Zatiaľ čo rímskokatolíckym veriacim pomaly končí vianočné obdobie, pravoslávni veriaci na Slovensku slávia Štedrý deň 6. januára. Na Slovensku ich je približne 50 000. V súčasnosti sa k nim pripájajú aj odídenci z Ukrajiny.
🇸🇰 🎄Zakázané slovenské vianočné rituály ❌ O ktorých svetu nikdy nepovedali
Pravoslávne Vianoce trvajú do 9. januára. Aj pre nich rovnako ako pre iných kresťanov sú to sviatky radosti, lásky a porozumenia.
Ilustračná snímka pravoslávneho chrámu. Zdroj: aktuality.sk
Prípravy na Vianoce
Vianoce v pravoslávnej cirkvi začínajú 40-dňovým pôstom, ktorý vyvrcholí na Štedrý deň. Štyridsaťdňový pôst bez mäsitých jedál sa pre pravoslávnych veriacich začína už 28. novembra a trvá do 6. januára.
Štedrý deň a Večera
Asi trojhodinové bohoslužby - veľké povečerie sa podľa slov správcu pravoslávnej farnosti v Bratislave Jozefa Haverčáka začnú v Kostole sv. Mikuláša pod Bratislavským hradom v predvečer sviatku Narodenia Christosa 6. januára o 17.00 h. Podvečer Štedrého dňa bývajú u pravoslávnych veriacich bohoslužby známe ako Veľké povečerie.
Štedrá večera pravoslávnych pozostáva výlučne z pôstnych jedál ako sú diétna kapustnica bez klobásy, pirohy, na stole nechýba chlieb, med a cesnak, povedal. Štedrá večera pravoslávnych Rusínov na severovýchode Slovenska pozostáva z pôstnych jedál, ako sú kapustnica bez klobásy, fazuľa či pirohy. Na stole nechýbajú chlieb, med a cesnak.
Večera sa začína na slovenské pomery netradične chlebom a cesnakom, ktoré symbolizujú zdravie. Hojnosť domu má priniesť fazuľa a hrach, ktoré sa robia ako prívarok. Neskôr Rusíni jedia pirohy, môžu sa pripravovať na rôzne spôsoby - so slivkami, bryndzou a zemiakmi, alebo s hubami. Až po pirohoch nasleduje polievka, byď kapustnica alebo rybacia.
Na celú večeru by mal stačiť každému jeden tanier. Nikto nesmie od stola odísť, takže všetky jedlá sú poukladané na stole alebo blízko neho. Rusíni sa ešte pred štedrou večerou umývajú vo svätenej vode, do ktorej vhodia mince, aby boli úspešní a darilo sa im po celý rok. Svätená voda sa potom vylieva pod strechou domu.
Ilustračná snímka: Štedrá večera. Zdroj: teraz.sk
Sviatky po Štedrom dni
V nedeľu 7. januára o 10.00 sa uskutoční svätá liturgia k sviatku Narodenia Isusa Christosa (Ježiša Krista). Po ňom 8. januára nasleduje sviatok presvätej Bohorodičky a 9. januára si pravoslávni pripomínajú sviatok sv. Štefana - mučeníka. Cirkevný Nový rok budú v Pravoslávnej cirkvi sláviť 14. januára a sviatok Bohozjavenia pripadá na 19. januára.
Prečo 6. január?
Nie je to celkom tak, že pravoslávni začínajú sláviť pravoslávne Vianoce tiež ako ostatní kresťania - 24. decembra, avšak podľa starobylejšieho - juliánskeho kalendára. Keď je podľa juliánskeho kalendára 24. december, podľa svetského kalendára (gregoriánskeho) je už 6. januára.
Dôvod pre túto rozdielnosť názorov spočíva v tom, že kalendár nie je výlučne matematicko-astronomickou záležitosťou, ale aj faktorom kultúrnej a náboženskej identity. Kultúrne dejiny národov ukazujú, že pri svojom počítaní času sa vždy orientovali podľa udalostí, ktoré mali pre nich osobitný význam.
Podľa vtedajšieho výpočtu slnečný rok (= obdobie trvania jedného obehnutia Zeme okolo Slnka) má priemernú dĺžku 365,25 dní (= otočení Zeme okolo vlastnej osi). Keďže tento výpočet je oproti skutočnému astronomickému trvaniu slnečného roka (365,2422 dní) dlhší o 11 minút a 14 sekúnd (= 0,0078 dňa), začiatok jari v Juliánskom kalendári sa každý rok posúval o túto časovú jednotku smerom k zime.
Po Gregorovi pomenovaný a dnes celosvetovo platný Gregoriánsky kalendár (Nový štýl) skorigoval príčinu chyby Juliánskeho kalendára (Starý štýl) tým, že zredukoval priestupné roky (= roky, ktorých dve posledné číslice sú deliteľné číslom 4). Starý kalendár dnes nasledujú ešte patriarcháty Jeruzalem, Moskva, Srbsko a kláštory na Hore Athos. Tieto cirkvi slávia nepohyblivé sviatky o trinásť dní neskôr, ako stanovuje Gregoriánsky kalendár, t. j. Vianoce 25. decembra podľa Starého štýlu, t. j. 7. januára podľa Nového štýlu.
Rozdiel medzi Juliánskym a Gregoriánskym kalendárom. Zdroj: Wikimedia Commons
Zvyky a tradície Rusínov
Bohatosťou zvykov a tradícii sa vyznačujú najmä tradície Rusínov, ktorí tvoria význačnú časť pravoslávnych, a preto sa oslavy Vianoc podľa juliánskeho kalendára sa niekedy u nás nazývajú aj ako Rusínske (rusnácke, ruské) Vianoce.
Na Štedrý deň: Svjatyj večur sa všetci tešia. Všetci sa mimo iného pripravujú aj na štedrú večeru, aj keď jej súčasťou by mali byť ešte stále len pôstne jedlá (nemala by tam byť ani ryba). Pred štedrou večerou sa členovia rodiny poumývajú v studenej vode, napríklad aj v potoku. Všetky jedlá sú už pripravené, aby nikto, ani gazdiná, nemusel odbiehať od stola.
Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou v staroslovienčine. Po nej zvyčajne pán domu povie úvodnú reč. Gazdiná následne vyznačí každému na čelo kríž z medu. Prítomní sa začnú ponúkať z navarených pokrmov. Dôležité je, že musia zo všetkého aspoň okoštovať. Začína sa cesnakom, medom, oplátkami, chlebom a soľou.
Následne sa podávajú jedlá: pôstna kapustnica (bez klobásy),hubová mačanka, domáci šalát (s rybou), plnené pirohy a makové bobaľky. Na druhý deň už nie je pôst, a tak je nálada a oslava sviatkov radostná. Veriaci sa už zdravia pozdravom Christos raždajetsja! Slavite Jeho!
Rozšírenie Juliánskeho kalendára
Všetci pravoslávni veriaci v Česku a na Slovensku - s výnimkou niektorých obcí na východnom Slovensku - sa riadia juliánskym kalendárom podobne ako napríklad pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku, Gruzínsku a iných krajinách.
tags: #kedy #maju #pravoslavny #vianoce