Čo sa stane, ak si nevyzdvihnem doporučený list na pošte?

Čo sa stane, ak neprevezmem doporučený list? Poruším tým zákon? Neprevzatie doporučeného listu nie je porušenie zákona. Závisí však od toho, od koho tento list je.

Podľa niektorých zákonov, ak zásielku nepreberiete v odbernej lehote a táto sa vráti ako nedoručená späť, aj keď je Váš pobyt známy, táto sa bude považovať za doručená aj keď ste sa o nej nedozvedeli. Aj s takýmito prípadmi zákon počíta.

V takýchto prípadoch sa uplatní fikcia doručenia (zásielka sa považuje zo zákona za prevzatú aj keď sa o nej adresát nedozvedel). Dôležité je, že ste ponuku zaslali na správnu adresu a preukázateľne ste sa pokúsili o doručenie.

Ak si spoluvlastníci vedome odmietli prevziať zásielku, nemôže to byť na vašu ujmu. Potom, čo Vám bude zásielka vrátená ako nedoručená, počítajte dvojmesačnú lehotu.

Ak neprevezmete doporučený list od objednávateľa, riskujete, že sa vystavíte právnym následkom podľa zmluvy o dielo. Neprevzatie listu neznamená, že vás povinnosti neplatia. Je preto všeobecne lepšie takýto list prevziať.

Budete tak presne vedieť, aké nároky alebo požiadavky od vás objednávateľ má a môžete na ne primerane reagovať. Vyhnete sa tak neistote aj možným ďalším komplikáciám. Odporúčame, aby ste list prevzali a dôkladne si ho prečítali, čím získate kontrolu nad situáciou.

Ak neprevezmete doporučený list od objednávateľa týkajúci sa zmluvy o dielo, môže sa to považovať za nedodržanie komunikácie podľa zmluvných podmienok, čo môže mať rôzne následky podľa zmluvy a situácie. Objednávateľ môže považovať list za doručený aj napriek neprevzatiu (napr. uloženie na pošte a vy si ho nevyzdvihnete), takže pokuta alebo iné sankcie za nedodržanie zmluvy môžu nastať aj bez fyzického prevzatia listu.

Prevzatím listu si zabezpečíte dôkaz, že ste boli informovaný o podmienkach, požiadavkách či reklamáciách, čo môže zabrániť sporom.

Poslal som doporučený list s predžalobnou výzvou na vyplatenie mzdy na adresu spoločnosti, kde som predtým pracoval. List však nebol doručený alebo prevzatý do stanovenej doby, ktorá bola 18 dní. Považuje sa v takomto prípade za prevzatie posledný deň? Ako by som mal postupovať ďalej?

Ohľadom doručovania podľa ust. ZP platí ust. (1) Písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý.

(4) Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa.

Konkrétny druhý konateľ a väčšinový spoločník odmieta prevziať moju rezignáciu na post konateľa. V snahe dosiahnuť tento krok, poslal som list na adresu firmy; ten však prevzala ekonómka, ale list sa vrátil nepodpísaný. Okrem toho som list poslal na jeho súkromnú adresu, no list sa vrátil ako neprevzatý. Nie som si istý, ako mám v tejto situácii postupovať.

1./ Vzdanie sa funkcie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným v zmysle ust. § 66 ods. Podľa ust. § 66 ods. " Ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, je vzdanie sa funkcie účinné odo dňa prvého zasadnutia orgánu, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu nasledujúceho po doručení vzdania sa funkcie; ak sa člen orgánu vzdá svojej funkcie na zasadnutí orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu, je vzdanie sa funkcie účinné okamžite. Ak nedošlo k vzdaniu sa funkcie na zasadnutí orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu, vzdanie sa funkcie musí byť písomné a listina s týmto obsahom musí byť vlastnoručne podpísaná v prítomnosti notára alebo ním povereného zamestnanca. Ak orgán spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu spoločnosti, nezasadne ani do troch mesiacov od doručenia vzdania sa funkcie, je vzdanie sa funkcie účinné od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty. Listinu o vzdaní sa funkcie zašlete na adresu sídla spoločnosti podľa Obchodného registra - doporučene s doručenkou.

