Vianočné vinše a tradície na Slovensku

Vedeli ste, že Vianoce neoslavujeme všetci rovnako? Obviazali ste už počas Štedrej večere nohy stola reťazou? Vianoce sú kresťanské sviatky, počas ktorých sa oslavuje narodenie Ježiša Krista.

Ako kultúrna a náboženská udalosť sa vianočné sviatky oslavujú medzi miliardami ľudí. S Vianocami sa spája množstvo ľudových vianočných vinšov, ktoré sa tradujú z generácie na generáciu a s väčšinou z nich sa už stretol azda každý. Tieto krátke vianočné priania môžete využiť na poprianie krásnych Vianoc svojej rodine pri vianočnom stromčeku, či priateľom prostredníctvom SMS priania, alebo tradičnejšie, prostredníctvom papierového vianočného pozdravu.

Adventné obdobie

Predchádza im prípravné obdobie, ktoré sa nazýva Advent. Adventné obdobie - rozumie sa mu obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. Advent je podľa kresťanskej tradície obdobie, v ktorom sa očakáva príchod spasiteľa, teda narodenie Ježiša Krista.

Začína sa prvou adventnou nedeľou a vrcholí na Štedrý deň - 24. decembra. Adventné obdobie vždy trvá 4 nedele pred Štedrým dňom, pričom posledná 4. nedeľa môže byť najneskôr 24.12. Počas tohto obdobia si ľudia zvyknú dávať na stôl vianočnú dekoráciu - adventný veniec. Súčasťou adventného venca sú štyri sviečky.

Postupne sa zapaľujú a to tak, že v prvú adventnú nedeľu sa zapáli jedna, v druhú dve, v tretiu tri a počas štvrtej adventnej nedele už by mali horieť všetky štyri sviečky.

Počas adventu sa v liturgii používa fialová farba, ktorá symbolizuje pokánie, prípravu a očakávanie. Je to zároveň farba kráľovského majestátu, ktorá naznačuje príchod Kráľa - Krista.

Adventný veniec so štyrmi sviečkami

Vianoce patria k jednému z najväčších sviatkov po Veľkej noci. Z kresťanskej tradície sa začínajú polnočnou svätou omšou. Na svätých omšiach sa spievajú slovenské koledy a vianočné piesne vrátane svetoznámej vianočnej melódie Tichá noc, svätá noc.

Už počas adventného obdobia si ľudia zdobia svoje domovy. Vonkajšie či vnútorné vianočné dekorácie ponechávajú väčšinou do Troch kráľov, mnohí aj dlhšie. Takou ozdobou môže byť napríklad imelo, ktoré podľa tradície nám prináša šťastie, požehnanie a plodnosť.

Ďalšou prírodnou dekoráciou sú vetvičky z borovice, cezmíny a brečtanu, ktoré chránia obydlie pred čarodejnicami a zlými duchmi. Počas adventného obdobia si deti tiež otvárajú vianočné adventné kalendáre, kde si v každom okienku nájdu kúsok čokolády v tvare vianočnej ozdoby, zvončeka, stromčeka, vianočnej gule či iných sviatočných symbolov.

Štedrý deň a jeho zvyky

Na Štedrý deň 24. decembra sa až do večera udržiaval pôst, nejedli sa žiadne mäsité jedlá a ani tie, ktoré si rodina prichystala na Štedrý večer. V tento sviatočný deň si aj naši predkovia dopriali na vianočný stôl viac hojnosti, ako inokedy. Vedeli ste ako sa volá na východnom a strednom Slovensku tento deň? Štedrý deň tu zvyknú nazývať vilija alebo vigília - čo znamená predvečer sviatku.

Na Slovensku sa ešte stále väčšina obyvateľstva hlási k nejakej viere, ktorá má tento zvyk zaužívaný. V niektorých kresťanských domácnostiach sa Štedrá večera začínala tým, že otec zaklopal na dvere a zvolal: Otvorte! Mama sa spýtala: Čo nesiete? Otec: Zdravie, šťastie, hojné božské požehnanie a po smrti kráľovstvo nebeské obsiahnutie! Mama vpustila otca dnu a povedala: V mene Božom, poďte ďalej.

