Slovanskí bohovia stromov: Rod, Lada a ochrana prírody

V slovanskej mytológii hrali stromy významnú úlohu, boli považované za symboly života, trvalosti a neustálej obnovy. Slovanskí predkovia verili, že v stromoch sídlia duše zomretých a videli v nich prejav večného života.

Úmyselné poškodenie či vyťatie stromov sa odsudzovalo, pretože sa verilo, že kto vytne zdravý strom, do roka zomrie. Preto je dôležité poznať bohov, ktorí so stromami súvisia.

Rod: Boh stvoriteľ a jeho význam

Rod, nazývaný aj Rid, Rožaj, Radaj, je začiatokom i koncom všetkého. Praboh Rod je prameňom podstatného aj nepodstatného, je hmotný tak, ako aj nehmotný, poznateľný aj nepoznateľný. Praboh Rod úzko súvisí so živlom vody, žijúc v mori a majúc v sebe more, stvoril celý Všehomír, ako aj náš svet. Z neho sa všetko rodí a do neho sa navracia. Rod ako boh stvoriteľ, je bohom zrodu, života a znovuzrodenia. Jeho symbolom je vajce, z ktorého sa zrodil, a do ktorého sa opätovne ukladá na spánok.

Praboh Rod sa zjavuje ako bielovlasý a bradatý starec - otec, oblečený v dlhej bielej košeli a bielom plášti s kapucňou, podopierajúceho sa o dubovú palicu, ktorá je symbolom jeho vlády nad stromom života. Rod sa však môže zjaviť aj ako vládca a najvyšší cár nad Všehomírom, a teda je možné si ho predstaviť aj ako kráľa oblečeného do bohatého rúcha sediaceho na vysokom tróne. V tomto zjavení Rod drží v rukách jeho symboly, dubové žezlo a zlaté vajce. Ako vládcovi stromu života je mu zasvätený dub, tvoriaci os nášho sveta. Zo zvierat je mu zasvätený sokol, pretože boh Rod putujúci svetmi sa rád premieňa a zjavuje ako sokol. Je to práve tento vták, ktorý vypúšťa do Všehomíra iskričky vedomia, ktoré sa však na konci ich púte opäť k nemu navracajú.

Boh Rod je hlboko zviazaný so slovanskými národmi ako to vidno v koreňoch slov: rodný, národný, rod, národ, narodeniny, pôrod, rodina, príroda. Rovnako aj označenie Rodná - viera či Rodoslavia je vierou v nekonečne sa prejavujúceho Boha Roda, ktorý je počiatkom tvorenia svetov a všetkého živého. Silný vzťah k rodu sa spája so silným vzťahom k predkom. Pre Slovanov je charakteristické uctievanie generácií predkov bez obmedzenia sa na: „cti otca svojho a matku svoju“ ako u kresťanov, ale celkom prirodzene je rozšírené i na babky, dedkov a prababky, ako aj na ujov a tety.

Hlavným sviatkom Boha Otca Roda je prvý spln po jarnej rovnodennosti. Aj obdobie zimného slnovratu (21. december), kedy sa slaví sviatok zrodu nového slnka v podobe božiča Koliadu, je zasvätené Rodovi. Zrod nového slnka predznamenáva porážku bohyne smrti a zimy Moreny. Jej porážka je dovršená prebratím vlády Vesnou, bohyňou jari, počas splnu pred sviatkom jarnej rovnodennosti (21. marec). Pred týmto sviatkom, počas novu mesiaca sa vyzýva aj Praboh Rod, kedže je bohom obnovy a počiatku. Z dní mu je zasvätená nedeľa.

Doporučuje sa mu obetovať najväčší dar plodov zeme - okrúhly bochník chleba ako symbol vďačnosti a záväzok pokračovania v tvorení a udržiavaní rovnováhy protikladov.

