Názov obce sa vyvíjal nasledovne: Vytez (1272), Wythezmezew (1288), Vycez (1307), Wytez Noua Antiqua (1320), Uicez, Vicez (1373), Naguites (1427), Wizes (1773), Welké Wítezowce (1808), Vicež, Viťaz (1920), Vitež (1927), Viťaz (1948); maďarsky Nagyvitéz.
Obec sa spomína z roku 1272 ako majetok Abovcov, v roku 1427 mala 33 port. Obec patrila šľachticom z Bertotoviec a Širokého (Sirokayovcom, Bertótyovcom), neskoršie Hedryovcom, Frichyovcom, v 19. storočí Tahyovcom. V roku 1787 mala obec 72 domov a 602 obyvateľov, v roku 1828 mala 90 domov a 680 obyvateľov. Ako početní želiari sa zaoberali poľnohospodárstvom, pálili drevené uhlie. V roku 1831 sa obec pripojila k roľníckemu povstaniu, jeden povstalec bol popravený. V roku 1913 zhorela polovica obce. Pre pomoc maďarskej ČA (Červenej armáde) boli zastrelení traja bratia Fleischerovci a traja bratia Lefkovičovci. Obyvatelia sa za I. ČSR zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka, niektorí sezónne prácou v lesoch. V osade Dolina bola píla. JRD (Jednotné roľnícke družstvo) bolo založené v roku 1960. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch v Krompachoch, v Prešove a v baniach v Slovinkách.
Pôvod názvu a prvá zmienka
Prvá nepriama písomná zmienka o obci pochádza z roku 1220. Je to zmienka o Viťazskom potoku v listine uloženej v Košickom mestskom archíve. V roku 1272 Ladislav IV. potvrdzuje com. Rhcolphovi de Scepus časť územia v Sygra, danou mu Štefanom V. V roku 1588 sa spomínajú mená Salanczy - Wytezy Juraj a Ján, a v roku 1606 Ján de Kis Wytez.
Podľa miestnej legendy, názov obce súvisí s bitkou, ktorá sa odohrala na poli Ucekače. V osudnej chvíli nejaká žena z obce vraj zabila veliteľa oddielu, zvyšní vojaci sa od strachu rozutekali a už sa do obce nikdy nevrátili. Dodnes sa toto pole, kde sa údajne bitka odohrala a odkiaľ vraj tí vojaci zutekali, nazýva Ucekače. Lokalita s názvom Verch rubane sa má nachádzať medzi obcami Víťaz a Ovčie. Karol Mihaľ, rodák z obce, ktorý sa venuje histórii už viac ako 10 rokov, hovorí, že či je táto legenda pravdivá, sa podľa neho potvrdiť nedá, lebo vo faktoch sú nezrovnalosti, pretože Víťazský potok sa napríklad spomína už pred vpádom týchto kmeňov. Ale takto si to vraj ľudia dali do súvislostí.
Poloha obce Víťaz v okrese Prešov
Reorganizácia štátnej správy a cholerová epidémia
Po roku 1776 sa začala reorganizácia štátnej správy a výsledkom bolo rozdelenie územia Šarišskej župy na 6 okresov. Široké sa stalo sídlom slúžnovského okresu - Processus Sirokiensis so 41 obcami v roku 1831 alebo s 50 obcami v roku 1877. Rozkladal sa na hranici so Spišom od Brezovice po Lipany a v juhosevernom smere od Hrabkova až po hranicu s Poľskom. Od roku 1843 bol každý slúžnovský okres rozdelený na 3 obvody. Širocký okres mal obvody: Širocký, Radatický a Veľkošarišský. Úrad mal miesto za kostolom (dnes starší dom u Šofrankovcov), kde mal hlavný slúžny svoju úradnú miestnosť, pri nej bola dlhá, veľká miestnosť pre úradníkov a súdne pojednávania. Vedľajšie priestory domu slúžili ako domácnosť hlavného slúžneho. Pre potreby slúžneho a jeho úradu patrilo aj hospodárske zázemie, umiestnené za kostolom.
Zo súdnej činnosti úradu sa uchovala správička, že previnilcovi vymeraný trest napísali na lístoček, aby s ním zašiel do susedstva k hajduchovi, ten dotyčného poľutoval, ale na dereši mu vyťal, koľko bolo napísané. Keď sa úrad presťahoval do Prešova, celé zakostolie sa stalo panstvom Dormusa. Za 1. V Širokom bol od roku 1853 zriadený poštový úrad, prvý z okolitých obcí. Po dokončení železničnej trate do Košíc v roku 1872 zaniká poštová stanica a Široké stráca pravidelné spojenie s Prešovom. Na dôsledky nás upozorňuje článok z Národných novín z 23. mája 1873, v ktorom dopisovateľ zo Šariša upozorňuje na neúnosný stav, keď na súdnu pokonávku na okresnom úrade v Širokom musia stránky priviezť a odviezť sudcu z Prešova.
