Pravoslávny kostol v Ladomirovej: História a kultúrne dedičstvo

Pravoslávna cirkev na Slovensku, ku ktorej sa v súčasnosti hlási okolo 50 000 obyvateľov našej republiky, odvodzuje svoj pôvod od byzantskej misie sv. Cyrila a Metoda na Veľkej Morave, teda od roku 863. Zánik Veľkomoravskej ríše a vznik Uhorského kráľovstva však spečatili osud byzantskej cirkvi na našom území. Od prelomu 9. a 10. storočia tak absentujú hodnoverné dôkazy o existencii cirkvi byzantského obradu na dnešnom území Slovenska.

Rozširovanie pravoslávnej viery so sebou prináša až valašská kolonizácia v Uhorsku, ktorá trvala približne od 30. rokov 14. storočia do 18. storočia. Spočiatku v tejto migrácii prevládal rumunsko-valašský faktor zo Sedmohradska a Valašska, no postupom času získali prevahu Rusíni spoza Karpát a z Haliče. Na východnom a strednom Slovensku sa Rusíni v rámci valašskej kolonizácie postupne stali dominantným etnikom zaoberajúcim sa pastierskym chovom dobytka, najmä oviec. Obsadzovali tak hlavne vyššie položené oblasti Uhorského kráľovstva, kde vznikali aj nové osady, z ktorých sa neskôr vyvinuli obce.

Moc katolíckej cirkvi v spojení so svetskou vrchnosťou sa voči pravoslávnym veriacim na východnom Slovensku uplatnila počiatkom 17. storočia, po tom, čo sa gróf Juraj Drugeth z Humenného vrátil zo štúdií u pražských jezuitov, kde konvertoval na katolícku vieru. K zjednoteniu s katolíckou cirkvou nakoniec došlo po tom, čo sa 63 ,,spoľahlivých“ pravoslávnych kňazov dostavilo 24. apríla 1646 na užhorodský hrad. Tam uznali pápeža Innocenta X. za najvyššieho pastiera cirkvi a po zjednotení si mohli ponechať byzantský obrad, voliť si svojho biskupa (ktorého potvrdí Svätá stolica) a taktiež im mali byť poskytnuté také výsady, aké prislúchali katolíckym kňazom.

Napriek počiatočnému odporu väčšiny pravoslávneho duchovenstva sa plazivou metódou aj za pomoci mníšskych rádov podarilo pretransformovať pravoslávne duchovenstvo východného Slovenska a vtedajšej Uhorskej Rusi na gréckokatolícke v horizonte približne 100 rokov. Pravoslávna cirkev sa po udalostiach v Užhorode takmer na 250 rokov opäť vytráca z našich dejín.

Prvotný impulz smerujúci k vytvoreniu pravoslávnej cirkevnej obce na našom území evidujeme až počiatkom 20. storočia a jeho pôvodcami boli americkí vysťahovalci - navrátilci, ktorí v Spojených štátoch amerických (ďalej len USA) získali národné uvedomenie, sociálne cítenie a pod vplyvom ruských emigrantov a duchovenstva aj sympatie k pravoslávnej cirkvi. Na tomto mieste je potrebné spomenúť najmä Alexeja Tótha (1853-1909), rodáka z Kobylnice pri Giraltovciach, gréckokatolíckeho kňaza, ktorý odišiel do USA, kde po nezhodách s rímskokatolíckym biskupom Irelandom konvertoval na pravoslávnu vieru a pričinil sa o to, že spolu s ním v priebehu 20 rokov vykonalo tento akt približne 25 000 Rusínov v 65 gréckokatolíckych komunitách na severovýchodnom pobreží USA.

Prvou obcou v 20. storočí, kde došlo ku kontaktu s pravoslávím prostredníctvom navrátilcov z USA, bola obec Becherov (okres Bardejov). Aktivizácia pravoslávneho hnutia na našom území teda súvisí až so vznikom ČSR, keď sa „uvoľnilo“ ovzdušie a bola uplatňovaná sloboda vierovyznania, neskôr zakotvená v Ústave z roku 1920. V danej situácii sa v roku 1920 vracia z USA do svojho rodného Becherova pravoslávny kňaz Grigorij (Gregor) Varchol (1858 - 1928), ktorý sa stal vôbec prvým pravoslávnym kňazom pôsobiacim na východnom Slovensku po zániku Rakúsko-Uhorska.

