Mesto Hlohovec sa nachádza v západnej časti Karpatskej kotliny, na dolnom toku slovenskej rieky Váh, pod južnými výbežkami pohoria Považský Inovec a v západnej okrajovej časti Nitrianskej pahorkatiny. Mesto je zložené zo štyroch pôvodných sídelných útvarov, ktoré postupne splynuli v jeden celok. Mestečká Starý a Nový Hlohovec sa administratívne spojili koncom 17. storočia, obec Sv. Peter bola pričlenená k Hlohovcu v roku 1953 a obec Šulekovo sa stala miestnou časťou Hlohovca v roku 1980.
Obec Svätý Peter, ktorá bola v roku 1953 pričlenená k Hlohovcu, je známa pod týmito historickými názvami: 1241 - ecclesia b. Petri, 1369 - Villa Sancti Petri, 1400 - Zenthpeterfalua, 1773 - Szent Péter, Swaty Peter, 1920 - 1948 - Svätý Peter, 1948 - 1953 - Svätý Peter pri Váhu.
Až do medzivojnového obdobia bola obec typická nížinná sídelná jednotka s radovým osídlením v blízkosti vodného toku. V r. 1953 bola k Hlohovcu pričlenená obec Svätý Peter, ktorá sa prvýkrát v písomných prameňoch spomína v 13. st. Ležala na sever od Hlohovca, na ľavom brehu Váhu. Písomné pramene do začiatku 17. st. sú pomerne skúpe na informácie o obci.
Z r. 1297 je známa dohoda, podľa ktorej si vtedajší zemepáni Hlohovca Aba, syn Abov a Abrahám Rufus vymenili majetky. Táto dohoda je pre dejiny obce Sv. Peter dôležitá tým, že sa tu spomína kostol sv. Petra, ktorý bol zrejme vo Sv. Petri.
V roku 1369 sa obec v archívnych záznamoch prvýkrát objavuje ako VILLA SANCTI PETRI. Z roku 1400 je názov ZANTHPETERFALWA. Názov Swaty Peter je z roku 1773, kedy tu bolo 17 poddanských a 12 želiarskych domácností. V roku 1828 mala už obec 65 domov so 457 obyvateľmi. V období rakúsko-uhorskej monarchie sa obec nazývala SZENT PÉTER. Za 1. ČSR sa obyvatelia venovali prevažne poľnohospodárstvu a vinohradníctvu. V roku 1948 bola obec premenovaná na Svätý Peter pri Váhu a v roku 1953 sa pripojila k mestu Hlohovec.
V období feudalizmu obec patrila do hlohovského panstva ; jedným z prameňov, ktoré nás o tom informujú, je napr. darovacia listina z r. 1453, ktorou uhorský kráľ Ladislav V. daroval Mikulášovi Ujlakymu hrady a panstvá Hlohovec a Tematín - z nej sa dozvedáme o tom, že Sv. Peter bol súčasťou hlohovského panstva. Z r. 1461 existuje zmienka o tábore bratríkov pri Sv. Petri. Niekedy v 1. polovici 16. st. bol kastelánom na hlohovskom hrade istý Mikuláš zo Sv. Petra. Kanonická vizitácia z r. 1559 uvádza, že kostol sv.
Trochu viac informácií o samotnej obci nám poskytuje urbár hlohovského panstva z r. 1617 - podľa neho bolo vtedy v obci 80 domov, existovali tu 2 mlyny, obyvatelia sa venovali prevažne poľnohospodárstvu a vinohradníctvu.
Z vizitácie Nitrianskej stolice z r. 1778-1779 sa dozvedáme , že v obci boli 2 mosty (jeden kamenný, druhý drevený), 3 mlyny; že obec mala vlastný cintorín a bola fíliou (dcérocirkvou) hlohovskej farnosti; že obyvatelia platili poplatky z obrábania miestnych polí, viníc a lúk a že sa podieľali i na oprave lokálnych ciest. O počte obyvateľov sme informovaní od 18. st. - napr. v r. 1787 žilo vo Sv. Petri 496 obyvateľov; po tomto dátume počet obyvateľov striedavo rástol i klesal, až sa nakoniec v r. Z 18. st. poznáme i pečať obce - je na nej zobrazený sv.
