V adventnom čase, ktorý predchádza Vianociam, si pripomíname dôležitú udalosť z Biblie - zvestovanie anjela Gabriela panne Márii. Toto posolstvo prináša nádej a radostnú zvesť o narodení Ježiša Krista.
Zvestovanie Panne Márii od Sandra Botticelliho
Biblický Kontext Zvestovania
V Lukášovom evanjeliu (Lk 1, 26-38) sa píše, že Boh poslal anjela Gabriela do galilejského mesta Nazaret k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. Meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas', milosti plná, Pán s tebou.“ Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav.
Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“
Máriina Reakcia a Anjelovo Vysvetlenie
Mária sa pýta, ako sa to stane, keďže muža nepozná. Anjel jej odpovedá: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Lebo Bohu nič nie je nemožné.“
Mária odpovedá: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel.
Význam Posolstva
Posolstvo anjela Gabriela je kľúčové pre kresťanskú vieru. Zvestuje príchod Mesiáša, Syna Božieho, ktorý sa narodí z panny Márie. Toto posolstvo prináša nádej na spásu a večný život.
Evanjelista opisuje zvestovanie narodenia Jána Zachariášovi (porov. 1,5-25), aby vzápätí paralelným spôsobom poukázal na zvestovanie narodenia Ježiša Márii (porov. 1,26-38). Potom nasleduje udalosť stretnutia dvoch žien v požehnanom stave, Márie s Ježišom pod srdcom a Alžbety očakávajúcej narodenie Jána (porov. 1,39-56), udalosť, v rámci ktorej zaznieva nádherný Máriin hymnus Magnifikat.
Hneď nato paralelizmus pokračuje rozprávaním o okolnostiach narodenia Jána a jeho detstva (porov. 1,57-80) a potom narodenia a detstva Ježiša (porov. Porovnanie a podobnosť Ježiša s Jánom však v sebe nesú dôležité odlišnosti. Slúžia tým na osvetlenie Ježišovho poslania a zdôraznenie toho, že Ježiš Jána podstatne presahuje.
Ján „bude veľký pred Pánom“ (1,15), Ježiš však „bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho“ (1,32). Ján bude mať za úlohu pripraviť Pánovi dokonalý ľud (porov. 1,17), no Ježiš bude nad ľudom kraľovať (porov. 1,33), a kým Jánova úloha je dočasná, Ježišovmu „kráľovstvu nebude konca“ (1,33).
Ján bude ako prorok predchodcom (porov. Okrem príbehu zvestovania narodenia Jána Krstiteľa však text pripomína aj iné príbehy zvestovania zo Starého zákona. Výrok, ktorým anjel završuje svoje slová - „Bohu nič nie je nemožné“ (1,37) - sú veľmi podobné slovám, ktoré zaznievajú pri ohlásení narodenia Izáka staručkému Abrahámovi a Sáre.
Keď k nemu Boh prichádza v podobe troch mužov, hovorí: „Je azda Pánovi nejaká vec nemožná? O rok v tomto čase sa vrátim k tebe a Sára bude mať syna“ (Gn 18,14). Okrem zvestovania narodenia Izáka (porov. Gn 17 - 18) má náš text mnohé spoločné prvky aj s opisom zvestovania narodenia Samsona, ktoré je opísané v 13. kapitole Knihy sudcov. Sú to však aj príbehy povolania, ktoré náš text pripomína: napríklad povolanie Mojžiša pri horiacom kre (Ex 3,1-12) či Gedeona pri žatve (Sdc 6,11-24).
Úvodné dva verše (vv.26-27) stanovujú priestor a čas udalosti, a zároveň predstavujú hlavné postavy deja, predovšetkým Máriu. Hlavnú časť potom tvorí dialóg (vv.28b-38a), ktorý začína príchodom anjela (v.28a) a končí jeho odchodom (v.38b). Rozhovor medzi ním a Máriou sa odvíja v troch častiach, ktoré vždy tvorí slovo anjela a Máriina reakcia.