Tým maminina úloha končila, ďalej viedol vinšovanie a dej Štedrej večere otec. Tento zvyk súvisí s náboženstvom, väčšina slovenských domácností ho už celé pokolenia dodržiava. Tesne pred začatím štedrej večery hlava rodiny rozdelí medzi členov domácnosti domáce oblátky, ktoré sa zvyknú robiť niekoľko týždňov vopred.

Hlava rodiny, ktorou bol najčastejšie muž, mal za úlohu prekrojiť jablko na polovicu. Ak bol jadrovník jabĺčka zdravý, svedčilo to o zdraví rodiny. Ak jabĺčko začalo zvnútra hniť, prípadne malo inú chybu, bolo to znamením toho, že do rodiny zavíta choroba.

Rozkrajovanie jablka počas Štedrej večere malo aj ochranný význam. Pod štedrovečerný obrus si ľudia zvyknú dávať škrupiny z kapra alebo peniaze.

Vianočné jedlá

Niektoré vianočné jedlá sú na celom území Slovenska rovnaké, avšak niektoré jedlá sa od seba líšia od regiónu k regiónu. Kedysi sa na Slovensku večerali varené či pečené zubáče alebo pstruhy, postupne ich nahradil kapor. Dnes sa v mnohých domácnostiach môžeme stretnúť aj s lososom alebo filetami. Príprava jedál sa v každej domácnosti na Slovensku môže líšiť.

• Oblátky s medom a cesnakom, alebo len samé
• Štedrák, ktorý je symbolom hojnosti a štedrosti. Obsahuje všetky ingrediencie, ktoré sa zvyčajne používa do plniek slovenských koláčov: orechy, mak, lekvár a tvaroh.
• Opekance (tiež známe ako bobaľky či pupáčiky) Opekance sa pripravujú z kysnutého cesta, po upečení sa podávajú posypané makom a poliate roztopeným maslom.

Rozhodne čo nesmie chýbať na vianočnom stole sú vianočné polievky. Na niektorom územi na Slovensku sú obľúbené polievky zo strukovín - hrachová alebo fazuľová. Tieto polievky symbolizujú hojnosť do nového roka.

Tradičné polievky sú aj rybacie alebo mliečne hubové polievky. Mliečna hubová polievka sa dnes pripravuje zo sušených hríbov a so smotanou či klobáskou. Zaujímavosť: Niektoré gazdinky, najmä na území Kysúc, zvykli pripravovať sladkú vianočnú polievku zo sušených sliviek.

Okrem vyššie uvedených polievok je veľmi obľúbenou aj vianočná kapustnica. V niektorých slovenských domácnostiach sa varí buď už na Štedrý deň alebo na Nový rok. Kapustnicu si každá rodina pripravuje podľa svojho receptu.

Na západe Slovenska do nej pridávajú napríklad: mäso, smotanu či slivky. Na stede Slovenska okrem toho dávajú do kapustnice aj kvalitné klobásy. Oravské domácnosti zase pripravujú kapustnicu z údenej ryby, hríbov a zemiakov.

Vianočné sviatky

Najväčší sviatok Vianoc je 1.sviatok vianočný, teda 25. december. Oslavujeme deň Kristovho narodenia. 2 sviatok vianočný - na Slovensku sa na sviatok svätého Štefana konali vinšovačky či spievali sa koledy. V tento deň sa taktiež konala zábava, prvá tancovačka po období adventu, ktorá sa nazývala Štefanská.

Prvý sviatok vianočný, alebo tiež Boží hod či Božie narodenie, sa tradične oslavuje 25. decembra a je najdôležitejším dňom oslavy narodenia Pána. Podľa ľudovej tradície by vtedy mali ľudia odpočívať a nerobiť nič.

Druhý sviatok vianočný oslavujeme 26. decembra a je známy aj ako Sviatok svätého Štefana, ktorý bol prvým kresťanským mučeníkom. Tento deň má však nielen náboženský, ale aj spoločenský význam.

Rovnako ako tie kresťanské sú dňami radosti a pokoja oslavovanými v kruhu najbližších, ako aj prežívaním duchovnosti. Štedrý deň u pravoslávnych veriacich sa koná 6. januára, kedy sa pripravuje pôstna večera podobná vianočnej večeri u rímskokatolíkov. Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou, ktorá je často v staroslovienčine. Ako hlavné jedlo sa podáva ryba ako symbol kresťanstva.

