Medzi najstaršie a najvýznamnejšie kostoly na Slovensku bezpochyby patrí Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove. Patrí k najvýznamnejším historickým dominantám Prešova. Ide o najstaršiu budovu a jedinú zachovanú gotickú sakrálnu stavbu v meste. Chrám je gotickým trojlodím, tzv. sieňovým kostolom, ktoré boli rozšírené predovšetkým v nemeckých oblastiach.
Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove
História Konkatedrály
Jeho pôvod siaha ešte do predmestského obdobia a pravdepodobne už od 13. storočia stál na jeho mieste kostol nemeckej osady. Jeho výstavba sa datuje k roku 1347, kedy kráľovná Alžbeta povolila Prešovčanom na tento účel lámať kameň na území Šariša. Kostol šesťkrát vyhorel, naposledy v r. 1887.
Ako katolícky farský kostol slúžil do roku 1531, keď väčšina mešťanov spolu s kňazmi prijala Lutherovo učenie. Počas nasledujúcich 140 rokov bol potom evanjelickým chrámom občanov nemeckej národnosti. Po obsadení mesta habsburským vojskom v r. 1671 urobili z neho katolícky kostol, počas povstania Imricha Tököliho v r. 1682 - 1686 opäť evanjelický. Posledný raz slúžil ako nemecký evanjelický chrám počas povstania Františka II. Rákociho v r. 1705 - 1711. Odvtedy až do súčasnosti je rímskokatolíckym farským kostolom.
Prvá historická písomná zmienka o Prešove je z roku 1247, keď boli mestu udelené mestské práva kráľom Belom IV. Dejiny Prešova nadobudli svoju jedinečnosť aj vďaka geografickej polohe mesta, kde vždy dochádzalo k stretu viacerých národov a národností (Slovákov, Ukrajincov, Maďarov, Nemcov, Poliakov, Židov atď.).
V minulosti bol považovaný za jeden z najdokonalejších sieňových kostolov v bývalom Uhorsku a spomedzi stavieb rovnakého typu na Slovensku sa svojimi rozmermi radí hneď za levočský Kostol sv. Jakuba a bratislavský Dóm sv. Martina.
Vlastný farský kostol si mesto postavilo koncom 40. rokov 14. storočia, dokladá to kráľovská listina z roku 1347. Viaceré stavebné úpravy a prístavby sa uskutočnili v priebehu 15. Najradikálnejšie zásahy priniesla prestavba v rokoch 1502-1515, keď dostal kostol neskorogotickú podobu.
Vývoj Hudobnej Kultúry v Kostole sv. Mikuláša
Výnimočné postavenie v prešovskej hudobnej kultúre vždy zaujímal kostol sv. Mikuláša, predtým farský kostol, v súčasnosti od r. 2008 Konkatedrála sv. Mikuláša Košickej arcidiecézy. Je dominantou mesta nielen z architektonického hľadiska, ale od začiatkov svojej existencie bol aj miestom, kde sa pestovala sakrálna hudba ako hlavná oficiálna forma hudobného života v stredoveku a ranom novoveku.
V roku 1634, teda v protestantskom období bol postavený hlavný organový chór s organom na zadnej strane. Veľký organ sa skladá z 3480 píšťal, 20 zvonov a zvonkohry. Hudobná historička J. Petöczová (1993, s. 361) uvádza, že organ bol „prestavaný už v roku 1647“, a teda prešovskí organisti mali veľmi dobré podmienky na pestovanie náročnej sakrálnej hudby. Bočný chór s malým organom pochádza zo 17. storočia, skladá sa z 378 píšťal, z ktorých niektoré sú však dnes už nefunkčné. (Švorc et al., 2006).
Pre 17. storočie je charakteristická prevažne protestantská kultúra. Tento zlom však nastal už v polovici 16. storočia, pretože zmena náboženskej ideológie mesta mala za následok aj zmeny v prešovskom hudobnom života. Mecenášmi hudobného života ostali naďalej mestá, cirkev a šľachta, a to ešte vo väčšej intenzite.
Východné Slovensko patrilo k štyrom hlavným centrám (popri Bratislave, stredoslovenských banských mestách, Spiši), resp. hudobnokultúrnym okruhom. Najvýznamnejšiu úlohu tu zohrávali Košice a Prešov. Prešovský inventár hudobnín (1661) dokladá, že napr. S. Capricorn bol známy na celom Slovensku, tento vzácny inventár obsahuje aj skladby prešovského organistu Georgea Plotza.
Hudobné nástrojárstvo reprezentovalo hlavne organárstvo. Pre slovenský barok sú typické jednomanuálové pozitívy so sýtym zvukom a drevenými píšťalami. Na východnom Slovensku pôsobil vynikajúci nástrojár Adam Bessler (cca 1625-1679), údajne aj vynikajúci prešovský mestský trubač.
Na prelome 18. a 19. storočia hudobné produkcie na pôde farského katolíckeho kostola naozaj prekvitali, a to najmä v čase účinkovania českého hudobníka Jána Čermáka a organistu Jána Szilvayho.
streda 15.4., svätá omša z konkatedrály sv. Mikuláša v Prešove
Takmer celú prvú polovicu 19. storočia (v rokoch 1805 - 1749) bol organistom Krištof Kirchner (1805-1849), aktívny aj ako skladateľ, jeho dielo doposiaľ nebolo prebádané. Významnou osobnosťou bol Karol Herfurth (1790-1864), známy ako dirigent v košickom a prešovskom divadle, inak najmä skladateľ svetskej hudby, ktorého hudobného tlače boli známe na území dnešného Maďarska, dokonca aj v samotnej Budapešti.
