Máte dosť ruchu v meste a snívate o útulnej chatke v prírode, kde by ste sa mohli na niekoľko dní skryť? Chata je skvelým miestom, kde môžete tráviť čas so svojou rodinou, a to v akomkoľvek ročnom období a počasí. Počas chladných jesenných a zimných večerov vás bude zohrievať oheň z krbu a cez leto si môžete užívať grilovačky a posedenia na terase. Ak bývate v paneláku, ale vždy ste túžili po vlastnej záhrade, výstavbou chaty môžete realizovať všetky svoje nápady interiérového dizajnu.
Základy sa vo všeobecnosti považujú za najdôležitejšiu časť stavby. Práve ony výrazným spôsobom určujú aká silná a pevná stavba na nich môže stáť a ako dlho vydrží. Pri väčších chatách teda určite nepodceňte prípravu kvalitného podložia. V budúcnosti sa tak aspoň nebudete musieť zaoberať zosuvmi pôdy alebo znehodnotením chaty dôsledkami zemskej vlhkosti.
Podľa Stavebného zákona rekreačné chaty spadajú pod stavby na individuálnu rekreáciu v kategórií jednoduché stavby. Nie je nevyhnutné, aby mala chata základy. Avšak, aj chata bez základov sa musí osadiť na správne pripravenú podkladovú plochu, ktorá ju bude chrániť pred navlhnutím. Každá z podkladových plôch by mala disponovať dostatočnou stabilitou a pevnosťou. Dôležitá je aj vodorovnosť, teda jej vyvýšenie nad okolitým povrchom aspoň o 10 cm. Po stranách dodržte väčšie rozmery oproti pôdorysu altánku, záhradného domčeka a pod. aspoň o 5 cm.
Pri realizácii podkladovej platni môžeme zvoliť rôzne tvary (štvorec, kruh, šesťuholník). Najmenej finančne náročným a na zrealizovanie aj najjednoduchším riešením je zhutnenie makadamového alebo štrkového lôžka, na čo nadväzuje rozmiestnenie betónových kociek či zámkovej dlažby do roviny. Následne sa môže začať s montážou resp. realizáciou stavby jednoduchej drevenej chatky, záhradného altánku a pod. Vždy si však preverte, či vytvorená podkladová plocha túto stavbu unesie.
Zrealizovať výstavbu chaty bez povolenia nie je úplne možné. Musíte rátať s dokumentáciou a žiadosťami o povolenie alebo aspoň ohlásením stavby na príslušný úrad. Ako sme už spomínali, víkendová chata sa nepovažuje za drobnú stavbu, aj keď spĺňa rozmer do 25 m². Stavebné povolenie na chatu spadajúcu pod kategóriu drobné stavby nepotrebujete. Ohlásenie je nutné podať písomnou formou príslušnému stavebnému úradu v katastrálnej oblasti, v ktorej sa nachádza váš pozemok a, kde budete chatku stavať. Ohlásenie stavebnému úradu ste povinný realizovať vopred, ešte pred začatím samotnej stavebnej práce.
Typy základových konštrukcií
Základové konštrukcie môžeme rozdeliť na základovú dosku alebo pásy. Dosky sú vhodné najmä pri domoch, ktoré boli postavené na pozemku so spodnou tlakovou vodou alebo pomerne neúnosnými zeminami. Disponujú totiž dostatočnou hrúbkou a okrem toho sa môžete spoľahnúť aj na ich kompletnú hydroizoláciu. Poteší aj jednoduchosť jej vyhotovenia. Spomeňme aj elimináciu narušenia statiky a praskania múrov či zamedzenie posunom stien.
Najviac využívaným typom základov nie len v našich končinách sú základové pásy, a to najmä vďaka cenovej nenáročnosti a jednoduchosti. Aj tu si dávajte pozor na uloženie do nezámrznej hĺbky. Šírka základových pásov je odlišná pri jednopodlažnej či viacpodlažnej chate.
Základy sa všeobecne rozdeľujú aj na na plošné a hĺbkové. Pri stavbe chaty zakladáme len na plošných základoch, keď je únosná vrstva zeminy hneď pod povrchom.