Po tejto schôdzi bola 18. mája 1922 oficiálne zaregistrovaná a založená Pravoslávna cirkevná obec v Becherove, ktorá sa zároveň stala prvou oficiálnou pravoslávnou farnosťou na východnom Slovensku. Dňa 25. novembra 1923 bol za účasti vikárneho biskupa pre Podkarpatskú Rus a Slovensko Venjamina (Fedčenkov) a archimandritu Vitalija (Maximenka) vykonaná posviacka becherovského pravoslávneho chrámu zasvätenému Pokrovu (Plášť) Presvätej Bohorodičky.

Najvýznamnejšou lokalitou medzivojnového slovenského pravoslávia sa stala obec Ladomirová (okres Svidník). Pravoslávie je tu spájané s osobou senátora pražského Národného zhromaždenia za Československú sociálno-demokratickú robotnícku stranu, Juraja Laža, ktorý s pravoslávím prišiel prvýkrát do styku pravdepodobne počas svojho krátkeho pobytu v USA.

Juraj Lažo bol za protest proti týmto zmenám obvinený svojim gréckokatolíckym svidníckym kňazom Mikulášom Daňkom a za poburovanie proti vlasti bol poslaný do väzenia. Zrejme to bol jedným z impulzov, kvôli ktorým sa Juraj Lažo rozhodol po vzniku republiky podporovať pravoslávnu cirkev. Určite na jeho myslenie vplýval aj pobyt v USA či prípadné kontakty s československými legionármi v Prahe, ktorí sa z ruského zajatia vracali domov ako pravoslávni.

Ladomirová leží v severnej časti Nízkych Beskýd v doline Ladomírky. Nadmorská výška v strede obce je 265 m n. m. a v chotári 250 - 503 m n. m. Mierne členitý, dolinami menších potokov rozrezaný povrch chotára tvoria súvrstvia flyšu, náplavy štrkov a pieskov a svahové hliny.

Po 1. svetovej vojne sa v obci usadili ruský emigranti (pravoslávni mnísi), ktorí tu postavili kostol a tlačiareň. Na jeseň roku 1944 sa pri obci odohrala veľká tanková bitka Karpatsko-duklianskej operácie. Obec bola takmer celá zničená, po oslobodení znovu vystavaná. Drevené chrámy, ale aj drevené domy patrili k neoddeliteľnej súčasti života našich predkov.

Aj v obci Ladomirová sa nachádza drevený kostol. Ide o kostol grécko-katolícky zrubový trojpriestorový z roku 1742, pri kostole je zvonica - národná kultúrna pamiatka. Ďalej sa tu nachádza kostol kláštorný pravoslávny postavený podľa vzoru ruských kostolov v 20. rokoch 20. storočia.

Chrám svätého Michala archanjela je drevená cerkov so zvonicou z roku 1742 v obci Ladomirová zasvätená svätému Michalovi archanjelovi, postavená bez jediného klinca. Pri chráme stál významný kláštor s tlačiarňou. Založili ho ruskí a ukrajinskí pravoslávni mnísi, ktorí sa sem prisťahovali po revolúcii v roku 1917, no po druhej svetovej vojne bol zničený. Rovnako bola poškodená pravá strana ikonostasu a zreštaurovali ju v roku 1946. Cerkov bola znovu poškodená v roku 1957, keď pri prírodnej búrke spadla lipa. Od roku 1968 je národnou kultúrnou pamiatkou a od 8. júla 2008 zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

V areáli cerkvi na južnej strane je drevená zvonica stĺpikovej konštrukcie z vonkajšej strany zabezpečená vertikálnymi smrekovými doskami. Kostol je zrubový trojpriestorový sakrálny objekt, členený podľa ritu do troch významových priestorov a bol vybudovaný podľa vzorových typov podkarpatsko-ruských Lemkov, ktorých východná tradícia u nás zasiahla karpatskú oblasť takmer až po rieku Poprad. Tzv. lemkovský typ dispozície je v Ladomirovej prezentovaný klasickou kvadratúrou troch priestorov na štvorcovom pôdoryse s ústrednou rozšírenou loďou, krytou rovnako ako presbytérium drevenou kupolou.