Štruktúra Dialógu
- Anjelov pozdrav (v.28b), na ktorý Mária reaguje údivom a premýšľaním (v.29).
- Anjelovo zvestovanie, v ktorom dáva odpoveď na Máriino prekvapenie a súčasne ohlasuje, že počne syna (vv.30-33). Na to Mária reaguje otázkou (v.34).
- Anjel objasňuje Božie konanie i to, že dieťa bude Božím Synom. Svoje slová završuje poukazom na Božiu všemohúcnosť v živote Máriinej príbuznej, Alžbety (vv.35-37).
Táto štruktúra nám pomáha uvedomiť si dynamiku stretnutia medzi Máriou a Bohom, ktorý ju oslovuje cez svojho posla. Toto stretnutie je dialógom, v ktorom postupnému zjavovaniu cez slová anjela zodpovedá postupná, čoraz osobnejšia odpoveď Márie - od počiatočného tichého uvažovania, cez otázku až po veľkodušný súhlas.
Posolstvo pre Dnes
Posolstvo zvestovania má hlboký význam aj pre nás dnes. Pripomína nám, že Boh si vyberá tých, ktorí sú v očiach sveta bezvýznamní, aby naplnil svoj plán spásy. Mária, jednoduchá mladá žena z Nazareta, sa stala matkou Božieho Syna. Jej pokora a ochota prijať Božiu vôľu sú pre nás príkladom.
Tak ako Mária, aj my môžeme prijať Božiu milosť a stať sa nástrojmi jeho lásky. Môžeme slúžiť Bohu a blížnym s pokorou a oddanosťou, vedomí si toho, že Bohu nič nie je nemožné.
Sv. Anzelm s nadšením volá: „Žena plná, ba preplnená milosťou! Ako ožíva všetko stvorenie pokropené z tvojej pretekajúcej plnosti! Požehnaná, ba viac než požehnaná Panna! Reakcia Márie na anjelov pozdrav je typickou reakciou človeka, ktorý si uvedomuje Božiu prítomnosť.
Zjavenie Božej veľkosti (teofánia) preniká vnútro človeka bázňou z vedomia vlastnej nehodnosti. Tak ako mnoho krát v dejinách vyvoleného národa (porov. Abrahám v Gn 26,24; Gedeon v Sdc 6,23 a iní), i teraz cez anjela Boh pozýva nebáť sa: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha“ (1,30).
Mária tu opäť stelesňuje celý Boží ľud, ktorý podobnými slovami povzbudzoval prorok Sofoniáš: „Neboj sa, Sion, nech ti neovisnú ruky! Uprostred teba je Pán, tvoj Boh, spásonosný hrdina; zajasá nad tebou od radosti, obnoví svoju lásku...“ (Sof 3,16-17). Aj v slovách anjela spojenie „nájsť milosť“ hovorí o zvláštnom Božom zaľúbení, o Božej láske.
Boh našiel v Márii zaľúbenie a vyjadruje ho ponukou spolupráce na diele spásy: „Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš...“ (1,31n). Mária sa má stať tou, ktorá umožní naplnenie Božích prísľubov daných praotcom (porov. najmä Nátanove slová Dávidovi v 2Sam 7,12-14).
Máriina otázka: „Ako sa to stane...“ (1,34) sa dotýka vedomia objektívnych prekážok. Na rozdiel od Zachariáša, ktorý svojou otázkou: „Podľa čoho to poznám?“ (1,18) vyžadoval dôkaz, Mária hľadá cestu uskutočnenia Božieho plánu. Sv. Následné objasnenie z úst anjela (1,35-37) hovorí, že narodenie dieťaťa nespôsobí ľudské konanie, ale Božia moc.
„Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni“ (1,35). V týchto slovách možno vnímať odkaz na stvoriteľskú činnosť Boha. To, čo Boh začína konať v Márii a skrze Máriu, je počiatkom nového stvorenia. V tomto duchu interpretoval anjelove slová pápež Benedikt XVI. počas svojej návštevy v Bazilike Zvestovania v Nazarete.
