Pôst v Pravoslávnej Cirkvi: Kalendár a Význam

Pravoslávna cirkev na Slovensku i vo svete vstúpi 7. januára do sviatočného obdobia osláv sviatku narodenia Isusa Christa (Ježiša Krista). Tento dátum v juliánskom kalendári, ktorý je oproti gregoriánskemu posunutý o 13 dní, zodpovedá 25. decembru.

Preto veriaci, ktorí používajú starší, juliánsky kalendár sa na vianočné sviatky ešte len pripravujú. Pravoslávni začínajú sláviť pravoslávne Vianoce tiež ako ostatní kresťania - 24. decembra, avšak podľa starobylejšieho - juliánskeho kalendára. Keď je podľa juliánskeho kalendára 24. december, podľa svetského kalendára (gregoriánskeho) je už 6. januára. Kvôli ľahšej orientácii budeme v ďalšom texte používať dátumy, ktoré odpovedajú svetskému kalendáru a v zátvorke uvedieme dátum podľa juliánskeho kalendára.

Vianočným sviatkom v pravoslávnej cirkvi predchádza, na rozdiel od adventného obdobia katolíkov, prísny 40-dňový pôst. Veriaci počas neho dodržiavajú zdržanlivosť od mäsa i mliečnych výrobkov. Ide o duchovnú prípravu na sviatky. Toto obdobie 40-dňového pôstu, pokánia a modlitieb sa v cirkvi začína 28. novembra. Toto obdobie duchovnej prípravy aj pôst potrvajú až do 7. januára, kedy oslávime Narodenie Isusa Christosa.

Samotné Vianoce sa oslavujú v pravoslávnej cirkvi 3 dni. Deň pred sviatkami 6. januára (24.decembra) sa konajú bohoslužby známe ako Veliké povečerie. Predtým zasadnú pravoslávni veriaci za štedrovečerný stôl, kde sa podávajú ešte pôstné jedlá. 7. januára (25. decembra) sa koná svätá liturgia k sviatku Roždestva Christova (Narodenia Ježiša Krista, Vianoce), spievajú sa vianočné piesne a koledy. Po tomto sviatku nasleduje 8. januára (26.decembra) sviatok sobor presvjatoj Bohorodici (presvätej Bohorodičky) a 9. januára (27. decembra) si pravoslávni pripomenú sviatok sv. prvomučeníka Štefana.

Cirkevný Nový rok budú pravoslávni sláviť 14. januára (1. januára) a sviatok Bohojavlenia (Bohozjavenia) pripadá na 19. januára (6. januára).

Pravoslávni veriaci, ktorých je na Slovensku zhruba 80-tisíc, oslávia Vianoce na Troch kráľov. Štedrý deň tak podľa Juliánskeho kalendára vychádza na nedeľu 6. januára, čo je o 13 dní neskôr, ako v Gregoriánskom kalendári. Na druhý deň, 7. januára, oslavujú sviatok narodenia Spasiteľa, 8. januára sviatok Zbor presvätej Bohorodičky a 9. januára si pripomínajú sviatok sv. prvomučeníka Štefana.

Posledný deň pôstu Pravoslávni veriaci, oslavujúci podľa juliánskeho kalendára, zasadnú v predvečer sviatku, v pondelok 6. januára, k štedrovečernému stolu. Ide o posledný deň pôstu, ktorým sa veriaci pripravovali na sviatok Christovho narodenia.

Podľa rusínskej tradície pozostáva z deviatich chodov. Na večeru sa podávajú oplátky, ovocie, zemiaky, fazuľa, kapustnica s hubami bez klobásy, na stole by nemal chýbať med a cesnak, v niektorých regiónoch je aj ryba.

Prvá bohoslužba v Katedrálnom chráme sv. Alexandra Nevského v Prešove, ktoré je centrom duchovného života pravoslávnych veriacich sa uskutoční v pondelok 6. januára o 06.00, kedy sa budú sláviť tzv. cárske časy. O 07.30 sa uskutoční liturgia sv. Vasiľa Veľkého s večerňou. Tento deň je ale najmä v očakávaní večernej bohoslužby Veľkého povečeria s litijou a utreňou, ktorá zakončí obdobie pôstu a započne oslavy samotného sviatku.