Klenba nie je riešená plynulým konštrukčným previazaním so zrubom stien, ale atypicky formovaným, vzdutým osemhranom bez pendatívov, ktoré používajú typy tzv. Motív „osmerky“ ešte rusko-byzantského pôvodu aplikovala ladomirská cerkva iba v tejto časti interiéru, zatiaľ čo jej priestorovo-hmotová skladba sa riadi uvádzanou lemkovskou predlohou, vyjadrenou aj v strešných zoskupeniach s trojito odstupňovanými šindľovými cibuľami. Veža cerkvi dominuje nad babincom. Veže i stupňovité dvojpodlažné stanové strechy nad svätyňou sú ukončené tzv. šindľovými „makovičkami“ s kovanými kovovými krížmi.

Pozoruhodnú charakteristiku sakrálneho komplexu určuje exteriérová stupňovitá dynamická strecha, ktorá je pokrytá šindľom. Tento typ strechy je prototypom pre cerkvu v Miroli a Hunkovciach. Zrub i podvežné priestory sú v exteriéri upravené vertikálnymi smrekovými doskami s lištami. V prednej časti oplotenia objektu sa zachovala časť palánku - drevenej trámovej ohrady so šindľovou strieškou a taktiež vstupná bránička s nízkou ihlanovou strieškou pokrytou šindľom.

Umelecky hodnotný je ikonostas a oltár, ktorý pochádza z polovice 18. storočia. Päťradová polychrómovaná drevená architektúra je vyplnená ikonami. V hlavnom rade ikonostasu sa nachádzajú ikony sv. biskupa Mikuláša, Bohorodičky Hodigetrie, Ježiša Krista Učiteľa a svätého archanjela Michala. V druhom rade sú ikony s obsahom hlavných cirkevných sviatkov v strede, ktorého je ikona Poslednej večere. V treťom rade sú ikony s jednotlivými apoštolmi. V strede s ikonou Pantokratora. V štvrtom rade je šesť medailónom v ktorých sú vyobrazené dvojice postáv. Uprostred radu je zobrazené Ukrižovanie s Bohorodičkou a sv. evanjelistom Jánom. V piatom rade sú ikony Kristus vstal z mŕtvych, pod 2. a 3. ikonou sú zobrazení cherubíni a 4 ikonou byzantská cisárovná Helena a cisár Konštantín s krížom.

Drevený chrám sv. Michala Archanjela v Ladomirovej

Severovýchodné Slovensko bolo oblasťou, kde ľudia žili v ťažkých ekonomických a sociálnych podmienkach. Skladba obyvateľov tu bola veľmi pestrá. Žili tu Slováci, Ukrajinci, Rusíni i Poliaci. Patrili k rôznym vierovyznaniam. Narodil sa 1. 1. 1928 v Ladomírovej v okrese Svidník Vasiľ Škurla, známy neskôr pod menom metropolita Lavr, cirkevný hierarcha.

Slovensko sa pýši mnohými kultúrnymi pamiatkami, medzi ktoré patria aj drevené chrámy. Tie sú jedinečné svojou architektúrou a sakrálnou hodnotou. Väčšina z nich je gréckokatolíckeho obradu a vyznačujú sa rozdelením interiéru na tri časti: predsieň (babinec), chrámovú loď a svätyňu. Dominantou každého chrámu je ikonostas, ktorý oddeľuje svätyňu od lode. Na území Slovenska sa nachádza viac ako 60 jedinečných drevených sakrálnych stavieb.V Prešovskom kraji sa nachádza vyše tridsať drevených chrámov, najviac v okresoch Snina, Svidník a Bardejov. Mnohé z nich boli postavené bez použitia jediného kovového klinca. V roku 2008 boli štyri drevené chrámy na území Prešovského kraja zapísané medzi svetové kultúrne pamiatky UNESCO.Medzi tieto skvosty patrí aj gréckokatolícky chrám sv. Michala archanjela v Ladomirovej.

Obec Ladomirová sa nachádza v severnej časti Nízkych Beskýd, v doline potoka Ladomirky. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1427, kedy bola založená v časoch valašskej kolonizácie. V 15. storočí bola najvýchodnejšou a najsevernejšou dedinou v doline Ladomirky a patrila do Šarišskej župy. Cez obec viedla obchodná cesta z Potisia do Poľska. V roku 1600 mala usadlosť 16 obývaných poddanských domov, obydlie šoltýsa, mlyn, mýtnicu, kostol, faru, školu a kaštieľ.