Lada: Bohyňa lásky, plodnosti a harmónie

Ó, pramatko Lada, Ty si Láska, ty si zjednotenie. V tebe sa Rod náš prejavil. Tebe sa všetci bohovia klaňajú. Naplň nás láskou svojou. Skôr ako praboh Rod stvoril čokoľvek iné, stvoril Ladu. Len vďaka nej sa mu podarilo rozbiť zlaté vajce a vynoriť sa na vlnách studeného chaosu, aby ich mohol opäť skrotiť a stvoriť Všehomír.

Bohyňa Lada je ženským prejavom všemocného, najväčšieho boha Roda a manželkou Svaroga, volaná aj Leda, Rada, Roda. Lada bola stvorená otcom Rodom ako prvá, a aj preto je považovaná za najvyššiu bohyňu, kráľovnú všetkých bohov. Lada je počiatkom všetkého, dokonca je počiatkom aj samotného praboha Roda, ktorý jej stvorením rozbil zlaté vajce a začal tvoriť Všehomír. Ona je prejavom mora chaosu, jej živlom je preto voda. Lada je symbolom všeobjímajúcej lásky a mieru, ktoré sú základom života na zemi. Je bohyňou života, plodnosti, znovuzrodenia a obnovy. Dáva život prírode a robí Zem plodnou. Je tvoriteľkou a opatrovateľkou všetkého živého. Ako pramatka je ochrankyňou detí, žien, manželstva, lásky, rodičovstva a úrody.

Bohyňa Lade je vlastná jemnosť, mäkkosť a poddajnosť, ale aj nestálosť a zmena. Symbolizuje tak porozumenie, chápanie a múdrosť, schopnosť zosúladiť, či spojiť. Jej meno úzko súvisí so slovami ladný, súlad, ladnosť. Matka Lada totiž zbiera vedomie mŕtvych a vracia ho Rodovi, od ktorého dostáva nové iskry vedomia a ide s nimi do ľudského sveta, kde ich vkladá do lona žien. Lada je považovaná aj za bohyňu opojenia a veselosti, ale aj sexu a náruživosti. Každoročne, počas zimnej rovnodennosti bohyňa Lada rodí nové slnko - boha Koliadu. Najsilnejšia je v období jari a leta, jej obdobie pôsobnosti slabne od letného slnovratu. Lade je zasvätený deň splnu pred letným slnovratom.

Lada, jej dcéra Mokoša a jej dcéry Živa a Morena vytvárajú štvoricu bohýň Rožaníc či Roditeliek. Kráľovná Lada je zvyčajne odetá v zlatý kráľovský šat a na hlave má prekrásnu zlatú korunu. V ruke drží jeden z jej symbolov, misku, v ktorej je vajíčko alebo červené jablko spolu s klasmi obilia. Ponad náš svet lieta v zlatom voze, do ktorého sú zapriahnuté labute a holuby, ktoré sú tiež jej symbolmi a symbolmi lásky a mieru.

Z dní je jej zasvätená sobota, a práve preto sa v tento deň konajú sobáše. Sviatky Lady sa slávia spevom piesní počas celého mesiaca od 25.mája do 25.júna. Počas obradov sa tancujú tance svargi, ktoré usporiadávajú Všehomír, obnovujú rovnováhu v prírode a ľudských dušiach. Tým, ktorí sa jej obetujú, zjavuje budúcnosť. V tomto období ženy, ktoré nemôžu mať deti, by mali by Lade priniesť obety, aby im požehnala ich počatie.

Úcta k stromom v slovanskej kultúre

Život stromu je mnohokrát dlhší než ľudský, preto je človeku strom zosobnením života, trvalosti, neustálej obnovy. Na celom svete sa ku stromom viazali rôzne predstavy, ktoré motivovali prejavy kultovej úcty a početné obrady. V mýtoch, rozprávkach a baladách európskych národov sa vyskytujú motívy o strome ako toteme, o strome ako symbole plodnosti, o premene ľudí na stromy. Stromy boli považované za sídla démonov a duší zomrelých, mohutné aj za sídla božstiev.