Spojená je so spievaním kolied, ktoré začne od 18:45. Predtým zasadnú pravoslávni veriaci za štedrovečerný stôl. Sviatočné obrady sa budú konať denne až do štvrtka 9. januára, následne aj na prelome rokov počítaných podľa juliánskeho kalendára.

V pondelok 13. januára sa tak uskutoční sviatočná večerňa s utreňou a v utorok 14. januára o 7.00 liturgia sv. Vasiľa Veľkého. O 17.00 je na programe večerňa. Bohoslužby sú naplánované aj od piatka 17. januára do pondelka 20. januára.

V nedeľu 19. januára si pravoslávni veriaci pripomenú sviatok Bohazjavenia - Krstenia Hospodina dvoma liturgiami so začiatkom o 07.00 a 09.30. Po druhej liturgii bude nasledovať Veľké posvätenie vody. O 15.00 sa uskutoční sviatočná večerňa s utreňou.

Oslavy podľa juliánskeho kalendára sa týkajú približne 170 zo zhruba 200 pravoslávnych cirkevných obcí na Slovensku. Väčšina je na východe Slovenska.

V niektorých prípadoch však pravoslávni veriaci slávia sviatky podľa súčasného Gregoriánskeho kalendára. Na území východného Slovenska, kde je najviac pravoslávnych veriacich Juliánskeho kalendára viac pridržiavajú v Prešovskej pravoslávnej eparchii, v Michalovsko - košickej pravoslávnej eparchii sa začínajú prikláňať ku Gregoriánskemu kalendáru. Podľa neho sa riadi aj väčšina pravoslávnych veriacich v Rumunsku, Grécku, Bulharsku či na Cypre.

Podľa výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021 sa k pravoslávnemu vierovyznaniu oficiálne prihlásilo viac ako 50-tisíc ľudí, teda necelé percento (0,93 percenta) obyvateľov Slovenska.

Pôst a Jeho Význam

Pôst je praktika dobrovoľného obmedzenia alebo úplného zdržiavania sa od jedla, nápojov, alebo oboch na určitú dobu. Existuje mnoho dôvodov, prečo sa ľudia postia, a tie môžu byť rôzne:

• Náboženské dôvody: Pôst je často súčasťou náboženských praktík. V mnohých náboženstvách sa pôst používa ako spôsob vyjadrenia pokánia, oddanosti alebo duchovného očistenia.
• Zdravotné dôvody: Pôst sa môže praktizovať aj z dôvodov zdravotných. Môže pomôcť telu zbaviť sa toxínov, zlepšiť trávenie a znížiť riziko chronických ochorení.
• Osobné dôvody: Niektorí ľudia sa postia z osobných dôvodov. Môžu to urobiť, aby sa sústredili na seba a svoje ciele, alebo aby si uvedomili dôležitosť jedla. Napríklad niekto, kto sa snaží schudnúť, môže praktizovať pôst, aby si znížil príjem kalórií.
• Politický alebo protestný pôst: Pôst môže byť tiež použitý ako forma protestu alebo politického vyjadrenia.

V každom prípade, pôst by mal byť vykonávaný s ohľadom na osobné zdravie a v niektorých prípadoch je dôležité konzultovať praktiku s lekárom alebo iným zdravotníckym odborníkom, aby sa predišlo negatívnym zdravotným dôsledkom.

Časovanie Pôstu v Rôznych Náboženstvách

Časovanie pôstu sa líši v závislosti od náboženských, kultúrnych, osobných alebo zdravotných dôvodov. Pre presné informácie o pôste v rámci konkrétnej tradície alebo z dôvodu zdravia je najlepšie konzultovať so zodpovedajúcimi náboženskými alebo zdravotníckymi autoritami.

• Kresťanstvo: Pôst sa tradične praktizuje počas obdobia Veľkého pôstu, ktoré trvá 40 dní pred Veľkonočnou nedeľou, začínajúc na Popolcovú stredu.
• Islam: Ramadan je mesiac denného pôstu od svitania do západu slnka pre moslimov.
• Judaizmus: Jom Kipur, známy ako Deň zmierenia, je dňom úplného pôstu pre Židov.
• Hinduizmus: Pôst v hinduizme sa môže líšiť v závislosti od regiónu a osobnej viery.