Z obdobia napoleonských vojen zo začiatku 19. st. existuje z obce Sv. Peter zaujímavý doklad - je to nález cca 1550 medených mincí (3- a 6-grajciarov Františka II. z r. 1799 a 1800). Mince, ktoré boli objavené v r. 1995, boli uložené v hlinenej nádobe opletenej drôtom - ukryté boli pravdepodobne niekedy medzi rokmi 1803-1809. Keďže celková hodnota týchto mincí bola značne vysoká (150-160 zlatých), zdá sa pravdepodobné, že mince boli majetkom nejakého bohatšieho občana obce alebo mohli tvoriť súčasť nejakej vojenskej pokladnice z tej doby. Mimochodom, za sumu 150-160 zlatých by sa v tej dobe dali kúpiť napr. 2 voly alebo 2 kone, čo bol značne veľký majetok.
Poklad mincí zo Sv. Petra je počtom kusov najväčší poklad 3- a 6-grajciarových mincí Františka II.
V r. 1813 postihlo obec nešťastie v podobe veľkej povodne, ktorá zničila mnoho domov a tiež kostol sv. Petra. V priebehu 19. st. si však obyvatelia obce postavili zvonicu, ktorá mnoho rokov patrila k výrazným dominantám obce. Žiaľ, dnes už neexistuje ani táto stavba - môžeme ju obdivovať už len na starých pohľadniciach a fotografiách.
Ako bolo spomenuté už v úvode príspevku, samostatnou obcou bol Sv. Peter do r.
Podoba svätopeterskej zvonice na detaile dobovej fotografie zo začiatku 20. stor. Bolo to koncom augusta 1813, čo najväčšia doteraz známa povodeň na rieke Váh zobrala so sebou aj starý svätopeterský kostolík. Tradícia hovorí, že voda vystúpila z koryta a strhla budovu neveľkého kostola na cintoríne spolu s farou. Nech to už bolo akokoľvek, isté je, že od tej doby vo Svätom Petre kostol nestál. Zo sakrálnych objektov v obci neskôr uprostred svätopeterskej ulice vybudovali Peterčania v 19.
Obec Svätý Peter bola v roku 1953 pričlenená k Hlohovcu a stala sa jeho súčasťou.
Zvonica uprostred ulice sa stala nežiadúcou ozdobou, a tak ustúpila požiadavkám doby i výstavbe novej infraštruktúry. Napriek tomu zostala symbolom Sv. Petra a dodnes je vpísaná do sŕdc ešte žijúcich pamätníkov a ich potomkov.
Nakoniec o tom svedčí aj jej reprodukcia zo starej pohľadnice, ktorá zdobí vyhľadávanú predajňu zmrzliny. Zvonica bola jedným z mála historických objektov v obci - dodnes možno v Petre nájsť už len torzo brány starého cintorína a sochu sv. Floriána.
V októbri minulého roka vypočulo mesto Hlohovec hlasy viacerých Svätopeterčanov, ktorí túžili oživiť tradíciu zvonice v centre miestnej časti. Šťastný koniec, povedal by si nejeden, no návšteva objektu a poznanie historických súvislosti skôr ako radosť vyvolá rozpaky. A nemalé.
Radnica sa rozhodla nevykročiť cestou, akú zvolili napríklad v Červeníku, kde vytvorili repliku pôvodnej zvonice, ale zvolila vyriešiť zadanie nástrojmi modernej architektúry. Aspoň taká, predpokladám, bola idea. Výsledok tohto zámeru však vôbec neteší.