V lete roku 1831 prenikla z Haliče v Poľsku epidémia cholery na východné Slovensko. Mala prudký nástup v počte zomretých, preto dala šľachta na radu lekárov dezinfikovať studne a príbytky postihnutých. Keď aj naďalej ľudia mreli a zovšadiaľ prichádzali len zlé správy, ľudia podľahli panike, že sa páni chcú zbaviť nespokojných ľudí práškami. Nespokojnosť prešla do otvorenej vzbury v Zemplíne a keďže páni z Merníka mali pozemky aj v Kluknave, cez služobníctvo sa vzbura preniesla na Spiš, odtiaľ do Víťaza, kde ľudia nikdy nemali ďaleko od slov k činom. Na zlú správu podnotára z Víťaza prešovský podžupan Merše reagoval trestnou výpravou 10. augusta 1831, ktorá dolapila a v hneve vlastnoručne popravila uhliara Valenta Rabatina, ktorý potom na výstrahu musel visieť zašitý vo vreci na polceste do Širokého. Odvtedy toto miesto ľudia nazývajú Máry mužov - Marmužov. Ostatných účastníkov vzbury výprava zbila. Koľko obetí si vyžiadala cholera v Širokom nevieme, lebo matrika zomretých sa začala písať až v roku 1834. Zapisovanie narodených je od roku 1819 a matriku sobášených na farskom úrade vedú od roku 1852. Od roku 1895 vedú sa len štátne matriky. Širocká farnosť od 14. storočia patrila pod Egerskú diecézu do roku 1804, keď bola zriadená Košická diecéza a v Širokom v tom čase pretrvával aj dekanát.
Kostol vo Víťaze
Vo Víťaze sa nachádza kostol, ktorý je v literatúre považovaný za barokovo-klasicistický z konca 18. storočia. Posledná renovácia v roku 2000 však odhalila gotické okná, či maľby, ktoré zásadne menia informácie o kostole. Pritom aj pred opravou všetko nasvedčovalo tomu, že pochádza zo stredoveku. Orientácia V-Z, presbytérium na východe, absencia okien v severnej stene, vstup z juhu alebo západu, umiestnenie na výraznom mieste v strede obce, či hrubé kamenné múry stien, sú jasné znaky stredovekej sakrálnej stavby. Kostol stojí na vyvýšenine (504 m n. m.) súčasného východného okraja obce, no v stredoveku v centre Víťaza. Okolo neho bol cintorín, na ktorom sa pochovávalo ešte v novoveku a šľachta aj v 20. storočí.
Bohatý duchovný život v tejto lokalite potvrdzuje aj existencia dvoch starých kostolov. Jeden z nich je ešte existujúci chrám a základy ďalšieho objavili pod zemou v zaniknutej časti obce takzvanou georadarovou metódou len nedávno. V danej lokalite sa našiel aj zvon, ktorý sa vraj našiel na mieste, kde ryli diviaky. Nápis na ňom je zatiaľ nečitateľný a teda nevieme určiť patróna starého kostola. Je umiestnený v starom kostole.
V roku 1917 boli z miestneho kostola sv. Ondreja vzaté dva zvony- sv. Urban a sv. Anna- na vojenské účely. V roku 1935 bol postavený pamätník padlým vojakom v prvej svetovej vojne pri cintoríne.
Kňazi pôsobiaci vo Víťaze
- Juraj Riško (1. 7. 1997 - 30. 6. 2003) * 16. 1. 1970 Humenné, ord. 17. 6. 1995 Košice, +11. 4.
- Oliver Székely (1. 7. 2003 - 30. 6. 2012) * 27. 3. 1973 Stropkov, ord. 20. 6.
- Marek Hnat 1. 7. 2012 * 7. 2.
Súčasnosť obce
Dnes je Víťaz modernou dedinou a postupne sa snaží, aby sa tu ľudia dobre cítili. Podarilo sa opraviť centrum, vybudovať kultúrny stánok pre viac ako 350 divákov .Najväčším problémom však zostáva dobudovanie čistiarne odpadových vôd a kanalizačného zberača. Starosta Ján Baloga tvrdí, že dedina s 2000 obyvateľmi potrebuje tieto záležitosti riešiť okamžite. Dokumentácia je pripravená, treba zohnať peniaze. Pri posledných prepočtoch na kanál a čistiareň nám vychádza, že ešte treba preinvestovať päť miliónov eur. Ďalšou vecou je vodovod. Ten je už v celkom slušnej podobe, sú síce naťahané rozvody po obci, ale treba hľadať ďalšie vodné zdroje.
Okrem toho sa vedenie obce chce venovať aj širšiemu využitiu Domu remesiel, ktorý tu pred rokmi vznikol aj s oddychovým areálom. Prebudovaním starého sedliackeho domu vznikli priestory na vytvorenie expozície, ktorá pozostáva z výrobkov tamojších remeselníkov. Starosta je presvedčený, že činnosť tohto domu treba oživiť, aby pre nasledujúce generácie zachovali kultúrne dedičstvo starých rodičov. Medzi výrobkami, ktoré by mali zdobiť tento dom, budú nepochybne aj tkané koberce. Jedna z mála žien, ktoré ich ešte vyrábajú, je aj pani Mária Stahovcová. Tieto staré krosná mi vyrobil brat, len tak na kolene. Keď mám trochu času sadnem si navlečiem nite a tkám, ako som sa to naučila, keď som bola ešte malá. Takéto koberce už majú doma všetci moji známi a ja pri tom relaxujem.