Prevzatie resp. 2./ Následne po uplynutí lehoty troch mesiacov v súlade s ust. § 66 ods. 2 Obchodného zákonník budete musieť podať návrh na príslušný registrový súd na súd návrh na dosiahnutie zhody zápisu údajov do obchodného registra v súlade s ust. § 289 a nasl. Samotný návrh, ktorý podáte na súd, následne súd zašle na vyjadrenie spoločnosti. Neprevzatie zásielky nemôžete v podstate ovplyvniť /doručuje pošta/, preto sa ním ani nezaoberajte.

Naša čitateľka dostala do schránky oznam o uložení zásielky s vyznačenou úložnou dobou 18 kalendárnych dní. Išlo o úradnú poštu do vlastných rúk o začatí stavebného konania od stavebného úradu. Keď sa po šiestich dňoch vybrala na poštu, tam jej oznámili, že sa jej zásielku pokúsili dvakrát doručiť a napokon ju vrátili adresátovi, lebo ten vyznačil na obálke úložnú dobu 3 dni. Stalo sa, že ona termín na úrade premeškala. Keď žiadala o nový termín konania, stavebný úrad sa bránil, že on chybu nespravil a konanie mal už za skončené.

Podľa zákona o správnom konaní (§ 24) ak si adresát, ktorý bol na to vhodne upovedomený, nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Pri správnom konaní neplatí klasická 18-dňová lehota na uloženie zásielky, ale trojdňová, ktorá plynie od uloženia zásielky na pošte. To znamená, ak si nevyzdvihnete poštu do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Platí tu fikcia, že rozhodnutie bolo doručené. A podľa toho sa úrady aj správajú. Aj keď si občan vyzdvihne písomnosť zasielanú správnym orgánom na pošte v 18. deň lehoty od jej uloženia, berie sa to tak, akoby mu bola doručená už na tretí deň od jej uloženia.

Poslanci konečne zosúladili poštový poriadok so správnym poriadkom. Po novom sa za deň doručenia uloženej písomnosti na pošte bude považovať ten deň, kedy si skutočne adresát písomnosť prevezme. Od tohto dňa - reálneho prevzatia pošty, budú plynúť následné lehoty. Zmenu schválili poslanci 11. Zásielka tak nebude automaticky odoslaná naspäť odosielateľovi, ale ostane uložená v pobočke pošty počas ďalších dní.

Lehotu na prebratie úradných listov sa od 1. júla predĺži. Od 1. júla sa to však mení. Poslanci konečne zosúladili poštový poriadok so správnym poriadkom. Po novom sa za deň doručenia uloženej písomnosti na pošte bude považovať ten deň, kedy si skutočne adresát písomnosť prevezme. Od tohto dňa - reálneho prevzatia pošty, budú plynúť následné lehoty. Zmenu schválili poslanci 11.

Slovenská pošta umožňuje zákazníkom, ktorí si nestihnú vyzdvihnúť balík z BalíkoBoxu počas troch dní, vybrať si zásielku počas ďalšej úložnej doby na pošte. Zásielka tak nebude automaticky odoslaná naspäť odosielateľovi, ale ostane uložená v pobočke pošty počas ďalších dní. "Ak si klient zvolí BalíkoBox na doručenie zásielky, dostane na svoje mobilné číslo SMS s informáciami hneď po tom, ako je balík vložený do schránky. Ak má klient stiahnutú mobilnú aplikáciu, dostane informáciu o zásielke aj v nej. Hovorkyňa dodala, že v prípade balíka na dobierku dostane klient taktiež informáciu o sume, ktorú treba platobnou kartou zaplatiť. "Zákazník má na vyzdvihnutie balíka tri kalendárne dni. Ak si adresát nevyberie svoj balík, putuje na pobočku pošty. Aj o tom dostane adresát SMS informáciu. Zákazník tak má viac času na výber zásielky, čo je užitočné kedykoľvek, a hlavne v predvianočnom zhone," priblížila Dorčáková.

Balíkovú zásielku je podľa nej možné adresovať aj na vybranú poštu, kde si ju zákazníci môžu vyzdvihnúť kedykoľvek počas úložnej lehoty.