Vývoj vianočných vinšov

Vianoce sú obdobím, kedy sa spájajú naše srdcia, želáme si len to najlepšie, posielame pozdravy a vinše a vyjadrujeme úprimné priania do budúcnosti. Táto tradícia má hlboké korene, ktoré siahajú od stredovekých ústnych vinšovačiek, cez vznik vianočných pohľadníc až po dnešné moderné virtuálne želania.

Vianočné vinše patria k najkrajším sviatkom v roku rovnako ako stromček či koledy. Spôsob, akým si želáme "šťastné a veselé", sa neustále mení, vyvíja a ide s dobou. Niektoré ľudové tradície z minulosti síce už vymizli, iné boli nahradené novými, no vinšovania majú stále niečo spoločné. Aj dnes majú v sebe niečo magické, pretože svojim blízkym želáme vždy len to najlepšie.

Staré vianočné pohľadnice

Možno by ste ani neverili, ale prvé zaznamenané priania sa objavujú už od stredoveku. V kresťanskom období boli vinše spojené s obdobím zimného slnovratu a existovali v kratšej podobe. Potom až baroko prinieslo také kvetnaté dlhšie vinšovania, ktoré mali už ustálený charakter, že sa ich ľudia učili naspamäť a odovzdávali si ich z generácie na generáciu.

Samostatnou kapitolou vinšovania je vianočné obdobie, kedy sa všetci stretli a priali si samé dobré veci a hojnosť do ďalšieho obdobia. Vianočné vinše boli v ľudovom prostredí pre celú tu atmosféru mimoriadne obľúbené.

Ľudové vinšovačky museli byť osobné, srdečné a navyše mali jednu charakteristickú črtu: Všetky vinše mali spoločnú, takú tu pozitívnu mágiu slova, to znamená, že sa želal úspech, zdravie pre rodinu, ale aj pre dobytok, pre hospodárstvo, pre dobrú úrodu a podobne. A práve tieto charakteristické črty vinšov sa presúvajú až dodnes.

Krásne vinšovačky sa postupne preniesli z ústnej aj do písomnej podoby. V 17. storočí si na našom území vyššia šľachta začala posielať listy, kde pripojili aj krátky rým. Z milého nápadu sa stal celosvetový trend. Obrovský boom zaznamenali prvé pohľadnice, ktoré vznikli úplnou náhodou.

Posielanie tradičných pohľadníc s veršíkmi začalo nie len u nás, ale aj vo svete postupne upadať práve s príchodom a čoraz väčšou dostupnosťou moderných technológií. Čím boli mobilné telefóny a internet dostupnejšie pre širšie vrstvy, tak to nahradilo aj to osobné vinšovanie aj vinšovanie cez pohľadnice. Bohužiaľ, je to škoda, lebo posielanie pohľadníc hlavne pre tú staršiu generáciu malo úžasný význam. Ľudia si ich odkladali a hocikedy cez rok si ich prečítali, a tak sa potešili aj spomienkou na toho, kto im ich poslal.

Podľa odborníčky sa čoraz viac vytráca kúzlo, ktoré spájalo staršie formy vianočných pozdravov s hmatateľnou spomienkou a nahrádzajú ju moderné formy, ktoré sa stávajú tuctovými. Dnes si ľudia v obrovskej miere posielajú virtuálne želania, lenže tie po čase zo schránky odstránime alebo sa nám odstránia samé, kdežto tá papierová pohľadnica má v sebe aj taký kúsok nostalgie a spomienky.

Ľudové vianočné vinše zo Slovenska

Pripájame niekoľko tradičných ľudových vinšovačiek typických pre rôzne slovenské regióny:

• Vinšujem vám tieto slávne sviatky Krista Pána narodeného, ktorý sa narodil v meste Betleheme v jasličkách na slame.Vinšujem Vám na poli úrody, doma tri plody, lásku svornosť pobožnosť, aby Vám trvala na večnosť. Pochválen Pán Ježiš Kristus“. (Z Jastrabej)
• Nech vám dá Boh šťastia, zdravia, gazdíčkovi sto kôp sena, sto kôp raži, sto kôp jačmeňa. A gazdinke sto kureniec, sto húseniec, sto morčacích slepeniec a sto kačacích sliepok.