Tento typ pôstu je obvykle individuálny a založený na osobných zdravotných cieľoch alebo odporúčaniach lekára. Je dôležité si uvedomiť, že presné načasovanie a pravidlá pôstu sa môžu výrazne líšiť medzi rôznymi náboženstvami, kultúrami a jednotlivcami.

Všetkým cirkvám bolo spoločné tradičné štyridsaťdňové pôstne obdobie (gr. Tessarakoste, lat. Quadragesima). Skutočnému pôstnemu obdobiu predchádzajú tri predpôstne týždne, ktoré sa začínajú vždy v pondelok a ich ťažisko dosvedčujú označenia štyroch nedieľ, ktoré ich rámujú:

• Nedeľa o mýtnikovi a farizejovi
• Nedeľa o márnotratnom synovi
• Mäsopôstna nedeľa, resp. Nedeľa o Pánovom druhom príchode
• Syropôstna nedeľa (zrieknutie sa jedál z mlieka a vajec), resp.
• Štyridsaťdňový adventný pôst, ktorý sa začína na sviatok apoštola Filipa 14.
• Apoštolský pôst, ktorého trvanie je variabilné, pretože sa začína v pondelok po prvej nedeli po Päťdesiatnici, teda po Nedeli všetkých svätých, a trvá do začiatku sviatku apoštolov Petra a Pavla, ktorý sa slávi 29.
• August, ktorý je považovaný za mesiac Božej Matky, sa začína pôstom ako prípravou na sviatok Zosnutia Bohorodičky 15.
• V osobitné dni sa postí 5. januára (v predvečer Bohozjavenia), 29. augusta (Sťatie Jána Krstiteľa) a 14.

Pôst v Pravoslávnej Cirkvi na Slovensku

Sedemtýždňový pôst pred Paschou - Veľkou nocou sa začína aj pre veriacich Pravoslávnej cirkvi na Slovensku i vo svete, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom. Pôst znamená pre pravoslávnych zdržiavanie sa nielen mäsitých jedál, ale aj mliečnych pokrmov až do Veľkonočnej nedele.

Veľkú noc budú pravoslávni na Slovensku sláviť 1. mája.

Duchovný a Telesný Pôst

Niektorí prostí kresťania si myslia, že pôst by mal spočívať len v zdržanlivosti v jedle a pití alkoholických nápojov. Prikázanie pôstu podľa nich znamená len nejesť počas pôstu mäso, ryby či olej a nepiť víno. Avšak nie je to tak. Samozrejme, je potrebné postiť sa telesne. Telesný pôst by však mal byť nepochybne spojený s duchovným pôstom. Učí nás tomu aj svätá Cirkev: „Bratia, postiac sa telesne, posťme sa aj duchovne“.

Čo je to duchovný pôst a prečo je potrebný?

Svätí otcovia ho definujú nasledujúco: „Keď sa postíš, prejavuj to svojimi skutkami. Ako? Zmiluj sa nad chudobným človekom, nezáviď šťastnému, nehľaď na ženu, ktorá žiari krásou. Neposť sa pokrytecky; posť sa očami, srdcom, ušami, rukami, všetkými svojimi zmyslami… Zadrž svoje ruky, aby si neprivlastnili to, čo im nepatrí; zadrž svoje nohy, aby nechodili na miesta zábavy; uchráň svoje uši pred počúvaním ohovárania a lži. Nech sa tvoje ústa postia zdržanlivosťou v odsudzovaní iných“.

Duchovný pôst je nevyhnutný, pretože bez neho telesný pôst stráca význam. Veď, ako nám hovorí blažený Hieronym, aký zmysel má vysiľovať si telo zdržanlivosťou, keď naša duša zahorela pýchou? Akú pochvalu dostaneme za bledosť z pôstu, keď v skutočnosti bledneme od závisti? V čom je cnostné nepiť víno, keď sa opíjame hnevom a nenávisťou? Odriekanie si mäsa a rýb neznamená nič, ak ohováraním požierame telo svojho blížneho.