Problém vidím najmä v tom, že sa radnica neodhodlala vypísať transparentnú architektonickú súťaž, z ktorej by vzišiel víťaz po vyhodnotení projektov odbornou porotou. Do istých momentov tohto procesu by bolo možné vpustiť aj hlas verejnosti. Ten sme však nepočuli.
Namiesto toho spoza zatvorených dverí sa schválil projekt, ktorý navyše nebol ani medializovaný a ten sa nakoniec realizoval a bez veľkej pompy, akoby kompetentní tušili, že tentokrát sa nebude čím chváliť, zvonicu prezentovali.
Nebudem hodnotiť podobu zvonice, pretože nie som architekt, no zdá sa mi, že argument o prispôsobení jej podoby už existujúcemu mobiliáru detského ihriska je naozaj nedostatočný. A ak sa bavíme o modernosti stavby, tak azda v 90.
Za dobrými príkladmi, ako v týchto prípadoch postupovať, nemusíme chodiť ďaleko. Park s oddychovou zónou a detským ihriskom v Leopoldove, ktorý vznikol v priestore bývalého cintorína, nám to veľmi dobre ilustruje. Odvaha vypísať verejnú transparentnú súťaž, odborne sa zhostiť výzvy, nakoniec priniesli veľmi kvalitný výsledok, čo potvrdzuje aj celonárodná cena za architektúru udelená tejto realizácii.
Možno si poviete, že píšem zbytočne veľa slov okolo jednej zvonice. Vravím však, že treba brať do úvahy, o akú realizáciu ide, akú má plniť funkciu a čo má reprezentovať. Preto som sa o nej vyjadroval najmä ako o symbole Sv. Petra, ku ktorému by sa malo pristupovať citlivo, s rozmyslom a kreatívne.
Vysvetlenie Baziliky svätého Petra
Podoba svätopeterskej zvonice na detaile dobovej fotografie zo začiatku 20. stor.
Miestna časť Sv. Peter mala: v r. 1787 496, v r. 1900 622, v r. 1948 888 obyvateľov.
Tabuľka: Vývoj počtu obyvateľov Svätého Petra
| Rok | Počet obyvateľov |
|---|---|
| 1787 | 496 |
| 1900 | 622 |
| 1948 | 888 |
Až do roku 1813 stál v severnej časti Hlohovca stredoveký Kostol sv. Petra. Zanikol pri veľkej povodni, keď sa Váh vylial z brehov. Objekt postavili zrejme niekedy v 13. storočí a prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1297. Išlo tak o najstaršiu známu sakrálnu stavbu na súčasnom území Hlohovca.
Významná poloha osady na brehu Váhu sa stala napokon kostolíku osudnou. V auguste roku 1813 došlo ku katastrofálnej povodni, najničivejšej zaznamenanej na našom území. Kostolík so staršim príkostolným cintorínom sa nachádzal zrejme niekde oproti lokalite mladšieho cintorína založeného v roku 1750.
Hlohovec, pôvabné mesto ležiace na brehu rieky Váh, ponúka jedinečný zážitok pre milovníkov histórie, prírody aj vína. Toto starobylé stredoveké mesto, ktoré sa rozprestiera v malebnej krajine medzi pohorím Považského Inovca a Nitrianskou pahoratinou, očarí návštevníkov svojimi kultúrnymi pamiatkami, ale aj rozmanitými možnosťami pre pešiu, vodnú a cyklistickú turistiku. S bohatou vinohradníckou tradíciou, ktorá siaha až tisíc rokov do minulosti, je Hlohovec dnes domovom významnej vinárskej Hlohovecko-Šintavskej oblasti.
Za návštevu stojí aj Farský kostol sv. Michaela s vyhliadkovou vežou a vedľa kaplnka sv. Anny - stredoveký karner. Rovnako aj Kostolík sv. Ducha a špitálik pochádzajúci zo 14. storočia, ďalej Kostol Všetkých svätých a kláštor Františkánov z 15.