Povedal: „Duch, ktorý ,zostúpil na Máriu‘ (porov. Lk 1,35) je ten istý duch, ktorý sa vznášal nad vodami pri úsvite Stvorenia (porov. Gn 1,2). Pripomína nám, že Vtelenie bolo skutkom nového stvorenia. Keď sa Pán Ježiš Kristus počal v panenskom lone Márie skrze moc Ducha Svätého, vtedy Boh so sebou zjednotil celé ľudstvo, vstúpil s nami do nového, trvalého vzťahu a začal nové Stvorenie“ (príhovor počas vešpier 14.5.2009 v Nazarete).
[Poukazom na Božiu stvoriteľskú moc obhajuje panenské počatie aj sv. Konštantín v jednom zo svojich apologetických dialógov s vodcom Chazarov: „...Ak teda ľudské pokolenie upadlo do záhuby, od koho iného by potom prijalo obnovenie, ak nie od samého Stvoriteľa?“ (porov. Život Konštantína, IX)]. Boh totiž prekračuje každú ľudskú schopnosť.
„Čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu“ pripomenie neskôr Ježiš svojim učeníkom (18,27). Boh môže spôsobiť, že Panna počne. Pán vstúpi do ľudských dejín ako dieťa. Z hrobu môže vzísť vzkriesenie a Duch Svätý dá Cirkvi silu ísť do celého sveta. Je to prísľub do budúcnosti - Bohu nič nebude nemožné (porov.
Po anjelovom objasnení Mária prijíma Božie stvoriteľské slovo: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (1,38). Vyjadruje svoju úplnú disponibilitu voči Božiemu plánu v duchu postavy Pánovho služobníka z Knihy proroka Izaiáša (porov. Iz 42,1-7; 49,1-6; 52,13-53,12). Jej odpoveď viery je predobrazom odpovede Ježiša v Getsemanskej záhrade: „Otče, ...nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane“ (22,42).
Máriino „nech sa stane“ [lat. fiat] avšak okrem odovzdanosti v dôvere a poslušnosti vyjadruje aj vnútornú túžbu a radosť z účasti na niečom tak krásnom a veľkom. Sv. Bernard v jednej zo svojich kázní krásne vyjadruje dynamiku toho, ako i celé stvorenie s túžbou čaká na toto Máriino „áno“ Bohu: „Panna, neotáľaj s odpoveďou. Odpovedz rýchlo anjelovi, ba skrze anjela samému Pánovi. Povedz slovo a prijmi Slovo: povedz svoje slovo a počni Božie Slovo, vyslov pominuteľné slovo a objím večné Slovo. [...] Blahoslavená Panna, otvor srdce viere, pery vyznaniu a lono Stvoriteľovi. [...] Vstaň, bež a otvor! Vstaň s vierou, bež s oddanosťou, otvor vyznaním! Povedz: ,Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova‘“ (Z homílií sv. opáta Bernarda v Chválach Panny a Matky, Hom.
Boh, ktorý zostáva v úzadí počas celého rozprávania, je ten, ktorý dáva veci do pohybu. On posiela svojho anjela, On napĺňa Máriu milosťou, On ju robí matkou svojho Syna. Pôsobenie jeho moci však nie je hneď viditeľné navonok. Boh totiž nepotrebuje pred inými dokazovať svoju veľkosť. On svojou mocou premieňa skutočnosť zvnútra. Taký je Boží štýl. Nenápadný a skromný.
Preto sa Boh zjavuje na miestach, ktoré iní podceňujú - ako bol Nazaret - a volí si tých, čo sú v očiach sveta bezvýznamní - ako bola Mária. Múdri, mocní a urodzení sa mnohokrát spoliehajú na vlastnú šikovnosť, kontakty a pozíciu. Sú plní seba samých, a tak Boží hlas nie sú schopní vnímať. Boha sú schopní vnímať a prijať ľudia s pokorným a poníženým srdcom.