Architektúra a Interiér
Kostol postavili v polovici 14. storočia ako jednoloďový chrám s charakteristickou hranolovou vežou a neskôr prestavaný na trojloďový objekt patrí medzi najkrajšie monumentálne stavby neskorej gotiky u nás. Svojimi rozmermi 54,7x34x16m patrí k najväčším chrámom.
Z pôvodného gotického a renesančného vnútorného zariadenia prešovskej konkatedrály sa dochovalo iba veľmi málo. Väčšia časť bola zničená pri požiaroch, najmä však v dôsledku náboženských bojov počas protihabsburských povstaní na konci 17. storočia. K zachovaným predmetom patrí napríklad mimoriadne cenná gotická plastika Ukrižovaného z prvej polovice 14. storočia, soška Krista Trpiteľa z dielne Majstra Pavla z Levoče a plastika archanjela Gabriela z 15. storočia, ktorá bola v roku 1873 na svetovej výstave vo Viedni.
Pôvodne mal chrám 12 gotických oltárov. Väčšia časť bola zničená pri požiaroch, najmä však v dôsledku náboženských bojov počas protihabsburských povstaní. Z ostatných gotických predmetov ostala v chráme mimoriadne cenná plastika Ukrižovaného z prvej polovice 14. st., soška Krista Trpiteľa z dielne Majstra Pavla z Levoče a plastika archanjela Gabriela z 15. st., ktorá bola v r. 1873 na svetovej výstave vo Viedni.
Z prelomu 15. a 16. storočia sa zachovali nástenné maľby na severnej stene. Z čias ranej renesancie pochádza krstiteľnica z červeného mramoru s tepaným medeným vrchnákom, pravdepodobne od talianskeho majstra. V protestantskom období chrámu boli postavené oratóriá na severnej strane hlavného presbytéria, ako aj hlavný organový chór s organom z r. 1634 na západnej strane. Nad organom je postava sv. Michala archanjela.
Interiér kostola prešiel v minulosti väčšou rekonštrukciou vrátane omietok, vitráží a okien. Pred desiatimi rokmi sa urobila nová elektrifikácia. V kostole bolo položených 12 kilometrov káblov, keďže stará elektroinštalácia nespĺňala moderné kritériá a požiadavky bezpečnosti. Zároveň zachránili historický organ zo začiatku 18. storočia, na čo farnosť podľa Dronzeka vyzbierala 500-tisíc eur. V pláne je aj reštaurovanie dvoch oltárov, konkrétne svätého Mikuláša a svätého Antona.
Slnečné Hodiny
Slnečné hodiny nájdeme na oporných pilieroch konkatedrály sv. Mikuláša. Jedná sa o úplné vertikálne hodiny v tvare obdĺžnika. Číselník má arabské číslice v rozsahu do šiestej hodiny rannej po šiestu hodinu večernú. Medzi ním sa nachádzajú dátumy rokov ich rekonštrukcie. Rok 1513 predstavuje rok výstavby týchto hodín. Ako nevýhodu vidíme v prevedení slnečných hodín, nakoľko splývajú s fasádou kostola a návštevník ich jednoducho prehliadne.
Slnečné hodiny na Konkatedrále sv. Mikuláša
Súčasnosť
Farský Kostol sv. Mikuláša bol v roku 2008 povýšený na konkatedrálu. Jej návštevníkov určite poteší aj možnosť vystúpiť na vežu, z ktorej je nádherný výhľad na celé mesto Prešov. Kto chce vidieť 360 stupňovú panorámu Prešova z vtáčej perspektívy, musí najprv zdolať 220 schodov a vystúpiť na vrchol veže Konkatedrály sv. Mikuláša a to do výšky 70 metrov.
V súčasnosti prebiehajú rozsiahle rekonštrukčné práce na veži konkatedrály. Už bolo postavené lešenie až po samý vrch. Robil sa reštaurátorský prieskum, aby sa presne určili rozsahy nutnej rekonštrukcie. Mnohé kamenné články veže sú uvoľnené a v havarijnom stave. V pláne je aj očistenie veže od nánosov, doplnenie vypadaných častí, tiež nová fasáda či výmena starých drevených okien. Projekt by mal stáť približne 1,5 milióna eur, pričom by mal byť financovaný z rôznych výziev či milodarov.
Stavebný ruch sa však ozýva aj z interiéru konkatedrály, kde sa reštauruje menza a bohostánok pred hlavným oltárom za zhruba 75-tisíc eur. Na otváracích dvierkach sa našli pôvodné texty, zhruba z roku 1701, ktoré boli premaľované okolo rokov 1920 - 1930. Po dokončení rekonštrukcie bude toto dielo úžasným prvkom interiéru.
Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove je nielen významnou náboženskou stavbou, ale aj dôležitou kultúrnou pamiatkou, ktorá svedčí o bohatej histórii mesta a jeho obyvateľov.
Rozmery Konkatedrály sv. Mikuláša:
- Dĺžka: 54,7 m
- Šírka: 34-45 m
- Výška: 16 m