Katolícka cirkev má 7 sviatostí. Všetky sviatosti sú stretnutím s Ježišom Kristom, pretože on sám je sviatosťou všetkých sviatostí.
Rozdeľujú sa na:
- INICIAČNÉ sviatosti, ktoré uvádzajú do kresťanského života: krst, birmovanie, eucharistia
- Uzdravujúce sviatosti: sviatosť zmierenia (pokánia) a sviatosť chorých
- Sviatosti spoločenstva a poslania: sviatosť manželstva a sviatosť posvätného stavu.
Kristus ustanovil sviatosť pokánia pre všetkých hriešnych členov svojej Cirkvi, predovšetkým pre tých, ktorí po krste upadli do ťažkého hriechu po krste, a tak stratili krstnú milosť a ranili ekleziálne spoločenstvo. Sviatosť pokánia im ponúka novú možnosť obrátiť sa a znovu získať milosť.
Spovednica v katolíckom kostole
Čo je sviatosť pokánia a zmierenia?
Je predovšetkým osobným stretnutím Krista, ktorý odpúšťa s prosiacim o odpustenie hriešnikom. Katechizmus hovorí: „Kristus ustanovil sviatosť pokánia pre všetkých hriešnych členov svojej Cirkvi, predovšetkým pre tých, ktorí po krste upadli do ťažkého hriechu, a tak stratili krstnú milosť a ranili cirkevné spoločenstvo.
Katechizmus zdôrazňuje, že „napriek zmenám, ktorými v priebehu storočí prešla disciplína a slávenie tejto sviatosti, možno v nej rozoznať tú istú základnú štruktúru. Obsahuje dva rovnako podstatné prvky. Na jednej strane úkony človeka, ktorý sa obracia pod vplyvom Ducha Svätého: ľútosť, vyznanie hriechov a zadosťučinenie. Na druhej strane pôsobenie Boha službou Cirkvi, ktorá prostredníctvom biskupa a jeho kňazov udeľuje v mene Ježiša Krista odpustenie hriechov a určuje spôsob zadosťučinenia, modlí sa tiež za hriešnika a koná s ním pokánie.
Formula rozhrešenia, ktorá sa používa v latinskej cirkvi, vyjadruje podstatné prvky tejto sviatosti: Milosrdný Otec je prameňom každého odpustenia. On uskutočňuje zmierenie hriešnikov Veľkou nocou svojho Syna a darom svojho Ducha, ako aj modlitbou a službou Cirkvi.“ (KKC 1449)
Boh, v takto chápanej sviatosti pokánia je vnímaný ako osoba.
Zapamätajme si: Sviatosť pokánia je prvým darom zmŕtvychvstalého Krista. V deň svojho zmŕtvychvstania Ježiš prišiel k apoštolom do večeradla a povedal: „ Komu hriechy odpustíte, budú im odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“.
AKO SA DOBRE PRIPRAVIŤ NA SPOVEĎ?
Kedy Ježiš ustanovil sviatosť pokánia?
Sviatosť zmierenia bola ustanovená zmŕtvychvstalým Kristom. „Keď sa večer na Veľkú noc ukázal svojim apoštolom povedal im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú im odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“. (Jn 20, 22-23) Takto Pán Ježiš ustanovil sviatosť pokánia, týmito slovami apoštoli dostali moc odpúšťať hriechy.
Cirkev chápe pokánie ako čnosť i ako sviatosť. Pokánie ako čnosť sa uskutočňuje i prejavuje „almužnou", čiže dobročinnou Láskou; „modlitbou", čiže kresťanskou nábožnosťou; „pôstom", čiže sebazaprením a zriekaním.
Sviatosť pokánia je sviatosť, v ktorej sa ľuďom odpúšťajú hriechy spáchané po krste. Krst a sviatosť pokánia sú sviatosti mŕtvych, čo znamená, že duchovne oživujú človeka a udeľujú mu milosť posväcujúcu, ak ju nemal alebo stratil.