Strom je zakorenený hlboko v zemi, vyrastá do sveta pridávaním letokruhov, ktoré ukazujú jeho vek. Symbolizuje tri svety: korene svet podzemia, kmeň a konáre sú vo svete pozemskom a koruna speje až k svetu nebeskému. Stromy mali v úcte už naši slovanskí predkovia. Verili, že v nich sídlia duše zomretých, zároveň v nich, akoby večne živých a rodiacich, videli prejav večného života.

Mohutnému stromu sa pripisovali určité vlastnosti. Jedným z najzvrastlejších stromov dožívajúcich sa veku mnoho sto rokov je dub, preto ho Slovania zasvätili hromovládnemu bohu Perúnovi. Je symbolom sily, rastie pomaly, ale dosahuje úctyhodného veku. Lipa bola posvätným stromom všetkých Slovanov, zasvätili ju bohyni Lade. Naši predkovia pod košatými korunami líp obetovali svojim pohanským bohom, schádzali sa tu k veselým slávnostiam i k vážnym zhromaždeniam. Vo veľkej vážnosti bol aj brest, ktorý mal vraj magickú moc. Vysádzal sa ako hraničný strom na poliach a na rozhraniach susedných katastrov. Veľkej vážnosti sa dostalo aj breze, ktorá u našich predkov bola veľmi váženou drevinou. Viažu sa s ňou prastaré zvyky "májenia". Ochranno-magickú funkciu mal hloh, posvätený venček z neho chránil obydlie pred bleskom a báli sa ho všetky čarodejnice.

Slová označujúce les a stromy mali vždy veľkú silu a preto sa dávali i ako osobné ochranné mená: Strom, Stromata, Háj. Najposvätnějším stromom Slovanov, rovnako ako všetkých Indoevropanov, bol dub zasvätený hromovládnému Perunovi. V Poľsku bol uctievaný Święty Dąb u Čenstochovej. Posvätný dub stál aj v Štetíne, blízko svätyne. Veľmi početné sú doklady z folklóru, v Bulharsku sa roľníci modlili pod dubom o dážď, na Balkáne v osadách bez kostola sa konali dokonca církevné obrady pod dubom, ktorému sa prinášali zvieracie obete - baran, vôl a pod., nesporne ako pozostatok starých pohanských zvykov.

V Srbsku a Macedónsku sa zachoval obrad odohrávajúci sa pod hlavným dubom v dedine, ktorý bol zasvätený zrejme Perunovi a neznámemu chtonickému (podsvetnému) božstvu. Obetoval sa baran, v Macedónsku býk. Pod obetným stolom ležia halúzky „do ktorých perun nebije“.

Na Vianoce si pod stromy dávame darčeky, na jar či na začiatku leta alebo v deň letného slnovratu bolo, a v mnohých častiach nášho kontinentu stále je, zvykom ísť do lesa, vyrúbať strom, priniesť ho do dediny a tam ho za všeobecnej veselosti postaviť. Inde sa v lese narežú konáre a ovenčí sa nimi každý dom. Zmyslom týchto obyčajov je priniesť do dediny a do každého domu požehnanie, ktoré môže udeliť duch stromu.