„[Pán] zhliada na pokorného; pyšného však zďaleka pozná“ hovorí jeden zo žalmov (Ž 138,6; porov. Iz 66,2). A sama Mária neskôr Pána chváli, že „zhliadol na poníženosť svojej služobnice“ (Lk 1,48). Výraz „plná milosti“ naznačuje „nádherné dielo Božej lásky“, ako raz povedal pápež Benedikt XVI. (porov. príhovor na Anjel Pána, 8.12.2011).
Mária je plná milosti, čiže zahrnutá Božou láskou. Lenže toto Božie požehnanie sa prejavuje ináč, ako si ho mnohí dnes predstavujú. Ono nie je totožné s obrazom bezstarostného života, s dobrým postavením v spoločnosti, s bohatstvom či dobrým zdravím.
Komfort a prosperita nikdy neboli podstatou Božieho požehnania. Božia milosť a požehnanie sa dotýkajú životodarného vzťahu s Bohom. Hovorí o tom aj apoštol Pavol v Liste Efezanom, keď po pozdrave „Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca“ pokračuje slovami: „Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duch...
Na Svätej bráne sa k prvému anjelovi, ktorý stojí na prahu raja s horiacim mečom, pripojuje ďalší anjel menom Gabriel. Je oblečený v slušnejších šatách a priblíži sa k žene, oblečenej jednoducho, aby jej preniesol Boží pozdrav. Tento pozdrav - „milosti plná“ - je úplne nový, nikdy predtým sa takto neoslovovalo žiadne stvorenie. Anjel jej hovorí: „Pán s tebou. Boh si ju vyvolil, aby s ňou začal svoje dielo spásy a pokračoval v ňom. Počne syna, privedie ho na svet: bude jej synom a synom večného Otca. Prinesie spásu všetkým, ktorí sú v biede.
Anjel Zvestovania na obrázku Svätej brány drží v ruke ružu, ktorú ponúka Márii. Po stáročia sa anjel v umeleckých dielach zobrazoval ako nositeľ pocty svojej kráľovnej. V minulosti držal často baculus vatoris - dlhá kovová tyč zakončená ornamentom. Neskôr anjel držal v ruke večne zelenú ratolesť - symbol pokoja, ktorý Boh chcel dosiahnuť s ľuďmi.
Lucia sa zamyslela: „A ako potom vieme, že existujú, keď ich nevidíme?“ opýtala sa po chvíli. „Dôkazy o ich existencii sú vo Svätom Písme,“ odpovedala Laura: „Hoci my ich nevidíme, vo Svätom Písme sú príbehy mnohých ľudí, ktorý ich videli, ba dokonca sa s nimi rozprávali. Anjeli prišli varovať Lóta, že Sodoma a Gomora budú zničené. „Anjeli sú väčšinu času neviditeľní,“ vysvetľovala Laura: „Boh im dovolí ukázať sa ľuďom len vo výnimočných prípadoch, keď je to naozaj potrebné. Ale to, že ich nevidíme, neznamená, že tu nie sú s nami.
Laura sa zasmiala: „Nie, nevidela som ho, ale často rozmýšľam, ako asi vyzerá. Keď sa s ním rozprávam, predstavujem si ho ako krásnu, v bielych šatách odetú pani s dlhými zlatými vlasmi, ktorá vždy stojí pri mne a dáva na mňa pozor ako moja mama. Lucia sa na chvíľu zamyslela a potom povedala: „Môj strážny anjel sa bude volať Zaira. otvor Sväté Písmo, čítaj a prvým menom, ktoré nájdeš, pomenuj svojho anjela strážneho. Tento týždeň sa staň tajným anjelom pre niekoho vo svojom okolí. Tvojou úlohou je konať nenápadne, tak ako skutoční anjeli. Na konci týždňa sa zamysli, čo to prinieslo tebe aj druhému človeku. Nikdy nezabúdaj na svojho anjela strážneho, ktorý ti takto podobne neustále pomáha.