Ako sme už spomenuli, dávajte si pozor na ochranu pred zemnou vlhkosťou. Je vhodné si preveriť druh zeminy a jej nosnosť, čo môže mať výrazný vplyv na hĺbku spodnej vody či dostatočnú veľkosť základov. Pristavme sa ešte pri betónovej platni, ktorá sa využíva hlavne pri stavbách nad 40 metrov štvorcových. Vhodné je ju vystužiť kari sieťovinou alebo betonárskou oceľou, čo eliminuje jej praskanie. Pozor aj na jej dostatočnú hrúbku, čím dosiahnete stabilné a pevné ukotvenie chaty.
#2 armovanie zakladovych pasov
Geologický prieskum a príprava pozemku
Pre správne založenie domu je potrebné vedieť čo najviac informácií o podloží na pozemku, kde plánujete stavať. V existujúcej zástavbe sa teoreticky dá vychádzať aj z informácií od susedov, ale už sa nám pár krát stalo, že o pár metrov na susednom pozemku boli podmienky dosť odlišné. Preto pre správny návrh a realizáciu základov vždy požadujeme k našim projektom zrealizovanie inžiniersko-geologického prieskumu.
Výsledky prieskumu ukázali, že pod domom sú značné rozdiely v zastúpení vrstiev (rôzne druhy zeminy, navážky, piesky a štrky). Výškové rozdiely medzi únosnými a menej únosnými vrstvami boli v niektorých miestach viac ako metrové. Pri klasických základoch na pásoch by sme museli ísť základom do zbytočne veľkých hĺbok, aby sme sa vyhli navážkam a menej únosnej zemine. Pred samotným zakladaním sme z pozemku stiahli ornicu. V postate skoro z celého pozemku, pretože v zadnej časti bude záhradný domček a po pozemku budú behať stroje, takže aby sme ornici zachovali kvalitu a nezničili pri práci.
Na základe inžinersko-geologického prieskumu a po konzultáciách so špecialistom na zakladanie na štrkových geovankúšoch (zhutňovaných vrstvách štrku) bol plán robiť dokopy 3 štrkové vrstvy (100mm + 200mm + 200mm). V čase výkopov na jeseň sme ale narazili na veľmi daždivé počasie a to nám počas výkopov premočilo podložie. Preto prišlo neplánované vykopanie „rozbahnenej“ vrstvy zeminy naviac o asi 100mm. Rovnako takto pribudla ďalšia vrstva štrku.
Realizácia štrkových vrstiev a rozvodov
Na celý výkop pod základovou doskou sme dali špeciálu ťahovú geotextíliu. Táto slúži okrem oddelenia štrku od zeminy aj na lepšie zhutnenie štrkových vrstiev práve tam, kde je mokrá “ rozbahnená“ pôda. Pretože pri zhnutňovaní priamo na mokrú zeminu sa štrk v takejto zemine neustále posúva a pri hutnení „uteká“. Na druhú zhutnenú vrstvu štrku sme dali pre statické zlepšenie geomrežu. Jej funkcia je iná ako pri geotextílii. Neslúži na separáciu ale tomto prípade pomáha hlavne zhutneniu štrkových vrstiev vzájomne na seba.
Po realizácii štrkových vrstiev sme robili ležaté rozvody vody a kanalizácie pod doskou. Museli sme ich spraviť vo vrstvách zhutneného štrku, čo nie je ideálne zo statického pohľadu. Lebo sa to po zhutnení vlastne zase celé „rozbabre“ a už sa popri potrubiach nemôže znova zhutniť na rovnakú pevnosť. Ideálny stav je tieto rozvody spraviť ešte pod samotnými štrkovými vrstvami pod geotextíliou. Aby boli štrky rovnomerne zhutnené. Po opätovnom už miernejšom dohutnení som dal spraviť kontrolné meranie únosnosti hotovej geodosky.
Spôsob zakladania, ktorý som si zvolil je v slovenskom stavebníctve pri rodinných domoch neštandardný. Hlavne aj použitím spomínaných špeciálnych geotextílií a geomreží. Tie sa viac využívajú v dopravnom stavebníctve. Výhodou tohoto riešenia je, že ešte pred samotným zaliatím betónovej základovej dosky vieme jednotlivým vrstvám zhutňovaného štrku zmerať statickú únosnosť a počas realizácie prípadne rozhodnúť ešte o opakovanom dohutnení. Prípadne, ak by vychádzali zlé hodnoty, doplniť ďalšiu geomrežu.