Regionálne rozdiely v tradíciách

Každá krajina, každý kraj a často aj každá rodina má tie svoje. Práve vianočné tradície sú tým, čo robí sviatky takými čarovnými, preto si ich každý rok znova pripomíname. Pozrite sa, aké zvyky sú bežné v západnej, strednej aj východnej časti Slovenska.

Vianoce nie sú len o pár dňoch, kedy sa stretneme s blízkymi, hodujeme a vymieňame si darček. Začínajú sa už adventom, čo je obdobie štyroch týždňov pred Vianocami. Jeho hlavnou myšlienkou je tak pripraviť sa na príchod Vianoc a oslavu narodenia Ježiša. Štyri adventné nedele symbolizuje adventný veniec so štyrmi sviečkami.

K zhotoveniu adventného venca sa najčastejšie používajú ihličnaté vetvičky spoločne s rôznymi dekoráciami, ako sú šišky, sušené plody, stuhy či ozdoby. Liturgická fialová farba zároveň symbolizuje pokánie. Ďalším obľúbeným symbolom adventu je adventný kalendár, ktorý slúži na odpočítavanie dní do Vianoc. Adventný kalendár môže mať rôzne podoby, napr. čokoládového kalendára, krabičiek či vrecúšok, pričom má vždy 24 políčok.

Štedrý večer, na ktorý mnohí tak túžobne čakajú, je vyvrcholením adventného obdobia. Okrem tradičnej hostiny a následného rozbaľovania darčekov je tiež typický spievaním kolied a vianočných piesní či vykonávaním rôznych vianočných rituálov a zvykov.

Západné Slovensko

Západ Slovenska je o niečo menej ovplyvnený kresťanstvom, preto sa už dnes počas adventu postí len málokto. Tesne pred Vianocami sa v mnohých rodinách pečie tiež tradičný štedrák z kysnutého cesta naplnený bohatou vrstvou maku, orechov, džemu a tvarohu.

Na úvod večere sa tiež zvykne krájať jabĺčko. Ak v ňom nájdeme typickú hviezdu, budeme zdraví. Bohatstvo zas symbolizuje kapria šupina na stole.

Stredné Slovensko

Stredné Slovensko je veľmi pestrá oblasť, čo sa premieta aj do vianočných tradícií. Prežíva ich tu o čosi viac ako na západe. V niektorých kútoch Oravy možno ešte dodnes nájdeme aj najstaršie zvyky, ktoré môžu pôsobiť trochu nezvyčajne. Niektorí ľudia napríklad zvykli sedieť za štedrovečerným stolom bosí, pričom jednu nohu museli mať položenú na sekere. V mnohých rodinách sa pred večerou tradične modlia a deťom robia medový krížik na čelo, aby boli „dobré ako med“.

Na štedrovečernom stole má svoje miesto najmä poctivá kapustnica, ktorú tu nájdeme v mnohých podobách. Ako hlavný chod sa podáva vyprážaná ryba s majonézovým zemiakovým šalátom, no často je nahradená aj vyprážanými rezňami.

Východné Slovensko

Východ Slovenska je najviac ovplyvnený kresťanstvom, preto sa tu zvykne dodržiavať pôst počas adventu. Pred večerou sa spoločne modlia za celú rodinu. Ani v tomto kúte Slovenska si neodpustia tradičnú oblátku s medom a cesnakom.

Odlišnosti nájdeme pri hlavnom chode, kedy sa často podávajú pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom, a tiež šošovicový alebo fazuľový prívarok.

Ako môžete vidieť, niektoré vianočné zvyky máme na celom Slovensku spoločné, v iných sa naše regióny odlišujú.

Dodržiavanie vianočných tradícií má najmä kultúrnu hodnotu, naši predkovia verili, že vďaka tradíciám a zvykom im nebude chýbať šťastie, zdravie, peniaze a dostatok úrody.

tags: #kedy #sa #vinsuje #na #vianoce