V slovenskom jazyku sa slovo "svätý" môže vyskytovať nielen ako prídavné meno, ale aj ako podstatné meno. Jeho použitie a gramatické vlastnosti sa v takom prípade riadia špecifickými pravidlami.
Použitie slova "svätý" ako podstatného mena
Slovo "svätý" sa ako podstatné meno používa najmä v nasledovných prípadoch:
- V náboženskom kontexte: Označuje osobu, ktorá bola kanonizovaná a je uctievaná pre svoju svätosť a príkladný život. Napríklad: Svätý Cyril, Svätý Otec (pápež).
- V názvoch kostolov: Kostol sv. Egídia v Bardejove, Dóm sv. Alžbety v Košiciach.
Je dôležité rozlišovať, kedy sa slovo "svätý" používa ako prídavné meno a kedy ako súčasť vlastného mena. Napríklad, "svätý Cyril" je vlastné meno, kde "svätý" je súčasťou mena. Na druhej strane, "svätý jeho vlastnosť" je prídavné meno, ktoré opisuje Cyrilovu vlastnosť.
V obrazných pomenovaniach osôb so spojením prídavného mena s podstatným menom (prídavné meno je pred určeným podstatným menom) sa veľké písmeno píše iba na začiatku celého pomenovania, napr. Svätý otec (pápež).
Katedrála svätých Petra a Pavla
Veľké písmená pri používaní slova "svätý"
Pri používaní slova "svätý" ako súčasť vlastného mena sa riadime nasledovnými pravidlami:
- Mená ľudí a živých bytostí: Rodné (krstné) mená, priezviská, jednomenné pomenovania osôb, rodové mená, miestne predikáty (prídomky), pseudonymy (krycie mená), mená po otcovi (otčestvá), prezývky, pomenovania osôb v literárnych dielach, obrazné pomenovania osôb: napr. Mojmír Prvý (I.), Jozef Druhý (II.), Peter Veľký, Ivan Hrozný, Viliam Oranžský, Kliment Bulharský, Mária Katolícka, Lamme Strašný, Ladislav Pohrobok, Konštantín Filozof, Julián Apostata, Henrich Moreplavec, Richard Levie srdce.
- S veľkým začiatočným písmenom sa píšu aj spojenia pôvodne všeobecných podstatných mien so zhodným prívlastkom stojacim za podstatným menom, ktorými sa pomenúvajú osoby, napr. Panna Orleánska, Anonym Perzský (obdoba spojení rodných mien a priezvisk).
Skloňovanie podstatných mien
Podstatné mená sa skloňujú podľa vzorov. V slovenskom jazyku máme rôzne vzory pre mužský, ženský a stredný rod. Správne skloňovanie je dôležité pre zrozumiteľnosť a správnosť jazykového prejavu.
Vzor Kuli
Podstatné mená mužského rodu zakončené na -i, -í, -y, -e, -ä, -ü, -ö (dandy, Verdi, Dante) sa skloňujú podľa vzoru Kuli.
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | kuli | kuli-ovia |
| Genitív | kuli-ho | kuli-ov |
| Datív | kuli-mu | kuli-om |
| Akuzatív | kuli-ho | kuli-ov |
| Lokál | kuli-m | kuli-och |
| Inštrumentál | kuli-m | kuli-ami |
Príklad: Mojmír - Mojmírovci.
Pravopis podstatných mien – krištáľ a kryštál/Kryštál alebo krištáľ?/Podstatné mená/Slovenský jazyk/
Prídavné mená utvorené od vlastných mien
Prídavné mená utvorené od vlastných mien ľudí a živých bytostí (antroponým) sa píšu s veľkým alebo malým začiatočným písmenom:
- S veľkým začiatočným písmenom sa píšu privlastňovacie prídavné mená utvorené od vlastných mien príponami -ov a -in, napr. Peter - Petrov, Eva - Evin, Svätopluk - Svätoplukov, Jánošík - Jánošíkov.
- S malým začiatočným písmenom sa píšu prídavné mená odvodené od vlastných mien osôb alebo zvierat príponami -ovský, -ský alebo variantom -ký, napr. štúrovský.
Ľudovít Štúr