Slovensko zažíva v posledných rokoch veľmi rozdielne počasie, čo ovplyvňuje aj naše vnímanie Vianoc. Posledné roky bol na Slovensku trend, že tesne pred Vianocami sa zvyklo otepliť, ako očakávame aj tohto roku. Tento jav prichádza s viac než 70 % pravdepodobnosťou.
V priebehu roka je jedno obdobie, kedy je predpoveď z psychologického hľadiska ešte ťažšie - Vianoce. Pre meteorológa je vždy najproblémovejšie predpovedať počasie v prípade, kedy sa výsledky predpovedných modelov veľmi odlišujú.
Aká je teda šanca, že sa dočkáme bielych Vianoc? A ako vyzerali zimy na Slovensku v minulosti?
Vývoj počasia pred Vianocami a po nich
Vianoce sa blížia a s nimi aj otázka, či sa dočkáme bielej pokrývky. Pozrime sa na predpovede a výhľady počasia.
- V predvianočnom týždni pokles teplôt bude postupný, silnejšie mrazy budú okolo 19. -21. decembra.
- Po Vianociach až do Silvestra sa mierne oteplí, kotliny budú trápiť početné hmly, na horách môže byť slnečno.
- Začiatkom nového roka by sa zima mala vrátiť.
Podrobný výhľad počasia na obdobie 18. - 24. decembra:
- Pondelok - utorok: Ráno zmenšená oblačnosť alebo hmla, cez deň polojasno. Nočné teploty -8 až -10°C. Denné teploty -2 až 2°C.
- Streda: Ráno až dopoludnia hmlisto. Počas dňa pribúdanie oblačnosti so slabým snežením. Nočné teploty -8 až -12°C. Denné teploty -1 až 1°C.
- Štvrtok - piatok: Oblačno až zamračené, na mnohých miestach dážď so snehom, na horách sneženie. Ráno a dopoludnia hmlisto. Nočná teplota -4 až 0°C. Denná teplota 1 až 3°C.
- Sobota - nedeľa: Veľká oblačnosť až zamračené so snežením hlavne v sobotu. V nedeľu polooblačno, ojedinele snehové prehánky. Ráno hmla. Nočné teploty -3 až - 5°C. Denné teploty v sobotu ešte do 3°C, v nedeľu ochladenie na -2 až 1°C.
Výhľad počasia na obdobie 25. - 31. decembra:
- Pondelok - utorok: Polooblačno až oblačno. Zrána bude miestami hmla alebo nízka oblačnosť. Ojedinele snehové prehánky. Nočné teploty sa budú pohybovať v rozmedzí -3 až -7°C. Denné teploty v intervale -2 až 2°C.
- Streda - štvrtok: Spočiatku zmenšená nízka oblačnosť alebo hmla, postupne od západu oblačno až zamračené, miestami zrážky zmiešaného charakteru. Nočné teploty 0 až -4°C. Denné teploty 0 až 3°C.
- Piatok - nedeľa: Oblačno až zamračené, dážď, neskôr dážď so snehom, na horách sneženie. Nočné teploty v rozmedzí 0 až 3°C.
Biele Vianoce v minulosti: Pohľad do histórie
Posledné roky boli Vianoce skôr teplé a bez snehu. Platí to od roku 2013 až po vlaňajšok. Klasické chladné Vianoce a zároveň aj zimu sme naposledy v Žiari nad Hronom mali v roku 2001 (na Štedrý deň -20.4°C), ale aj v roku 2002. Ak by sme chceli spomenúť tuhšie zimy, museli by sme ísť do 80. rokov.
V minulosti sa bežne vyskytovali zimy, keď pretrvávalo studené počasie so snežením od novembra, respektíve decembra až do začiatku jari. Navyše všetky tri zimné mesiace, teda december, január aj február boli veľmi studené.
Pavel Matejovič, ktorý pôsobil 15 rokov v Slovenskom hydrometeorologickom ústave, uvádza, že je už nepravdepodobné, aby sa takáto zima celé tri mesiace udržala. Ani táto zima už taká nemôže byť, pretože očakávame oteplenie, prípadne sa môžu striedať chladnejšie a teplé obdobia, ale je veľmi málo pravdepodobné, že by bol december mimoriadne studený.
Tradícia bielej zimy a bielych Vianoc ako ideálu, po ktorom väčšina spoločnosti túži, sa formovala najmä počas 19. storočia a súvisí s obdobím romantizmu. Stačí spomenúť zasnežené romantické krajinky českého maliara Josefa Ladu (1847-1904).
