Kostol sv. Alžbety sa počas 15.-18. storočia vyvíjali ako zemepanské mestečko. Farský kostol sv. Alžbety, patrónky farského kostola.
História Kostola
Dal ho postaviť komjatický zemepán Anton Grasalkovič I. v rokoch 1751 - 1755 na mieste staršieho stredovekého kostola. Je to neskorobaroková stavba. Kostol bol vystavaný od základu z pevného stavebného materiálu a A. Grasalkovič sa postaral o jeho vnútornú i vonkajšiu výzdobu.
Barinaté podložie však spôsobilo porušenie pevného základu a zemetrasenie v roku 1783 pukliny a trhliny, poškodenie klenby a veže, v dôsledku čoho hrozilo jeho zrútenie. Od roku 1804 boli na kostole robené opravy a prestavby. Zložená bola murovaná veža, v roku 1831 bola vymenená strecha za šindľovú, postavená bola drevená veža a steny podmurované. V roku 1845 bol kostol pre ohrozenie života ľudí zatvorený.
V roku 1846 boli urobené rozsiahle opravy kostola. Iniciovala ich grófka Leopoldína Grasalkovičová. Vystavaná bola nová drevená klenba, ktorá bola stiahnutá železnými tiahlami a precíznejšie umelecky vypracovaná. Pod chór boli položené stĺpy a zvonka sa urobil vchod. V roku 1937 bol kostol rozšírený o dve bočné lode. Interiér kostola bol zariadený novými lavicami z červeného smreka, spovednicami a rámami na krížovú cestu. Ďalšie opravy vojnou zničeného kostola sa realizovali v roku 1948.
Architektúra a Interiér
Z architektonického hľadiska má kostol plocho uzavreté presbytérium, ku ktorému sa po stranách pripája sakristia, ktorá má vchod zvonka. Hlavná loď je otvorená do bočných lodí. Chór ja vstavaný na štyroch štvorcových pilieroch.
V kostole sú tri oltáre. Hlavný oltár tvorí závesný obraz sv. Alžbety z 19. stor. Kazateľnica je rokoková z konca 18. stor. Krstiteľnica je z pol. 19. stor. V pravej lodi je umiestnený oltár Ukrižovaného s Pannou Máriou, kde býva počas Veľkej noci Boží hrob.
Významné osobnosti spojené s kostolom
V roku 1837 prišiel do obce ako mladý kaplán slovenský národovec, zakladajúci člen spolku Tatrín, rodák zo Seliec pri Banskej Bystrici Ondrej Caban. Keď v roku 1844 prevzal správu farnosti, jej stav bol žalostný. Caban získal peniaze na opravy kostolov, na ktorých sa sám podieľal. Opravil tak kostoly Sv. Petra a Pavla aj kostol sv. Alžbety a špitálsku kaplnku.
Ondrej Caban
Rok 2023 vyhlásila MATICA SLOVENSKÁ tak za rok pokračujúceho ODKAZU ŠTÚROVCOV, ako aj ODKAZU BERNOLÁKOVCOV. Spojnicou medzi oboma vlnami národného obrodenia tvoril aj bernolákovský kňaz Ondrej Caban, ktorý podporil štúrovskú slovenčinu a výrazne sa angažoval národnom hnutí 19. storočia. Narodil sa presne pred 210. rokmi, 7. júla 1813 v Selciach.
Už počas štúdií sa venoval literárnej a básnickej činnosti. O Cabanovej unikátnosti svedčí aj fakt, že hovoril ôsmymi jazykmi (latinsky, maďarsky, nemecky, slovensky, rusky, slovinsky, francúzsky a poľsky). V roku 1837 bol vysvätený za kňaza v Ostrihomskej katedrále a v roku 1844 sa stáva kaplánom v obci Komjatice.
Počas pôsobenia v Komjaticiach sa zapojil aj do národného hnutia, za čo bol prenasledovaný maďarskými žandármi. Po revolúcii sa opäť vrátil do Komjatíc, a opäť bojoval za slovenské národné práva a bol aktérom slovenských spolkov.
Caban patrí k tým osobnostiam, ktoré spájajú dejiny slovenského národa. Stal sa významným rovnako pre svoj prínos rovnako pre katolíkov, ako aj protestantov. Po smrti obe strany uznali, že ide o veľkú stratu.
Caban svoje úsilie fokusoval na zvyšovanie hmotného zabezpečenia najširších vrstiev a ich vzdelanie. Zúbožený, negramotný, zadĺžený a zalkoholizovaný stav obyvateľstva, ktorý našiel Caban v Komjaticiach 19. storočia bol podobný situácii Sobotišťa pred príchodom Samuela Jurkoviča (zakladateľa prvej kooperatívy v Európe, ktorý bol v podobnej situácii ako Caban) či New Lanarku pred príchodom utopistu Owena (Owen následne založil prakticky prvý sociálny podnik). Z negramotnej a zalkoholizovanej obce sa mu podarilo dostať všetky deti pre záujem vzdelávania a osvety. Cabanov odkaz je symbolom úctyhodnej snahy o materiálne a duchovné pozdvihnutie chudobných obyvateľov v regióne.
Po Ondrejovi Cabanovi je od roku 1999 pomenovaná základná škola Komjaticiach, námestie, taktiež pomenovanom po Cabanovi, a pri kostoloch sú umiestnené Cabanove busty (pri Kostole sv. Alžebety a na Námestí Ondreja Cabana) a pamätné tabule (na fare a na dome č. 21 a rohu námestia).
Dňa 7. decembra 2023 sa v Kostole svätej Alžbety v Komjaticiach konala ďakovná slávnostná svätá omša pre žiakov a pedagógov ZŠ s MŠ Ondreja Cabana.