Ochrana prírody v slovanskej kultúre

Lesy, ale aj ojedinele rastúce, najmä mohutné a staré stromy, sa oddávna tešili osobitnej úcte. Lesy pre svoju tajomnosť, ktorá bola umocňovaná ich neprehľadnosťou a množstvom zvere, ktorá v nich žila a prebúdzala sa s nastávajúcim súmrakom, aby noc zaplnila tajomnými zvukmi. Les bol sídlom nadprirodzených síl, záhadných javov a bytostí. Mohutné a staré stromy, často zvláštnych tvarov, boli miestom, kde sa stretávali ľudia nielen preto, že im ich koruny poskytovali ochranu pred nepriazňou počasia, či už dažďom alebo horúčavou, ale aj preto, aby na tomto mieste, pod ochranou duchov, ktorí v prastarom strome sídlili, robili dôležité rozhodnutia, vynášali súdy, uzatvárali zmluvy, uzmierovali sa. Tu sa vykonávali magické a neskôr aj náboženské obrady. Každý civilizovaný rod či kmeň mal posvätné atribúty, ktoré dokazovali jeho nárok na krajinu v ktorej žil. Posvätný strom bol jedným z nich.

Staroveké európske národy, bez ohľadu na jazyk akým hovorili, všetky uctievali dub ako posvätný strom, strom boha hromu a blesku. Súvisí to s indoeurópskou náboženskou ideológiou, ktorá im bola po tisícročia spoločná a na čele ktorej stál hromovládny boh. Toho, rovnako ako dub, nazývali rôznymi menami, a to nielen v rámci jednotlivých etnických skupín, ale aj v rámci jednotlivých kmeňov i rodov.

Naši dávni predkovia mali stromy síce v úcte, ale to im nebránilo aby ich využívali na hospodárske účely. Mimoriadnej ochrane sa tešili len jednotlivé pozoruhodné stromy alebo posvätné háje. Ak však potrebovali zoťať strom, pristupovali k nemu ako k živej bytosti, prosili ho o odpustenie a prinášali obeť jeho duchovi, ktorý sa musel presídliť niekde inde.

Dávny zvyk sa v novoveku pretransformoval na zdobenie vianočného stromčeka, jedličky alebo borovice. Uctievanie stromov, spolu s uctievaním iných prírodných objektov aj v čase, keď Európu ovládli bohovia, bolo pozostatkom po oveľa staršej ideológii, ktorej predmetom úcty bola príroda, pamätné a významné miesta v nej a miesta spojené s význačnými osobnosťami a udalosťami.

Pozoruhodné je spájanie dávnej viery s kresťanstvom, čo nachádzame už od jeho počiatkov na našom území. Jednou z metód ako získať pohanov na svoju stranu bolo popri násilí aj pretvorenie ich posvätného miesta na kresťanské pútnické miesto. Ľudia si tak zvykli, že kaplnka či kostol a mohutný strom patria k sebe.

Popri posvätných stromoch naši predkovia nielen verili, ale aj poznali magické a aj liečivé účinky ďalších rastlín, nielen stromov, ale aj kríkov, ich plodov a kvetov. Jedným z dávnych magických kríkov je baza čierna. Je to odolná rastlina, ktorej sa dobre darí aj na rumoviskách, pri skalách, okolo domov. Dokáže narásť až do osem-deväť metrovej výšky a preto bola považovaná aj za strom. Baze sa tiež prisudzovala schopnosť ochrániť dom pred zásahom blesku. Túto schopnosť získala kladným vzťahom k bohu hromu a blesku.

Drevo, listy, plody posvätných stromov mali magické schopnosti. Vyrábali sa z nich idoly, ale aj rôzne nástroje, či už úžitkové, alebo hudobné či iné nástroje, ktoré sa používali pri magických a náboženských obradoch. Kvety, listy, korene, kôra týchto stromov mali opäť nielen liečivé, ale aj magické účinky, pričom jedno s druhým sa nevylučuje. Posvätné stromy mali schopnosť sprostredkovať kontakt medzi racionálnym a iracionálnym svetom. Preto im ľudia prinášali obete vo forme darov.

Bol to zároveň prejav úcty nielen k duchom sídliacim v majestátnych stromoch, ktoré pamätali generácie predkov, ale aj prejavom úcty k svojim predkom, ku krajine v ktorej žili a k celej prírode.

Pre ďalšie informácie o slovanských bohoch a mytológii si môžete pozrieť

tags: #slovansky #boh #stromov