Vo sviatosti pokánia pokrstený človek za riadnych okolností dosahuje „ospravodlivenie", keď upadol do ťažkého hriechu. Túto sviatosť Pán Ježiš ustanovil v deň svojho slávneho zmŕtvychvstania. Zjavil sa svojim apoštolom a povedal im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané." (Jn 20, 22-23)
Zmŕtvychvstanie Krista
Svedomie a sviatosť zmierenia
Svedomie je Boží hlas v nás, ktorý nám hovorí, či sme zhrešili alebo nie. Každý človek má svedomie. Svedomie je úsudok o tom, či to, čo chceme vykonať, alebo čo sme už vykonali, je dobré alebo zlé.
„Predchádzajúce svedomie" nám nehovorí len o tom, aký je skutok, ktorý chceme vykonať. Ono nás tiež k dobrému skutku nabáda a pred zlým skutkom nás varuje! Práve človeka, ktorý vždy koná podľa predchádzajúceho svedomia, voláme „svedomitým človekom".
Svedomie sa neozýva len pred vykonaním skutku, ale aj po jeho vykonaní. Svedomie po vykonaní skutku sa volá „následné svedomie". Dobré svedomie po vykonaní skutku je prvá odmena za dobrý skutok.
Spytovať svedomie znamená poznávať ho a kontrolovať. Kto chce svoje hriechy opravdivo ľutovať a kajúcne sa z nich vyznať kňazovi pri sv. spovedi, musí ich najskôr spoznať.
Ľútosť
Ľútosť je bolesť duše nad spáchanými hriechmi a ich zavrhnutie spojené s predsavzatím viac nezhrešiť. Bez ľútosti niet odpustenia! Preto je ľútosť najdôležitejšia aj vo sviatosti pokánia. Ľútosť nie je tak záležitosťou citu, ako našej vôle.
Poznáme ľútosť dokonalú, vzbudenú z čistej lásky k Bohu a ľútosť menej dokonalú, vzbudenú z bázne voči Bohu, z obavy Božích trestov, zvlášť večného zatratenia. Takáto menej dokonalá ľútosť síce postačuje k odpusteniu hriechov vo sviatosti pokánia, ale my sa máme snažiť vždy vzbudzovať dokonalú ľútosť.
Vyznanie hriechov
Naše vyznanie hriechov má byť úplné, zreteľné a slušné. Po spoznaní našich hriechov v spytovaní svedomia a po ich oľutovaní ich vyznáme kňazovi vo sviatosti pokánia podľa obradu stanoveného Cirkvou.
Kňaz, ktorý počúva naše hriechy, zastupuje Pána Ježiša a nesmie nič prezradiť zo spovede, lebo ho prísne viaže sviatostná mlčanlivosť - spovedné tajomstvo.
Naše vyznanie hriechov je „úplné", keď sa kňazovi vyznáme z každého ťažkého hriechu, čo do počtu a takých okolností, ktoré druh hriechu menia a jeho vinu zväčšujú. Ak si presný počet nepamätáme, máme povedať aspoň približný počet.
Kňazské rozhrešenie a zadosťučinenie
Kňazské rozhrešenie je oslobodzujúci výrok Pána Ježiša, ktorým nám on sám odpúšťa naše hriechy. Pán Ježiš nám teda odpúšťa naše hriechy službou kňaza. Kňaz vo sviatosti zmierenia je služobníkom zmierenia a odpustenia!
Zadosťučinenie je naša nepatrná vynáhrada Bohu za hriechy, ktoré sme spáchali a ktoré nám už odpustil. Kajúci skutok si máme vykonať podľa možnosti hneď po sv. spovedi, aby sme naň nezabudli.