V skutočnosti je to však želanie nie iba pokoja, ale aj radosti, blaha, požehnania a všetkého dobrého. Obsahuje teda všetko to, čo aj my vyslovuje a prajeme našom blízkym a priateľom. V skutočnosti je to teda “superslovo”, keďže v jednom slove je obsiahnuté toľko nádherných a vzácnych vecí. Napriek tomu, keď anjel Gabriel prišiel k panne Márii do galilejského Nazareta, nevyslovil ako pozdrav obvyklé “šalóm”, ale veľmi obradné slová, ktoré sme z evanjelia počuli: “Buď pozdravená, milosťou obdarená, Pán s tebou! Blahoslavená medzi ženami!” Nie div, že Mária bola ”zarazená jeho rečou a premýšľala, aký to pozdrav”! Každé z tých slov, ktoré Boží posol vyslovil, je jedinečné a výnimočné. Anjel nepovedal “milostiplná”, ako niektorí kresťania radi posolstvo o milosti prekladajú a vykladajú, ale “milosťou obdarená”.
Dôvod byť a cítiť sa blahoslavným človekom malo veľa ľudí a veľa žien, preto Máriu zaujalo, že práve ona je “blahoslavená medzi ženami”, čiže najšťastnejšia medzi ostatnými ženami. Márii jbolo jasné, že takou sa stane a takou sa má cítiť potom, keď sa dozvie dôvod Božej milosti a vyvolenosti. “Ajhľa, počneš, porodíš syna a dáš Mu meno Ježiš”. Je to poukaz na to, že nielen anjelský pozdrav, ale aj dôvod jej mimoriadnej blaženosti pramení v Božom rozhodnutí a konaní.
O ňom už celkom jasne hovoril Gabriel v ďalších slovách:”Bude veliký, Synom Najvyššieo sa bude volať a Pán Boh Mu dá trón Jeho otca Dávida. Bude kraľovať nad domom Jákobovým naveky a Jeho kráľovstvu nebude konca”. To, čo Mária z rôznych prorockých kníh počula v synagoge ako Božie zasľúbenia pre celý Izrael, počula v tomto okamihu celkom osobne a jednoznačne. Mnohé ženy z tohoto národa vedeli o týchto Božích sľuboch, ktoré sa v Izraeli pripomínali z generácie na generáciu a nikto nemohol vylúčiť, že sa tie sľuby naplnia už čoskoro, počas ich života.
Panna Mária, ktorá bola zasnúbená s Jozefom s ktorým bývali v Nazarete však sotva mohla dúfať v takú milosť a mať nádej, že práve ju Hospodin osloví a pozve k mimoriadnej úlohe. ”Z Nazaretu nič dobrého nevzišlo”, hovorilo sa tradične medzi ľudom Izraela a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa mohol stať opak. Mária bola, povedali by sme dnes “šokovaná”. Napriek tomu, že Lukáš píše, že Mária premýšľala: nad pozdravom a jeho obsahom, mnoho dnešných kresťanov anjelské posolstvo chápe ako modlitbu, ktorú často opakujú.
Milosť a požehnanie očakávajú od Márie a menej od Pôvodcu jej vyvolenosti, jej omilostenia, požehnania a jedinečného blahoslavenstva. možno nás v duchu napadne otázka: Mohla Mária aj neprijať také vyvolenie? - Isteže mohla, tak ako aj mnoho iných ľudí, ktorých Pán Boh oslovil slovom evanjelia, ale neprijali ho. O tom píše najmä evanjelista Ján. Ak by Mária nebola dostatočne pokorná Pánova služobnica, lebo ničím iným sa necítila, mohla Ježiša ako Spasiteľa odmietnuť, a teda aj počatie z moci Ducha Svätého spolu s úlohou, byť matkou Božieho Syna.
Na vrcholeadvetného času, pri zapaľovaní štvrtej adventnej sviečky si ľudia môžu aj doma položiť otázku: prijímam ja osobne milosť Božiu v Ježišovi danú a ponúknutú? Prijímame ju my, ktorí prichádzame do chrámu na Služby Božie? Prijímajú ju všetci, ktorí sa chystajú oslavovať Vianoce? Majú všetky ženy, ktoré chystajú, pečú sladkosti a vyzdobujú svoje domácnosti vedomie, že i keď je Mária tá najblahoslavenejšie, aj ony sú, alebo môžu byť Božími služobnicami?
