Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Prinášame historické súvislosti a pozadie tohto sviatku.
Veľký piatok alebo Piatok utrpenia Pána (lat. Dies Passionis Domini) je v kresťanskom kalendári piatok pred Veľkounocou (Paschou). Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži.
V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži omša, oltáre sú bez chrámového rúcha, bez kríža aj svietnikov. Ježišovu smrť nám pripomína aj liturgická farba, ktorou je farba krvi.
Na Veľký piatok sa zachováva prísny pôst - nejedáva sa mäso.
V Latinskej cirkvi je Piatok utrpenia Pána jedným z dvoch dní prísneho pôstu (spolu s Popolcovou stredou) a dňom zdržiavania sa mäsitého pokrmu. Každý pokrstený katolík je povinný zdržať sa konzumácie mäsa a mäsových výrobkov (len mäso teplokrvných zvierat), a to od dovŕšenia 14 roku života až do smrti. Jesť môže trikrát do dňa, z toho však len raz do sýta.
V rímskokatolíckej cirkvi je Piatok utrpenia Pána súčasťou Svätého týždňa a Veľkonočného tridua. Cirkev na celom svete v tento deň neslúži sv. omšu, lebo ju slúži krvavým spôsobom na Golgote samotný Kristus.
Konajú sa však obrady, ktoré majú tri časti: Liturgia slova, Poklona sv. krížu a Obrad Eucharistie.
Liturgia Slova
1. Obrad začína príchodom kňaza a miništrantov k oltáru. Kňaz si pred oltárom kľakne a ľahne tvárou k zemi. Toto gesto, nazývané aj „prostrácia“ , symbolizuje nevýslovnú vďačnosť pozemského človeka Kristovi, za vykúpenie z otroctva hriechu a smrti.
Následne kňaz s asistenciou vystúpi k oltáru a hneď prednesie modlitbu dňa (tzv. Nasledujú samotné čítania - prvé čítanie z knihy proroka Izaiáša, za ním bezprostredne Dávidov prorocký žalm.
Po druhom čítaní, ktoré je z Nového zákona spevák spieva verš „Chvála ti a česť, Pane Ježišu“.
Evanjelium je v týchto obradoch nahradené Pašiami, ktoré prednášajú aspoň traja muži (prípadne existujú aj zborové úpravy Pašií). Po Pašiach nasleduje homília (kázeň) a následne slávnostné modlitby veriacich. Celkovo ide o desať prosebných formúl, ktoré prednáša kňaz.
Poklona Svätému Krížu
2. Nasleduje poklona sv. krížu. Možno ju vykonať dvomi spôsobmi - so zahaleným, alebo odhaleným krížom.
Následne sú veriaci vyzvaní na súkromnú poklonu sv. krížu. S týmto skutkom sú spojené aj úplné odpustky.
Obrad Eucharistie
3. Poslednou časťou obradov Piatku utrpenia Pána je obrad Eucharistie. Následne sa všetci modlia modlitbu Pána (Otče náš). Po nej kňaz a rozdávatelia Eucharistie rozdávajú veriacim Eucharistiu tak, ako pri bežnej omši.
Prečo Zomrel Ježiš?
Pre náboženských vodcov bol hrozbou a pre Rimanov rebelom. Skutočný dôvod jeho smrti je však oveľa hlbší a prekvapivejší. Zisti, ako a prečo zomrel Ježiš na kríži a čo to znamená pre nás dnes.
Príbeh sa začal pred viac ako 2000 rokmi. Ježiš, jednoduchý učiteľ z Galiley, sa stal známym tým, že uzdravoval chorých a učil s neobyčajnou autoritou. Prijímal bohatých a vplyvných, ale aj prostitútky a chudobných na okraji spoločnosti. Správy o ňom sa šírili rýchlo.
Ježiš spochybňoval náboženské autority
Vyčítal im pokrytectvo, tvrdosť a osobné finančné zisky. Odmietal prísny systém pravidiel, ktorý sa stal dôležitejším než milosrdenstvo a láska. Napríklad raz v sobotu uzdravil muža, ktorý nedokázal 38 rokov chodiť. Farizeji boli pobúrení, že „pracoval” práve v deň, keď židia nesmeli v podstate nič robiť.
Najväčším „zločinom” bolo, že sa nazýval Božím Synom a tvrdil, že má moc odpúšťať hriechy
To považovali židia za rúhanie.1 Rimanov zas znepokojoval jeho rastúci vplyv. Spolu ho preto zatkli a odsúdili Ježiša na smrť.