Starozákonný predobraz odpustenia
Starozákonným predobrazom odpustenia je udalosť, ktorú opisuje starozákonná Kniha Numeri, keď Mojžiš na Boží príkaz dal spraviť a vyzdvihnúť medeného hada: "Tu Pán povedal Mojžišovi: ʹUrob medeného hada a vyves ho na žrď! Potom každý, kto naň pozrie, ostane nažive.ʻ Mojžiš teda urobil medeného hada a vyvesil ho na žrď. A keď niekoho hady uhryzli a on pozrel na medeného hada, ostal nažive" (Nm 21, 8-9).
Túto udalosť spomína Ježiš pri rozhovore s Nikodémom, keď hovorí: "A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život" (Jn 3, 14-15).
Mojžiš vyzdvihuje medeného hada
Ako sa spovedať?
Najprv si uvedom, že si svojimi hriechmi urazil nebeského Otca, ktorý ťa tak miluje, že za teba obetoval život svojho jediného Syna - Ježiša Krista. Na svätú spoveď choď iba vtedy, ak je ti všetko úprimne ľúto a chceš sa polepšiť.
Vôbec sa nemusíš báť. Kňaz zastupuje samého Ježiša, ktorý ťa nadovšetko miluje. Ušami kňaza Boh počúva tvoje hriechy a jeho ústami ti odpúšťa.
Potom sa dobre priprav! Priprav sa najprv tým, že požiadaš Boha o pomoc, aby si dobre spoznal, čo je v tvojom živote zlé a hriešne. Môže ti k tomu pomôcť spovedné zrkadlo - otázky, aby si sa lepšie spoznal:
- Spovedné zrkadlo pre deti
- Spovedné zrkadlo pre mládež a snúbencov
- Spovedné zrkadlo pre dospelých
Nakoniec choď za kňazom a požiadaj ho o svätú spoveď. Hovor presne, jasne a úplne vyznaj spáchané hriechy. Kňaz ti potom poradí a udelí skutok pokánia. A napokon ti udelí rozhrešenie - Božie odpustenie. V tej chvíli ti Boh odpúšťa všetky spáchané a oľutované hriechy.
Ako často sa spovedať?
Cirkev nás učí, aby sme pristupovali k svätej spovedi aspoň raz do roka, a to najmä v pôstnom čase, aby sme vo veľkonočnom období mohli pristúpiť k svätému prijímaniu.
Kto zhrešil ťažko, mal by sa čím skôr s ľútosťou obrátiť k Bohu a prijať túto sviatosť. Kto je v Božej milosti, môže nájsť v tejto sviatosti duchovné vedenie a milosť na duchovný vzrast. Mesačná spoveď - okolo prvého piatku - by mala byť normálnou vecou každého veriaceho, čo sa usiluje žiť v priateľstve s Bohom.
Priebeh svätej spovede:
- Privítanie
- Kajúcnik: „V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen“
- Kňaz: „Pán nech je v Tvojom srdci, aby si skrúšene vyznal svoje hriechy“.
- Vyznanie hriechov a prijatie úkonu pokánia
- Treba spomenúť, kedy som bol/a na poslednej svätej spovedi.
- Vyznanie hriechov kňazovi tvorí podstatnú časť sviatosti pokánia.
- Modlitba kajúcnika
- Kňaz vyzve: „Oľutuj svoje hriechy.“
- Kajúcnik: „Bože môj, celým srdcom Ťa milujem, a preto veľmi ľutujem, že som Ťa hriechmi urazil. Chcem sa naozaj polepšiť a hriechu sa chrániť.
- Rozhrešenie
- Kňaz: „Milosrdný Boh Otec, ktorý smrťou a zmŕtvychvstaním svojho Syna zmieril svet so sebou a zoslal Ducha Svätého na odpustenie hriechov, nech ti službou Cirkvi udelí odpustenie a pokoj. A ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“
- Poďakovanie a prepustenie
- Kňaz: „Ďakujte Pánovi, lebo je dobrý.“
- Kajúcnik: „Lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.“
- Kňaz: „Pán Ježiš ti odpustil hriechy. Choď v pokoji.“