Nezameniteľným symbolom mesta je rieka Váh, ktorej vody sú vypísané aj do jeho erbu. Po takmer osemkilometrovom cyklochodníku na ľavej strane Váhu sa záujemcovia pohodlne dostanú z jedného konca mesta na druhý. Z hrádze sa môžu odpojiť a zísť priamo na kúpalisko, do Zámockého parku, zašportovať si na workoutovom ihrisku v parku neďaleko cestného mosta alebo zájsť na futbal či hádzanú, ktorých domovské stánky ležia tiež pri Váhu. Nábrežie je rovnako ideálnym miestom na prechádzku pri vode či výlet do prírody.
Hlohovec sa rozprestiera v úvaline medzi južným výbežkom predhoria masívu Považského Inovca a časťou Nitrianskej pahorkatiny. Mesto patrí podľa typizácie súčasnej krajiny do mestského typu nížinnej krajiny. Mestom preteká rieka Váh, najdlhšia slovenská rieka. Hlohovec je križovatkou medzi historickými mestami Trnava a Nitra, v tesnej blízkosti svetoznámych kúpeľov Piešťany.
Mesto bolo vďaka svojej výhodnej polohe osídlené už v mladšej dobe kamennej. Prvý dôveryhodný záznam o Hlohovci je Zoborská listina z roku 1113, kde sa spomína stredoveký hrad s priľahlou osadou. Mesto bolo v celej svojej minulosti dôležitým strediskom obchodu a administratívnym centrom regiónu. História Hlohovca je z časti zhmotnená v dochovaných a v súčasnej dobe funkčných stavbách a priestoroch.
Najvýznamnejšou a dominantnou stavebno-historickou pamiatkou mesta je zámok, pôvodne stredoveký hrad. Je to stavba v tvare nepravidelného päťuholníka s tromi podlažiami. Má asi 40 miestností. Po nutnej rekonštrukcii môže v budúcnosti slúžiť ako reprezentačné sídlo, turisticko-rekreačné zariadenie, kultúrno-spoločenské centrum a pod. Súčasťou zámku je kaplnka s barokovým oltárom.
V areáli zámku sa nachádza i budova unikátneho empírového divadla z r. 1802. Tento vzácny historický objekt vyniká predovšetkým empírovou interiérovou i exteriérovou výzdobou. Je to najstaršia zachovaná budova divadla na Slovensku.
V strede mestského námestia stojí pôvodne gotický farský kostol sv. Michala s bohato zdobeným portálom. V súčasnosti sa v kostole konajú pravidelné bohoslužby a slávnostné obrady. Vedľa kostola sa nachádza kaplnka sv. Anny z 18. storočia.
V blízkosti námestia je zaujímavá stavba kostolíka sv. Ducha a špitálika pochádzajúca zo 14. storočia. Oba objekty slúžili v stredoveku charitatívnym a náboženským účelom. Svojím nezvyklým pôdorysom a bez vymedzenia presbytéria patrí kostolík sv. Ducha medzi unikátne stavby na Slovensku.
Na severnom okraji centra mesta je umiestnený františkánsky kláštor s priľahlým kostolom Všechsvätých z 15. storočia. Časť kláštora slúži svojmu pôvodnému účelu, časť využíva Vlastivedné múzeum. Najcennejším priestorom kláštora je refektár /pôvodná mníšska jedáleň/ vyzdobený renesančno-barokovým štukovým stropom, pochádzajúci zo 17. storočia s expozíciou historického nábytku. Slúži ako mestský reprezentačný obradný priestor.
Najkrajším a najnavštevovanejším prírodným celkom mesta je zámocký park s francúzskymi terasami. Jeho súčasťou je jazierko, množstvo stromov v lesoparkovom prostredí a ojedinelé sústredenie mohutných a vzácnych platanov. Park je centrom oddychu obyvateľov mesta. Na okraji parku je umiestnené mestské kúpalisko.