Tepelná izolácia a betónovanie
Na finálne štrkové vrstvy išla tenká zrovnávacia piesková vrstva. Je to podklad pre uloženie extrudovaného polystyrénu (XPS) - tepelnej izolácie pod základovú dosku. Dom bude z Ytongu. Pri murovaní z Ytongu nie je potrebné kvôli tepelným mostom zakladanie na doske s tepelnou izoláciu pod ňou ako trebárs pri vápennopieskových tehlách. Ale keďže zakladáme na doske zo statických dôvodov, tak by bolo už škoda to rovno nevyužiť a dosku nezaizolovať zospodu.
Ako izolácia pod doskou sa okrem XPS používa napríklad penové sklo. Ja som zvolil založenie na extrudovanom polystyréne, ktorý dokáže zrealizovať vpodstate akákoľvek šikovná partia ľudí. Nemusí to byť špecialista na zakladanie na penovom skle. Hrúbka tepelnej izolácie 120mm pod doskou bude ešte doplnená 80mm tepelnej izolácie na dosku pod poterom. Zámerne som použil kombináciu tepelnej izolácie pod doskou a nad doskou, lebo som si chcel nechať rezervu na vedenie inštalácií pod poterom.
Na základovú dosku sme použili vodostavebný betón, ktorý plní zároveň hydroizolačnú funkciu. Toto riešenie nie je všeobecne hocikde použiteľné. Vodostavebný betón neplní zároveň funkciu protiradónovej ochrany! Vždy treba zhodnotiť radónové riziko a podľa toho navrhnúť riešenie protiradónové opratrenia. V našej lokalite je nízke radónové riziko, preto sa môjho riešenia zakladanie neobávam. Protiradónové riešenie v našom dome bude zabezpečovať štrkové podložie, ktoré prípadný radón z podložia odvetrá po obvode domu.
Alternatívne spôsoby zakladania
Zameriam sa na základy na tzv. Plávajúcej základovej doske, ktoré v našej firme využívame vo viac ako 95% prípadoch a neustále ich zdokonaľujeme. Tento typ základov často prepájame aj so tzv. Konštrukcia -ide o rovnú betónovú platňu podobnú priemyselným podlahám, vystuženú oceľovou výstuhou. Doska je „vyliata“ na predom pripravené lôžko, ktoré býva zpravidla tvorené zhutneným makadamom frakcie 0/63, ale používa sa v poslednej dobe aj tzv. „polystyrénová vanička“ položená na makadame, do ktorej sa uloží oceľ a tá sa „zaleje“ betónom.
Ako vidieť na obrázku, do priestoru medzi zvislým „polystyrénom“ sa naváža kameň frakcie 0/63 až 0/75, ktorý slúži ako výmena podložia. V ojedinelých prípadoch je nutné použiť pod kameň geotextíliu a v naozaj iba výnimočných prípadoch pri nízko-únosnom teréne tzv. Geomrežu. Po rozhrnutí kameňa 0/63 sa aplikujú ležaté rozvody a jemné dorovnanie kameňom 0/4. Na zrovnaný a zhutnený povrch z štrku 0/4 sa aplikuje hydroizolácia rôzneho. Druh hydroizolácie sa určí z geologického prieskumu.
Do polystyrénovej vaničky, ktorá je v podstate tzv. strateným debnením pre samotnú dosku, sa kladie oceľová výstuž podľa požiadavky statika. Na záver je nutné betónovú dosku polievať 7 dní tak aby bola vždy vlhká.
Naša spoločnosť má skúsenosti so všetkými spôsobmi realizácie základov, a výskumu základov sa venujeme veľmi intenzívne už veľa rokov.
Dôležitosť kvalitnej realizácie
Treba si nájsť niekoho kto sa do toho ozaj vyzná, dať mu 500€ za dozor a organizáciu a výsledok bude za rozumnú cenu a hlavne kvalitný. Keď sa odfláknu základy môže sa časom zničiť celý dom.