Posťme sa teda telesne aj duchovne, zosúlaďme vonkajšie a vnútorné prejavy nášho pôstu. Očisťme si telo striedmosťou, zbavme rozum daromných myšlienok a vykoreňme zo svojho srdca nečestné túžby. Potlačme v sebe počas ubíjania tela pôstom aj neduhy, ako sú hnev, zlá žiadostivosť, chamtivosť spojená s obohacovaním sa a podobné zlo. Ak si telo zdobíme telesným pôstom, svoju dušu si ozdobme cnosťami, ako milosrdenstvo, krotkosť, pokora, zmierenie sa s nepriateľmi a rozdávanie milodarov. Pretože toto je skutočný pôst, ktorý je príjemný Bohu, a teda pre nás spasiteľný.

Pravidlá Pôstu

Na to, ako by mal vyzerať pôst, sú pravidlá. „Oficiálny a záväzný pôst máme celkom jednoduchý, akurát prvý deň pôstu, teda v pondelok, a samotný Veľký piatok, ktorý je už až po veľkej Štyridsiatnici, ale je s ňou duchovne spojený, vtedy je prísny pôst, to znamená, že človek sa môže raz do sýtosti najesť a dvakrát malé občerstvenie s tým, že sa má zrieknuť všetkého, čo má živočíšny pôvod. Teda mlieko, vajcia, mäso... A v ostatné dni pôstu je zdržanlivosť od mäsa - v stredu a v piatok. To je také minimálne, čo je u nás -v gréckokatolíckej cirkvi záväzné,“ skonštatoval J. Pavlovský.

V pravoslávnej cirkvi je pôst prísnejší. „Mal by to byť jeden z najprísnejších pôstov, ktorý predchádza veľkému sviatku Vzkriesenia Isusa Christa. Keď si zoberieme tie strasti, to poní­ženie, utrpenie a všetko, čo Kristus absolvoval pre našu spásu, z úcty k nemu by sme sa mali aj my nejakým spôsobom vedieť obetovať. My už s tým Kristovi nič nepridáme, ani neuberieme, ale ide o našu spásu, v duchovnom slova zmysle pôstom a modlitbou vzniká akési prepojenie. No a, samozrejme, aj ďalšie cnosti, ako je láska a dob­ročinnosť a služba blížne­mu, to sú ďalšie, podporné prejavy, ktoré by mali spre­vádzať pôst a modlitbu,“ objasnil pravoslávny kňaz Ján Sovič.

Aj Ján Krstiteľ, skôr ako pokrstil Krista, postil sa. „Jedol len bylinky a med i kobylky. A vyšiel z púš­te ako silná osobnosť. Je to ako dve misky na váhe. Pôst a ľudské telo. Telo sa možno oslabuje, ale duch ide hore. Pôstom sa člo­vek vyčerpáva, trochu sa oslabuje, ale naopak, duch je potom mocnejší.

Pôstne obdobie - čas pokánia, modlitieb a duchovnej obnovy.

Tabuľka Pôstnych Období v Pravoslávnej Cirkvi

Bezpečnosť Pôstu

Pôst môže byť bezpečný pre zdravých dospelých osôb, ak je správne plánovaný a vykonávaný. Avšak, jeho bezpečnosť a vhodnosť sa líši od človeka k človeku a závisí od mnohých faktorov, ako sú zdravotný stav, trvanie pôstu, a typ pôstu.

• Dĺžka a typ pôstu: Krátkodobý pôst (napr. 24 hodín alebo menej) je zvyčajne bezpečný pre zdravých dospelých.
• Hydratácia: Udržiavanie dostatočnej hydratácie je počas pôstu kľúčové.
• Monitorovanie telesnej reakcie: Počas pôstu je dôležité všímať si signály tela.

Je dôležité pamätať na to, že pôst nie je pre každého a môže byť nevhodný alebo nebezpečný pre určité osoby.

Pokušenie Krista, mozaika z chrámu sv. Marka v Benátkach.

tags: #kedy #je #post #u #pravoslavnych