku a ruky. Bol na mieste mŕtvy. Celá Európa bola otrasená brutalitou, s akou camorra vraždu vykonala. Na druhý deň 20. marca 1994 pri modlitbe Anjel Pána pápež Ján Pavol II. „Chcem vyjadriť hlbokú bolesť, ktorú vo mne vyvolala správa o zavraždení dona Giuseppeho Dianu. Pozývam vás, aby ste sa so mnou zjednotili v modlitbe za dušu tohto neúnavného kňaza. „Nikdy som nebol pobožný, ale echo slov dona Peppeho sa ozývalo aj za hranicami náboženstva. Pochopil, že jediný použiteľný nástroj, ktorým sa mohol pokúsiť zmeniť svoju dobu, bolo slovo. Slovo ako centrum boja proti mechanizmom moci, ako strážca a svedok, ako jediná zbraň.

Peppe Diana
Tabuľka: Porovnanie Giuseppeho Puglisiho a Giuseppeho Diana
| Kňaz | Oblasť pôsobenia | Mafia | Rok úmrtia | Blahorečený |
|---|---|---|---|---|
| Giuseppe "Pino" Puglisi | Palermo, Sicília | Cosa Nostra | 1993 | 2013 |
| Giuseppe "Peppe" Diana | Casal di Principe, Kampánia | Camorra | 1994 | Nie |
Taliansko, ktoré už od augusta zápasí s následkami zemetrasenia v strede krajiny, opakovane rozrušili záchvevy zeme. Svätý Otec pri modlitbe Anjel Pána opäť ubezpečil postihnutých obyvateľov o svojej blízkosti. Pridal aj ďalšie pozdravy. Katechézu prinášame v plnom znení.
Vo štvrtok tento týždeň uplynulo tridsať rokov od prvého medzináboženského stretnutia v Assisi. Zvolal ho vtedajší pápež - dnešný svätý Ján Pavol II. Jeho myšlienka inšpirovala aj nástupcov - Benedikta XVI. (v októbri 2011) a pápeža Františka (v septembri tohto roka).
„Som nablízku v modlitbe osobám postihnutým novým zemetrasením v strede Talianska.“ Tento tvít rozoslal pápež František v súvislosti s otrasmi zeme, ktoré sa prehnali stredom Talianska. Pápežský inštitút Jána Pavla II.
Členovia Rady Inštitútu NAPS - Naše Aktivity Pre Slovensko absolvovali v uplynulých dňoch pracovnú cestu do Vatikánu. Vyvrcholením ich štvordňového programu bolo stretnutie s pápežom Františkom.
Pápež František prijal vo štvrtok na súkromnej audiencii v Apoštolskom paláci troch hlavných náboženských predstaviteľov Južného Sudánu. V naliehavej situácii, keď krajina zažíva napätia, čo rozdeľujú národ a zabraňujú pokojnému spolunažívaniu sa predstavitelia katolíkov, presbyteriánov a episkopálnych kresťanov rozhodli spoločne konať.
Aj dnes pred prírodnými kalamitami, pred vojnami kvôli „uctievaniu boha peňazí“, pred zavraždenými deťmi, Boh plače. Týmito slovami sa vo štvrtok prihovoril veriacich pápež František v Dome sv. Marty, kde ráno slúžil omšu. „Boh dnes plače,“ zdôraznil Svätý Otec, pre ľudstvo, ktoré nechápe „pokoj, ktorý nám ponúka, pokoj lásky“.
Charakterizovať situáciu rodiny doma i v krajinách Európskej únie (EÚ), predstaviť jej status v súčasnom práve, priblížiť tzv. family mainstreaming (rodinnú politiku) v jeho základných líniách a navrhnúť základné opatrenia, ktoré by sa mali stať súčasťou oficiálnej politiky EÚ. To boli hlavné ciele medzinárodnej konferencie, ktorú dnes pripravili v Bratislave Konferencia biskupov Slovenska (KBS), Trnavská univerzita v Trnave a s podporou nadácie Konrad Adenauer Stiftung.
Rodinné služby sú zo strany štátu zanedbávané, pričom zo skúsenosti iných európskych štátov je evidentné, že medzi výdavkami na rodinné služby a pôrodnosťou existuje priama úmera. Štáty s najvyššími výdavkami majú aj najvyššiu pôrodnosť, ktorá ďalej rastie.
Na medzinárodnej konferencii to povedal Mons. Stanislav Zvolenský, predseda Konferencie biskupov Slovenska.
V Almudenskej katedrále v Madride slávnostnému beatifikačnému obradu predsedal prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál Angelo Amato.
Chaldejský patriarcha Louis Raphael Sako navštívil niekoľko miest a dedín Ninivskej roviny, ktoré boli oslobodené počas vojenskej operácie irackých a kurdských síl proti samozvanému Islamskému štátu. Ide o obce Bartella, Karmles, Karakoš, Teleskof, Bakofa a Batnaya.
Medzi vymenovanými členmi je aj arcibiskup Piero Marini, dlhoročný majster liturgických slávení za pontifikátu sv. Jána Pavla II., v súčasnosti predseda Pápežského výboru pre medzinárodné eucharistické kongresy.
„Zasvätený život je duchovný kapitál, ktorý prispieva na dobro celého Kristovho tela, nielen rehoľných rodín.“ Aj s týmito slovami sa v piatok obrátil pápež František na účastníkov Medzinárodného kongresu biskupských vikárov a delegátov pre zasvätený život, ktorých prijal v Klementínskej sále.