Ako zomrel Ježiš na kríži?
Ježišova smrť bola mimoriadne krutá. Vojaci mu na hlavu nasadili tŕňový veniec a zbičovali ho koženým remeňom s ostrými hrotmi. Nakoniec ho pribili na kríž, kde jeho život ukončilo udusenie a zlyhanie srdca. Rímsky vojak mu kopijou prepichol bok, aby sa uistil, že je mŕtvy.
Ježiš však vopred povedal, že položí svoj život dobrovoľne: „Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa ho prijať.”2 Konal s jasným zámerom. Bol to jeho plán.
Prečo zomrel Ježiš?
- Aby ukázal, že je naozaj Boh
Ježiš viackrát predpovedal svoju smrť aj zmŕtvychvstanie. Netvrdil, že jedného dňa sa reinkarnuje. Ale že o tri dni vstane z mŕtvych. A presne to sa stalo. Jeho hrob strážili vojaci, ale na tretí deň bol prázdny. Počas nasledujúcich 40 dní sa Ježiš stretol so svojimi najbližšími priateľmi aj stovkami nasledovníkov. Živý, hmatateľný, skutočný. Dokázal tým, že ako Boh má skutočne moc nad životom a smrťou. - Aby zaplatil za naše zlyhania
Každý z nás robí chyby. Veci, ktoré ničia naše vzťahy, nás samých. Biblia ich nazýva hriechmi. Tieto hriechy nás oddeľujú od Boha a vedú k smrti. Za dávnych čias preto Boh prikázal, aby Židia raz do roka symbolicky obetovali baránka na odpustenie hriechov. Baránok zomrel namiesto nich. Keď prišiel Ježiš, prorok Ján Krstiteľ o ňom povedal: „Hľa, Boží baránok, ktorý sníma hriechy sveta.“4 Ježiš zomrel na kríži, aby sme my nemuseli. Vzal na seba trest, ktorý patrí nám. Nie preto, že by sme si to zaslúžili, ale preto, lebo nás miluje. Vďaka nemu sme dostali milosť a šancu na večný život v Božej blízkosti.
Ježišova smrť má význam pre teba aj dnes. Čo od teba teraz Ježiš žiada? Aby si mu to splatil? Nie. To nikdy nedokážeš. Chce len, aby si uveril, že sa obetoval aj za teba a prijal jeho odpustenie ako dar.
Mnohým sa to zdá príliš jednoduché. Chcú nájsť vlastnú cestu k Bohu a zaslúžiť si jeho odpustenie dobrými činmi. No Ježiš povedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.”5 Ježiš nevzal na seba iba trest za náš hriech. Odstránil aj prekážku, ktorá stála medzi nami a Bohom.
Predstav si, že ti niekto nielen odpustí obrovský dlh, ale daruje ti aj všetko, čo má. Taký je Boh. Odpustenie, zmierenie, nový začiatok - to všetko máš v Ježišovi.
Chceš prijať Ježiša a všetko ostatné spolu s ním? Stačí to povedať Bohu jednoducho: Ježiš, ďakujem, že si za mňa zomrel. Prosím, vstúp do môjho života. Odpusť mi. Veď ma a ukáž mi, ako žiť s tebou. Ďakujem za tvoju lásku a prijatie. Amen.
Rozhodnutie je na tebe. Ježiš urobil všetko.
Dátum Ukrižovania Ježiša Krista
Okolo roku narodenia a úmrtia Ježiša Krista sa roky viedli spory. Geológ Williams Jefferson však teraz so svojimi nemeckými kolegami tvrdí, že vie presný dátum úmrtia Ježiša, ktorého kresťania považujú za Božieho Syna.
Podľa tohto geológa, po porovnaní všetkých dostupných informácií, záznamov a historických zdrojov, existuje jediný možný dátum, kedy mohol byť Ježiš z Nazaretu ukrižovaný.
Podľa jeho vyjadrenia sa tak stalo presne 3. apríla roku 33. K tomuto tvrdeniu vedci dospeli po zhodnotení všetkých dostupných informácií z evanjelií a iných historických zdrojov, zohľadnili tiež astronomické a geologické záznamy.
Práve geologické dokumenty a evanjelium svätého Matúša zohrali pri určovaní presného dátumu Ježišovej smrti hlavnú úlohu. V 27. kapitole tohto evanjelia sa totiž pri opise udalostí bezprostredne po Kristovom ukrižovaní píše: "50 Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu. 51 A hľa, chrámová Opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. 52 Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych."