Ak tak urobia a príjmu oslovenie evanjelia, nájdu spôsob a formu vlastnej a osobnej služby, ako čo najlepšie poslúžiť svojím deťom, aby sa stali Božími synmi, či dcérami. Ako poslúžiť manželom, aby vedeli a spoznali v svojich manželkách Božie služobice. Rovnako aj muži sa možu, ak chcú, stať Božími služobníkmi, ak budú konať ako Jozef. Ak budú otccami podľa Božej vôle a podľa slova živého Boha. Aby sme sa stali šťastnejšími, radostnejšími a blahoslavenejšími.
Lebo slúžiť Ježišovi, znamená spoznať pravdivosť Pánovho slova, že Jeho bremeno je ľahké a lahodné. Z dnešného textu vidíme, že ani Mária sa k radostnej viere nedostala jednoducho, bez premýšľania a teda bez určitého vnútorného zápasu. Počatie Ježiša nebolo neprirodzené. Bolo výnimočné, lebo na jeho počiatku stál Ten, ktorý stál aj na počiatku všetkého aj pri stvorení sveta. Anjel Márii povedal: “Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho zatieni ťa; preto aj to, čo svätého narodí sa z teba, bude sa volať Syn Boží”.
Mária je obrazom každého skutočne veriaceho človeka. Viera v Pána Boha, v Syna i Ducha Svätého nebola z jej rozumu alebo sily, ale bola darom milosti, ktorý jej bol ponúknutý a ktorý s pokorou a dôverou prijala. “Som služobnica Pánova, staň sa mi podľa tvojho slova!” Neprivlastňovala si nič z Božej moci a milosti, ale ju pokorne prijala. Mária ako prvá veriaca prijala Ježiša naozaj osobne: pod srdce i do svojho srdca, vedomá si toho, že On bude aj jej Spasiteľ a Pán, že On bude “naveky kraľovať nad domom Jákobovým” a bude tak “Pán Pánov a Kráľ Kráľov”.
Dnes podobne môže dosiahnúť každý veriaci v Ježiša, kto Ho prijíma ako Syna Najvyššieho blahoslavenstvo časné i večné. S dôverou prosme: “Príď, Pane Ježiši / Maranatha/!” S Ním prichádza aj plnosť tých darov, koré si navzájom želáme, vinšuje a ktoré od prichádzajúcich Vianoc nanovo očakávame.
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo bol postavený na skale. Ale každý, kto počúva tieto moje slová a neuskutočňuje ich, podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý si postavil dom na piesku. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom a dom sa zrútil; a jeho pád bol strašný.“
Keď Ježiš odchádzal, išli za ním dvaja slepci a kričali: „Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“ Keď potom vošiel do domu, slepci prišli k nemu. Ježiš sa ich opýtal: „Veríte, že to môžem urobiť?“ Oni mu odpovedali: „Áno, Pane.“ Tu sa dotkol ich očí a povedal: „Nech sa vám stane, ako ste uverili.“ A oči sa im otvorili. Ježiš im prísne prikázal: „Nech sa o tom nik nedozvie!“ Ale oni, sotva vyšli, rozprávali o ňom po celom kraji.
Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu. Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera. Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“ Zvolal svojich dvanástich učeníkov, dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu.
V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal v judejskej púšti: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ To o ňom povedal prorok Izaiáš: „Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!‘“ Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Potravou mu boli kobylky a lesný med. Vtedy prichádzal k nemu Jeruzalem a celá Judea i celé okolie Jordánu. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán.
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila? A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili. Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jeden z týchto maličkých.“
Ježiš povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“
Ježiš povedal zástupom: „Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on. Od dní Jána Krstiteľa podnes trpí nebeské kráľovstvo násilie a násilníci sa ho zmocňujú. Lebo všetci Proroci i Zákon prorokovali až po Jána: A on sám - ak to chcete prijať - je Eliáš, ktorý má prísť. Kto má uši, nech počúva!“