Snehové kalamity a extrémne zimy v Bratislave
Mnohí Bratislavčania si dodnes spomínajú na zrejme najväčšiu snehovú kalamitu z roku 1987. Na juhozápade Slovenska snežilo počas štyroch dní, od 9. do 12. januára, nepretržite 68 hodín, v hlavnom meste napadalo až 65 cm snehu.
Snehová kalamita narobila veľké starosti aj vo februári 1947, vtedy bolo celé Slovensko zaviate snehom a niekoľkometrové záveje zažili aj ľudia v Bratislave.
Počasie vedelo prekvapiť Bratislavčanov aj na jar. Napríklad druhý jarný deň v roku 1962 vyzeral v meste ako v januári, vonku bolo hmlisto, nevľúdne. Sneh, voda a blato na chodníkoch i na cestách, snehom zafúkané autá, Bratislavčania v zimníkoch.
Predčasný príchod zimy prekvapil napríklad v novembri 1965. Vtedy sa takmer celé Slovensko ocitlo pod snehom a Bratislava nebola výnimkou.
Snehová kalamita zasiahla Bratislavu aj v posledný januárový víkend v roku 1996.
Najnovšia snehová nádielka v sobotu 23. decembra síce Bratislavčanov potešila, napríklad na Kolibe napadalo až 18 centimetrov snehu, ale už nasledujúce dni nám pripomínali skôr príchod jari.
Tuhé zimy, na aké si mnohí pamätajú zo 60. alebo 80. rokov, sa už s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú opakovať. Ani tohtoročná zima nebude mať takýto charakter.
Zima 2017/18 zatiaľ začala podľa predstáv - na začiatku prišla snehová kalamita a na niektorých miestach nášho regiónu napadlo až pol metra snehu. Po sľubnom úvode nám zima, najmä v nižších polohách, poľavila.
Vplyv zmeny klímy a "vianočné oteplenie"
Na začiatku zimy pretrváva teplotný kontrast medzi Atlantickým oceánom, ktorý chladne pomalšie než pevnina, teda aj oceánsky vzduch je teplejší než kontinentálny. Meteorológovia majú pre tento jav pomenovanie „vianočné oteplenie“ a vedia ho aj vysvetliť.
„Studený vzduch v zime k nám môže prísť od severozápadu až po juhovýchod. Môže prísť z oblasti Arktídy a Severného ľadového oceánu. Ak prúdi odtiaľto, musí prejsť aj ponad teplejšie moria, kde sa v prízemných vrstvách ohreje a v nižších polohách už neprinesie také výrazné ochladenie ako vo vyšších. Ak vzduch prenikne zo severnej Škandinávie, z oblasti severného Ruska alebo všeobecne od východu, je oveľa chladnejší aj v nižších polohách.
Vývoj cirkulačných indexov v poslednom období napovedá, že počas zimy zavládnu vhodné podmienky na nadmerné presadzovanie studeného vzduchu v miernych zemepisných šírkach. Zdá sa, že decembrové priaznivé podmienky budú pokračovať aj v januári. Mesiacom, ktorý môže pokaziť štatistiky, by mohol byť najmä február.
Veľkým plusom pre zvýšenú frekvenciu udalostí sneženia bude najmä častejšie prepadávanie cyklonálnych dráh smerom na juh, ten bude súvisieť aj častejšími zosilneniami mrazov vo výbežkoch vysokého tlaku.
Regionálne rozdiely v šanci na biele Vianoce
Samozrejme, v rámci Slovenska sú veľké rozdiely v počasí medzi horskými a nížinnými oblasťami.
„Na juhozápade Slovenska to štatisticky vychádza tak, že sú Vianoce biele len v 30 percentách prípadov, teda je pravdepodobnosť až 70 percent, že sneh nie je. Naopak v horských oblastiach čím ideme vyššie, tým sa pravdepodobnosť bielych Vianoc zvyšuje. Na severe Slovenska a v oblastiach nad 1000 metrov nad morom je to 90-percentná pravdepodobnosť, v Oravskej Lesnej alebo na Štrbskom Plese až 99-percentná.
Či bude sneh počas tohtoročných Vianoc, je ešte priskoro predpovedať. „Posledné biele Vianoce na celom území Slovenska boli v roku 2002.
Biele Vianoce v Bratislave, to už je veľká vzácnosť.