Krátko po ukrižovaní a ihneď po smrti Ježiša teda Matúš v evanjeliu zanechal správu o mohutnom zemetrasení, ktoré krajinu zasiahlo. Vedci sa domnievajú, že podľa vykonaných geologických výskumov sa jednalo o veľké zemetrasenie s epicentrom pri Mŕtvom mori práve začiatkom apríla roku 33.
Ak by mali vedci pravdu, Ježišove narodenie teda pripadá presne na rok nula, odkedy sa začal počítať náš letopočet. Ukrižovanie Ježiša Krista si kresťania po celom svete každý rok pripomínajú ako svoj najväčší sviatok, kedy Boží Syn umiera pre ľudské hriechy na kríži, aby tak zabezpečil ľudstvu vykúpenie. Tretieho dňa však Ježiš vstal z mŕtvych a o štyridsať dní nato vystúpil k Otcovi na nebesia.
Veľkonočné Sviatky
Udalosti spojené s jeho ukrižovaním a vzkriesením sa odohrali práve počas pésachu, a preto sa židovská a kresťanská Veľká noc kryje aj časovo. Nie však úplne, v prvokresťanských spoločenstvách existovali nezhody o dátume slávenia.
Niektoré prvokresťanské spoločenstvá tento sviatok slávili spolu so Židmi 14. deň mesiaca nisan, iné na prvú nedeľu po 14. nisane. Zo spisov cirkevného otca sv. Ambróza sa dozvedáme, že Cirkev sa na tom nedokázala dohodnúť. Spor sa snažil riešiť už v polovici 2. storočia pápež Anicét a neskôr pápež Viktor II., ale ukončil ho až prvý Nicejský snem v roku 325, ktorý nariadil, že Veľká noc sa má sláviť v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca, čo môže pripadnúť na jednu z nedieľ od 22. marca do 25. apríla. Podľa týchto pravidiel sa určuje termín Veľkej noci dodnes.
Medzitým v roku 525 požiadal pápež Ján I. mnícha Dionýza Exigua o radu v tejto záležitosti. Ten vytvoril tabuľku slávenia Veľkej noci pre nasledujúce desaťročia. Jej prijatím bol „veľkonočný spor” ukončený.
Až do reformy kalendára pápežom Gregorom v roku 1582 existoval jeden termín Veľkej noci pre celú Cirkev. Keďže východná cirkev reformu kalendára neprijala, slávi Veľkú noc odvtedy spoločne s katolíkmi a evanjelikmi len občas.
Vo Veľkom týždni Rímskokatolícka cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života. Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Ježiša Krista so zvesťou o jeho umučení.
Kvetná nedeľa (v tomto roku 1. Posledná pôstna nedeľa, známa pod menom Kvetná nedeľa alebo Nedeľa utrpenia Pána, je prvým dňom Veľkého týždňa. Kvetná nedeľa nám pripomína rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti a kresťania si počas nej pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema.
Bahniatka si na posvätenie prinášajú aj ľudia, tie si potom nosia domov ako posvätenú vec a zakladajú ich za obrazy, zapichujú do trámov, dávajú do vázy a kedysi ich dávali aj do poľa či do maštale. Svätenie zelených ratolestí zaviedla cirkev ešte v 7. Obrady Kvetnej nedele sa skladajú z dvoch častí: zo spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema a zo svätej omše zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia, v ktorej sa prednášajú pašie - časť evanjelia, v ktorom sa opisuje Pánovo umučenie. Pašie (lat.
Kvetnou nedeľou sa začína Veľký týždeň. Jeho hlavnou myšlienkou je Pánovo umučenie, ktoré sa slávilo tri dni už od 4. storočia, z toho je názov Veľkonočné trojdnie. Ono je vlastne vyvrcholením Veľkého týždňa. Začína sa omšou Večere Pána na Zelený štvrtok a končí sa vešperami Veľkonočnej nedele.
Zelený štvrtok (v tomto roku 5. Podstatou Zeleného štvrtku je spomienka na ustanovenie Oltárnej sviatosti a služobného kňazstva. Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia služobného kňazstva slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz. Táto svätá omša sa nazýva Missa chrismatis. Pri týchto omšiach posväcujú aj tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Olej je znamením sily. Olej chorých: pri udeľovaní sviatosti pomazania chorých sa používa olej chorých (Oleum infirmorum). Olej má tiež liečivé účinky - tlmí bolesť. Krizma: je to olej, do ktorého sú primiešané voňavé prísady. U Izraelitov a iných vtedajších národov uvádzali kráľov do úradov tak, že ich pomazali olejom. Aj slovo „Kristus“ pochádza z gréčtiny (Christos) a znamená „Pomazaný“.