Po prvej svetovej vojne sa v obci usadili ruskí emigranti, ktorí tu v roku 1923 postavili pravoslávny chrám sv. archanjela Michala. Na jeseň 1944 sa pri obci odohrala veľká tanková bitka Karpatsko-duklianskej operácie.

Gréckokatolícky chrám sv. Michala archanjela v Ladomirovej bol postavený v roku 1742 bez použitia jediného kovového klinca. Ide o drevenú trojpriestorovú stavbu s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou. Konštrukcia stavby je zrubová na kamennej podmurovke.

Chrám bol poškodený počas druhej svetovej vojny a obnovou prešiel v roku 1946. Opäť bol poškodený v roku 1957, keď naň pri búrke spadla lipa. Od roku 2008 je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Ide o chrám tzv. lemkovského typu, hmota chrámu sa skladá tradične z troch častí: presbytéria, širšej štvorcovej lode a babinca, nad ktorým sa vypína veža. Zaujímavosťou je, že chrám má ako jediný chrám lemkovského typu oktagonálnu kupolu lode.

V interiéri sa nachádza štvoretážový ikonostas z polovice 18. storočia s hlavnými ikonami sv. Mikuláša biskupa, Bohorodičky Hodegetrie, Ježiša Krista Učiteľa a sv. Michala archanjela. Ikonostas bol reštaurovaný v rokoch 1996-2006.

V areáli chrámu na južnej strane je drevená zvonica stĺpovej konštrukcie z exteriéru obložená vertikále kladenými smrekovými doskami, ukončená je stanovou šindľovou strechou s malou cibuľou.

Krajská organizácia cestovného ruchu (KOCR) Severovýchod Slovenska realizuje projekt Otvorené chrámy s cieľom zlepšiť služby a dostupnosť prehliadky týchto chrámov. Projekt zahŕňa tvorbu audiosprievodcov, propagačných materiálov a celkovú podporu návštevnosti chrámov. V roku 2021 pribudli audiosprievodcovia do chrámov v Brežanoch, Jedlinke, vo Vyšnom Komárniku a v Jalovej. V roku 2022 boli vytvorené audionahrávky do ďalších piatich chrámov, medzi nimi aj do Chrámu sv. archanjela Michala v Ladomirovej. Návštevníci si môžu vypočuť nahrávky s pútavými informáciami v slovenskom, poľskom, nemeckom a anglickom jazyku. Texty do audiosprievodcov v slovenskom jazyku načítal herec a spevák Ladislav Ladomirjak.

Okrem dreveného chrámu sv. Michala archanjela v Ladomirovej sa v okolí nachádza mnoho ďalších zaujímavostí, ktoré stoja za návštevu. Medzi ne patria:

• Skanzen vo Svidníku: Národopisná expozícia v prírode - Múzeum ukrajinsko-rusínskej kultúry vo Svidníku, sústreďuje mnoho najtypickejších pamiatok ľudovej architektúry charakteristických pre túto kultúru.
• Duklianske bojisko a pamätník na Dukle: Pamätník Československej armády na Dukle je národná kultúrna pamiatka pripomínajúca spoločnú operáciu sovietskych a česko-slovenských vojsk o Dukliansky priesmyk, ktorá sa tu odohrala na jeseň v roku 1944.
• Vojenské cintoríny z 1. svetovej vojny: V okolí sa nachádza niekoľko vojenských cintorínov z prvej svetovej vojny, napríklad v Hunkovciach, Kurimke, Cernine, Mlynárovciach a Svidníku.

Ak sa rozhodnete pre návštevu drevených chrámov v Prešovskom kraji, tu je niekoľko tipov:

• Bodružal: Gréckokatolícky chrám sv. Mikuláša, zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
• Hervartov: Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi, zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
• Tročany: Gréckokatolícky chrám sv. Lukáša Evanjelistu.
• Dobroslava: Gréckokatolícky chrám sv. Paraskievy.
• Topoľa: Gréckokatolícky drevený chrám sv. Michala Archanjela.

Ladomirová - drevený kostolík

tags: #kedy #bol #postaveny #pravoslavny #kostol #v