Staráme sa o to, aby vaše zásielky dorazili spoľahlivo a bez starostí. Môžete zásielky sledovať a vykonávať zmeny cez mobilnú aplikáciu alebo priamo na webe. Doručovanie môžete prispôsobiť vašim potrebám.

Na vyzdvihnutie vašej zásielky máte až 18 kalendárnych dní pre listové zásielky a 10 kalendárnych dní pre balíky a expresky, pokiaľ odosielateľ neskrátil odbernú lehotu. Nevyzdvihnutú zásielku z BalíkoBOXu prevezieme na pobočku, kde počká do celkovej lehoty 10 dní. Lehotu si môžete v niektorých prípadoch predĺžiť cez aplikáciu alebo web.

Kto môže prebrať vašu zásielku?

• Štandardné zásielky: Adresát, splnomocnenec alebo osoba z rovnakej domácnosti.
• Zásielky do vlastných rúk: Adresát alebo splnomocnenec s oprávnením na doručenie do vlastných rúk.
• Zásielky s PIN kódom: Môže prevziať osoba, ktorej ste poskytli PIN kód.

Teda adresát mal presne tri kalendárne dni, aby si písomnosť vyzdvihol na pošte. Túto lehotu na vyzdvihnutie však musí správny orgán označiť aj na danej zásielke, aby to poštový podnik vedel. Totiž podľa Poštových podmienok, ktoré má Slovenská pošta prijaté titulom zákonného zmocnenia (§ 27 zákona NR SR č. 324/2011 Z. z. o poštových službách), konkrétne ich bodu 21.1., je odberná lehota osemnásť kalendárnych dní. Po túto dobu bude zásielka uložená na pošte, ak bol pokus o jej doručenie adresátovi do vlastných rúk neúspešný.

Teda v prípade, že správny orgán nevyznačil kratšiu dobu uloženia, konkrétne uvedené tri dni, pošta ponechala a zachovala lehotu svoju, teda osemnásť dní. A tak sa nezriedka stalo, že si adresát vyzdvihne poštu napríklad po 10 dňoch od uloženia, podľa zákona je už doručená, no pošta mu ju vydala a na doručenke sa vyznačila nový dátum a podpis preberajúceho.

Nové znenie dotknutého ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku od 1. V súlade s týmto znením bude plnej miere zachované znenie poštových podmienok, ktoré v týchto prípadoch uvažuje iba s jednou lehotou, a to je už uvedených osemnásť dní. Čiže správny orgán bude mať zachovaný postup pre doručenie prvýkrát, potom druhýkrát a následne sa zásielka ukladá na pošte a adresát sa o tom upovedomuje. Zároveň adresát (stále definujeme postup pre fyzické osoby) má k dispozícii osemnásť dní, aby si ju vyzdvihol, teda plnú úložnú dobu. Až keď márne uplynie táto doba, zásielka sa bude vracať späť správnemu orgánu ako nevyzdvihnutá.

Doručovanie patrí v správnom konaní, ale aj civilnom konaní a v trestnom konaní ku kľúčovým inštitútom. Spájajú sa s ním významné dôsledky.

Predkladaná novela zákona č. 71/1967 Zb. zavádza novú lehotu pre fikciu doručenia do vlastných rúk pre občanov, v zmysle ktorej „ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 18 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel“.

Fikcia doručenia písomnosti do vlastných rúk vo vzťahu k fyzickým osobám je upravená v § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Na to, aby mohla byť aplikovaná, musí byť súčasne splnených niekoľko podmienok, ktorým sa budeme bližšie venovať v nasledujúcich riadkoch tohto článku. Zároveň porovnáme, ako je upravená fikcia doručenia písomnosti do vlastných rúk v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „zákon č. 160/2015 Z. z.“) a v zákone č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len „zákon č. 301/2005 Z.

Zákon č. 71/1967 Zb. v § 24 ods. 2 upravuje tzv. náhradné doručenie, resp. fikciu doručenia písomnosti do vlastných rúk nasledovne: „Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.