Vo štvrtok večer slávil Ježiš Poslednú večeru so svojimi učeníkmi. V tento večer ustanovil dve sviatosti: posvätnú vysviacku a Eucharistiu, resp. premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Súčasne takto odovzdal apoštolom kňazskú moc so slovami: „Toto robte na moju pamiatku“.
V Zelený štvrtok sa večerná svätá omša slávi na pamiatku ustanovenia Sviatosti Oltárnej. Táto svätá omša je tiež známa obradom umývania nôh dvanástim mužom, ktorý pochádza z čias svätého Gregora Veľkého, ktorý denne hostil 12 žobrákov.
Týmto dňom, ktorý dostal svoje pomenovanie pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš Kristus modlil pred svojim zatknutím vojakmi, začína Veľkonočné trojdnie. Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony, ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa ozve až na slávnostnú Glóriu na vigíliu vzkriesenia na Bielu sobotu a namiesto nich sa používajú rapkáče.
Po skončení svätej omše si pripomíname Pána Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostáva celkom sám, opustený. Túto udalosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich.
Veľký piatok - deň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha.
Všetci veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť sa možno za deň len raz do sýtosti. Je to deň osobitne zasvätený spomienke Ježišovho utrpenia a smrti na kríži. Je to deň pôstu, pokánia a jediný deň roka, kedy sa neslávi eucharistická obeta. Namiesto nej sa koná liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony Svätému krížu a sv. prijímania.
Biela sobota (v tomto roku 7. Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie (bdenia). Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi (Ex 12, 42).
Biela sobota - oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou. To znamená na Bielu sobotu večer, pôvodne v noci, keď sa začínala aj židovská Pascha (sviatky Židov konané na pamiatku poslednej večere v egyptskom zajatí, keď anjel smrti prešiel okolo príbytkov Izraelitov a neuškodil im, lebo mali veraje dverí pomazané krvou obetného baránka (Ex 12,1-51), teda sviatky, pred ktorými bol Pán Ježiš ukrižovaný.
Veľkonočná vigília - noc pred Veľkonočnou nedeľou, bola liturgicky veľmi bohatá bohoslužba, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov.
Liturgia veľkonočnej vigílie sa začína zapaľovaním a požehnaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece - paškálu. Táto svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Po slovách „Kristus, svetlo sveta - Bohu vďaka“ sú od nej zapálené ďalšie sviece, ktoré si priniesli veriaci. Kríž vyrytý do sviece je znakom smrti, päť otvorov so vsadenými zrnkami tymiánu symbolizuje Kristove rany a písmená alfa a omega s letopočtom bežného roku hovoria, že Kristus je Pán času i večnosti, počiatok i koniec všetkého. Procesia s paškálom pripomína slová samotného Krista: „Ja som svetlo sveta.
Potom nasleduje veľkonočný chválospev, v ktorom sa ospevuje dnešná slávnostná noc, vznešený spôsob nášho vykúpenia a nakoniec prosíme nebeského Otca, aby nám v našom živote svietil svetlom, ktorým je Kristus.
Po Veľkej noci nasleduje osemdňová oktáva Kristovho zmŕtvychvstania, ktorá pozostáva z týždňa bezprostredne po Veľkej noci a končí sa Nedeľou Božieho milosrdenstva.
Veľkonočná nedeľa (v tomto roku 8. V tento deň si rímskokatolíci pripomínajú ukrižovanie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Zmŕtvychvstanie - najväčší Kristov zázrak a základná pravda kresťanskej viery. Je to víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela.
Veľkonočný pondelok (v tomto roku 9. Veľkonočný pondelok sa zvykne nazývať aj „Pondelkom Baránka“ na pamiatku toho, čo sa udialo prvého dňa po sobote. Vtedy totiž anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. „Neľakajte sa!“ povedal im. „Vstal z mŕtvych. Niet ho tu.“ (Mk 16, 6). A dodal: „Ale choďte a povedzte (to) jeho učeníkom“ (porov. tamtiež).
Veľkonočné obdobie - obdobie veľkonočnej slávnosti - trvá 50 dní. Začína sa na Bielu sobotu večer a končí sa večer na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce), ktorý sa tento rok slávi 27. mája. Toto obdobie sa slávi v radosti a plesaní ako jeden sviatočný deň, ba ako jedna „veľká nedeľa”.