Kedy a ako slávia Vianoce pravoslávni veriaci?

Pravoslávne Vianoce sa oslavujú na počesť narodenia Ježiša Krista a sú jedným z najvýznamnejších kresťanských sviatkov. Tieto Vianoce sa oslavujú najmä vo východných krajinách, a to v Jeruzaleme, Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku, Gruzínsku a iných krajinách, ale tiež aj na Slovensku. Deň osláv najčastejšie pripadá na 7. januára podľa pravoslávneho kalendára, ktorý je od západného kalendára posunutý o 13 dní.

Pôvod pravoslávnych Vianoc sa datuje až do 4. storočia po narodení Krista, kedy sa začali v cirkvi sláviť sviatky narodenia Ježiša. Oslavy sa začali rozširovať po celom Rímskom impériu a postupne sa rozšírili aj do pravoslávnych krajín na Východe.

Pravoslávne Vianoce sú hlavne oslavované v pravoslávnych krajinách ako Rusko, Grécko, Srbsko, Bulharsko, Ukrajina a v niektorých krajinách na Blízkom východe. Podľa údajov Štatistického úradu SR v roku 2021 pravoslávnu vieru vyznávalo viac ako 50 000 Slovákov. V našej krajine je toto náboženstvo spojené najmä s početnou rusínskou menšinou. Pravoslávia sa dnes koncentruje najmä v regiónoch severovýchodného Slovenska. Komunity však žijú aj v Bratislave, Trnave, Košiciach či v Komárne. Predovšetkým v mestách sa pravoslávne Vianoce oslavujú takpovediac, dvakrát.

Všetci pravoslávni veriaci v Česku a na Slovensku - s výnimkou niektorých obcí na východnom Slovensku - sa riadia juliánskym kalendárom podobne ako napríklad pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku, Gruzínsku a iných krajinách.

Na Slovensku je približne 50 000 pravoslávnych veriacich. V súčasnosti sa k nim pripájajú aj odídenci z Ukrajiny.

Tradičné pravoslávne vianočné oslavy zahŕňajú mnoho zvykov a tradícií. Pred samotnými Vianocami sa v pravoslávnych krajinách slávi adventné obdobie, počas ktorého sa veriaci pripravujú na narodenie Krista. Toto obdobie trvá 40 dní a je sprevádzané pôstom a modlitbou. Vianočná večera sa koná po skončení pôstu a je nesmierne bohatá.

V pravoslávnej cirkvi na Slovensku vrcholí v týchto dňoch 40-dňové obdobie pôstu pred vianočnými sviatkami. Veriaci počas neho dodržiavajú zdržanlivosť od mäsa i mliečnych výrobkov.

Samotné Vianoce sa oslavujú v pravoslávnej cirkvi 3 dni. Deň pred sviatkami 6. januára (24.decembra) sa konajú bohoslužby známe ako Veliké povečerie. Predtým zasadnú pravoslávni veriaci za štedrovečerný stôl, kde sa podávajú ešte pôstné jedlá. 7. januára (25. decembra) sa koná svätá liturgia k sviatku Roždestva Christova (Narodenia Ježiša Krista, Vianoce), spievajú sa vianočné piesne a koledy. Po tomto sviatku nasleduje 8. januára (26.decembra) sviatok sobor presvjatoj Bohorodici (presvätej Bohorodičky) a 9. januára (27. decembra) si pravoslávni pripomenú sviatok sv. prvomučeníka Štefana.

Pravoslávni veriaci nemávajú tradičnú polnočnú sv. omšu. Veľké povečerie sa môže slúžiť aj skôr, podľa zvykov vo farnosti.

Na Štedrý deň: Svjatyj večur sa všetci tešia. Všetci sa mimo iného pripravujú aj na štedrú večeru, aj keď jej súčasťou by mali byť ešte stále len pôstne jedlá (nemala by tam byť ani ryba). Pred štedrou večerou sa členovia rodiny poumývajú v studenej vode, napríklad aj v potoku. Všetky jedlá sú už pripravené, aby nikto, ani gazdiná, nemusel odbiehať od stola.

Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou v staroslovienčine. Po nej zvyčajne pán domu povie úvodnú reč. Gazdiná následne vyznačí každému na čelo kríž z medu. Prítomní sa začnú ponúkať z navarených pokrmov. Dôležité je, že musia zo všetkého aspoň okoštovať. Začína sa cesnakom, medom, oplátkami, chlebom a soľou. Následne sa podávajú jedlá: pôstna kapustnica (bez klobásy),hubová mačanka, domáci šalát (s rybou), plnené pirohy a makové bobaľky.

Na druhý deň už nie je pôst, a tak je nálada a oslava sviatkov radostná. Veriaci sa už zdravia pozdravom Christos raždajetsja! Slavite Jeho!

Na stole nechýbajú pirohy a v niektorých domácnostiach aj bobaľky. Následne sa podáva hríbová polievka a tzv. „koločena“ fazuľa, ktorá ma rodine priniesť hojnosť, a ryba so zemiakmi.

Štedrá večera pravoslávnych Rusínov na severovýchode Slovenska pozostáva z pôstnych jedál, ako sú kapustnica bez klobásy, fazuľa či pirohy. Na stole nechýbajú chlieb, med a cesnak. Večera sa začína na slovenské pomery netradične chlebom a cesnakom, ktoré symbolizujú zdravie. Hojnosť domu má priniesť fazuľa a hrach, ktoré sa robia ako prívarok. Neskôr Rusíni jedia pirohy, môžu sa pripravovať na rôzne spôsoby - so slivkami, bryndzou a zemiakmi, alebo s hubami. Až po pirohoch nasleduje polievka, byď kapustnica alebo rybacia. Na celú večeru by mal stačiť každému jeden tanier. Nikto nesmie od stola odísť, takže všetky jedlá sú poukladané na stole alebo blízko neho. Rusíni sa ešte pred štedrou večerou umývajú vo svätenej vode, do ktorej vhodia mince, aby boli úspešní a darilo sa im po celý rok.

Na štedrú večeru sa Rusíni pripravujú už od rána. Zdobia vianočný stromček, pripravujú stôl, ktorý symbolizuje súdržnosť rodiny. Nohy stola sú preto obviazané reťazami.

Vianočným sviatkom predchádza 40-dňový pôst. Ten vrcholí na štedrý deň. Za slávnostne prestretý stôl si nikdy nezasadnú bez toho, aby sa umyli. Kedysi v potoku, či pri studni.

Po štedrom dni pravoslávni veriaci oslávia Sviatok narodenia spasiteľa Isusa Christa, Sviatok presvätej Bohorodičky a prvomučeníka sv.

Pre lepšiu orientáciu uvádzame prehľad dátumov pravoslávnych sviatkov v januári:

Ilustračná fotografia pravoslávnych Vianoc. Zdroj: hlavnespravy.sk

tags: #kedy #slavia #vianoce #pravoslavny