Uvedeným ustanovením je konštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia písomnosti nastanú po uplynutí stanovenej lehoty aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Posledný deň trojdňovej lehoty uloženia zásielky sa považuje za deň jej doručenia, a to aj v prípade, ak sa adresát o uložení zásielky nedozvedel, prip. sa o uložení zásielky dozvedel, ale si ju vyzdvihol až po uplynutí tejto trojdňovej lehoty. V prípade, že čo i len jedna z uvedených podmienok nie je splnená, nemožno uplatniť fikciu doručenia v zmysle § 24 ods. 2 zákona č.

Základným predpokladom náhradného doručenia podľa § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. je skutočnosť, že adresát sa v mieste doručenia zdržiava. Zákon č. 71/1967 Zb. neuvádza, čo sa považuje za zdržiavanie sa v mieste doručenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení, sp. zn. 8 Sžo 45/2009 zo dňa 10. augusta 2009 uviedol nasledovné: „Zdržiavaním sa adresáta v mieste doručenia treba rozumieť prípad, ak sa adresát v čase doručenia zásielky zdržiava na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko (t.j. nie je mimo obce alebo mesta na dovolenke, na liečení, na pracovnej ceste a podobne), teda ak má reálnu možnosť oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľa urobenými v zmysle § 24 ods. K otázke zdržiavania sa v mieste doručenia a preukázania tejto skutočnosti sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. II. ÚS 278/2011-13 zo dňa 16. júna 2011.

V predmetnom uznesení uviedol, že „dôkazné bremeno preukázať, že adresát sa v mieste bydliska v čase doručovania nezdržiaval, zaťažuje adresáta, a nie odosielateľa zásielky.“ Ďalej uviedol, že „čestné vyhlásenie adresáta, že sa v mieste bydliska nezdržiaval v čase doručovania, však na unesenie dôkazného bremena nepostačuje, lebo ide iba o tvrdenie.

Ak sa adresát v mieste doručenia zdržiava, len nebol doručovateľom v čase doručovania písomnosti určenej do vlastných rúk zastihnutý, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak doručovateľ ani pri druhom pokuse o doručenie adresáta na adrese nezastihne, zanechá v domovej listovej schránke „Oznámenie o uložení zásielky“. Deň uloženia zásielky vyznačí doručovateľ na uvedenom oznámení a na doručenke, ktorá tvorí súčasť listovej obálky. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledným dňom tejto lehoty sa písomnosť považuje za doručenú, t.j. dochádza k fikcii doručenia. Na plynutie 3-dňovej zákonnej lehoty sa aplikujú ustanovenia § 27 zákona č. 71/1967 Zb. o počítaní lehôt.

V zákone č. 160/2015 Z. z. je doručovanie upravené v ustanoveniach § 105 - 116. Doručovanie písomností do vlastných rúk spoločne pre fyzické a právnicke osoby upravuje § 111. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

Podľa § 106 uvedeného zákona, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. Súd nemá povinnosť zisťovať skutočné adresy strán sporu - každý je tak zodpovedný za to, čo má uvedené vo verejných registroch. Výnimku z uvedenej fikcie doručenia zakotvuje § 114 zákona č. 160/2015 Z. z., podľa ktorého, ak bola písomnosť doručená podľa § 111 ods. 3 a § 112 a jej doručením začala plynúť lehota, ktorú adresát zmeškal, pretože sa o písomnosti nedozvedel, súd zmeškanie lehoty odpustí, len ak sa z ospravedlniteľného dôvodu adresát na adrese podľa § 106 nezdržiaval a v tejto súvislosti neporušil žiadnu právnu povinnosť. Zákonodarca tým jasne vyjadril, že nikto sa nemôže dovolávať ochrany, ak sám porušil právnu povinnosť, napr.

Pravidlá doručovania písomností v trestnom konaní sú upravené v ustanoveniach § 65 - 68 zákona č. 301/2005 Z. z., pričom fikcia doručenia písomnosti do vlastných rúk je upravená v § 66 ods. 3 uvedeného zákona, a to nasledovne: „Ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa písomnosť na pošte alebo orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť.

V uvedenom prípade je dôležité zdôrazniť, že súčasná trestnoprávna úprava, na rozdiel od vyššie uvedených právnych úprav (zákon č. 71/1967 Zb. a zákon č. 160/2015 Z. z.) nevyžaduje ako podmienku zdržiavanie sa na adrese, ktorá je uvedená ako miesto doručovania. Písomnosť sa totiž doručuje na adresu, ktorú na účely doručovania osoba výslovne uviedla.

Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Náhradné doručovanie je výnimkou z riadneho doručenia písomnosti, a preto zákon ustanovuje prísne podmienky na to, aby mohol byť tento inštitút uplatnený. Využitie fikcie doručenia podľa poslednej vety ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. prichádza do úvahy iba v prípade splnenia všetkých týmto ustanovením stanovených zákonných predpokladov.

Medzi tieto predpoklady patrí preukázanie skutočnosti, že adresát písomnosti určenej do vlastných rúk sa v čase jej doručovania v mieste doručovania skutočne zdržoval a že poštový doručovateľ dodržal postup pri doručovaní písomnosti adresovanej do vlastných rúk, t.j. Trojdňová úložná lehota začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po upovedomení adresáta o uložení písomnosti. Ak však nebudú splnené všetky zákonné podmienky doručenia, úložná lehota na vyzdvihnutie písomnosti plynúť nezačne.

V trestnom konaní môže adresát predísť fikcii doručenia tak, že si vyzdvihne písomnosť na pošte alebo orgáne obce do troch pracovných dní od uloženia. V civilnom konaní sa uplatní fikcia doručenia až dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu. V tomto prípade si môže adresát reálne prevziať zásielku na pošte počas plynutia odbernej lehoty, ktorá je podľa Poštových podmienok - Všeobecná časť (Vnútroštátny styk) 18 kalendárnych dní. To sa nevzťahuje na zásielky, ktoré odosielateľ označil poznámkou dispozičnej služby „Uložiť ….. V správnom konaní platí, že aby mohlo dôjsť k uloženiu zásielky s následkami doručenia, musí byť splnená podmienka zdržiavania sa adresáta v mieste doručenia, a to v prípade ak doručovateľ nezastihne adresáta písomnosti v mieste doručenia. Podmienku zdržiavania sa adresáta v mieste doručenia na aplikáciu fikcie doručenia naopak nevyžaduje zákon č. 301/2005 Z.

Jednou z podmienok uplatnenia fikcie doručenia písomnosti do vlastných rúk v správnom konaní a rovnako aj v trestnom konaní je aj opakované doručovanie, ak prvý pokus o doručenie písomnosti zostane bezvýsledný. Uvedené však neplatí v prípade uplatnenia fikcie doručenia v civilnom konaní. Súčasné splnenie oboch týchto podmienok, t.j. zdržiavanie sa v mieste doručenia a opakované doručovanie je pre aplikáciu fikcie doručenia písomnosti do vlastných rúk zakotvené len v zákone č.

Predkladaná novela zákona č. 71/1967 Zb. síce zavádza spravodlivejšiu lehotu na prevzatie písomnosti doručovanej do vlastných rúk občanov, t.j. v prípade ak si adresát prevezme písomnosť na pošte v lehote do 18 dní od jej uloženia, považuje sa za deň doručenia deň reálneho prevzatia tejto písomnosti na pošte, avšak tu by som poukázala na skutočnosť, že odberná lehota je podľa Poštových podmienok - Všeobecná časť (Vnútroštátny styk) síce 18 kalendárnych dní, avšak to sa nevzťahuje na zásielky, ktoré odosielateľ označil poznámkou dispozičnej služby „Uložiť ….. dní“.

Takto označené zásielky si môže adresát prevziať v odbernej lehote, ktorú určil odosielateľ a práve správne orgány zvyknú určovať odbernú lehotu na prevzatie zásielky kratšiu ako je 18 kalendárnych dní. Pre porovnanie, v civilnom súdnom konaní sa okamih uplatnenia fikcie doručenia písomnosti do vlastných rúk viaže na deň vrátenia nedoručenej zásielky súdu. Obdobným spôsobom je v správnom konaní upravená fikcia doručenia písomnosti právnickej osobe a podnikateľovi - fyzickej osobe.

Zhrnutie lehôt na vyzdvihnutie zásielky

Nasledujúca tabuľka sumarizuje lehoty na vyzdvihnutie rôznych typov zásielok na pošte:

tags: #kedy #sa #daju #vyzdvihnut #nedorucene #zasielky