V roku 1950 bola elektrifikovaná časť Víťaz - Dolina.
Dom remesiel vo Víťaze
História baníckeho priemyslu v Spišskej Novej Vsi
Široké a okolie v roku 1918
Dnes si celý národ pripomína významný sviatok - pred 100 rokmi bola v Prahe vyhlásená Republika Československá. Týmto aktom sa Slováci vymanili z 1000-ročného štátneho zväzku s Maďarmi, aby vstúpili do nového zväzku s českým národom ako rovný s rovným. Ako vnímali zmenu režimu ľudia na Šariši, v Ovčom či Víťazi? Východné Slovensko bolo na prelome storočí najmenej národne uvedomelou časťou Slovenska, kde maďarizácia prebiehala najrýchlejšie. Slovenský živel prakticky existoval už iba na vidieku.
Obce farnosti Široké boli tak jednými z prvých na východnom Slovensku, ktoré sa prihlásili k novej republike: Pracovití, nábožní a tichí širočania povždy vynikali svojou náboženskou horlivosťou a stálosťou v kresťansko- politickom presvedčení. Ich dobré meno stalo sa však ešte lepšie známym po prevrate, kedy s filiálnymi obcami Vicežom a Ovčím spolu, pod vedením svojho tehdajšieho farára a nateraz už vdp. biskupa Jozefa Čárskeho prví sa pridali k priateľom nového štátu, súc od kosti pravými a neohrozenými Slovákmi.
Ktoré faktory prispeli k tomuto národnému obrodeniu v regióne? Návrat rodákov z USA, ktorí vycestovali za prácou a v novom prostredí si vytvárali slovenské komunity. Jednou z najznámejších bola vo Wilkes-Barre v Pensylvánii, kde pôsobil kňaz Jozef Murgaš, vynálezca a maliar. Pôsobenie katolíckych duchovných medzi ľudom, ako František Majocha z Hermanoviec, Štefan Onderča z Ražňan a Jozef Čársky zo Širokého. Jeden z nich - Andrej Galdun z Víťaza bol dokonca pri vytváraní Pittsburskej Dohody z 30.mája 1918, ktorú podpísali zástupcovia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a Zväzu českých katolíkov s Tomášom G. Masarykom!
Aby Maďari zachránili čo sa dalo, vyhlásili 11.decembra v 1918 Košiciach Východoslovjackú republiku, ktorá mala byť štátnym zväzkom tzv. Slovjakoch. Slovjackém hnutie vzniklo na konci 19.storočia a hlásala, že východní Slováci (východniari) sú odlišným národom od tých západných. Toto hnutie výrazne podporovala vtedajšia maïarská vláda s cieľom oslabiť a rozštiepiť slovenské národné povedomie.
Vyústením činnosti spomínaných kňazov bolo zhromaždenie na fare v Ražňanoch dňa 17.decembra 1918. Zúčastnení (viac ako 1000 ľudí) zastupujúcich 100 obcí východného Slovenska, tu prijali deklaráciu, v ktorej sa prihlásili k novému štátnemu útvaru. Je takmer isté, že zhromaždenia sa zúčastnili aj zástupcovia farnosti Široké s filiálkami Víťaz a Ovčie, keďže vdp. Čársky bol jedným z organizátorov.
Súčasťou Československa v praxi, nielen na papieri sa Slovensko stalo až po obsadení Československým vojskom. Obsadenie Východného Slovenska prebiehalo v dvoch prúdoch - cez Branisko na Prešov a železnicou na Košice. Obsadenie Prešova a Košíc mal na starosti 30.pluk z Vysokého Mýta.
22.decembra malo maďarské vojsko ubytované v Širokom poplach a ktp. Vrablovics spolu s 80 mužmi a niekoľkými guľometmi obsadil priesmyk Chválabohu. Maďari boli zalarmovaní domnelými svetelnými signálmi, z ktorých veliteľ vinil vdp. Čárskeho, ktorý sa vtedy nachádzal v Spišskom Podhradí. Po dvoch dňoch márneho vyčkávania českého vojska sa na Štedrý deň Maďari stiahli do Prešova.
Popoludní 27.decembra 1918 vstúpilo československé vojsko do Širokého. Pred budovou potravného družstva ich vítal vdp.Čársky ako osloboditeľov. Časť vojska nocovala v Širokom a časť pokračovala ďalej na Prešov, ktorý bol oslobodený nasledujúci deň. Dôstojníci boli ubytovaní ako hostia na fare. Jozef Čársky v kronike spomínal: „Vojsko prišlo v poriadku, ľud mal veľkú radosť, nadšene vojakov hostil. Len sa mi nepáčilo, že je málo úcty k predstaveným.“
Postup druhého prúdu nebol taký jednoduchý. 28.decembra české vojsko prepadlo spiace maďarské vojsko v Jakloviach. Po krátkom boji obrátila ukoristené delá na Margecany a začala ostreľovať maďarské pozície. Boj trval asi 8 hodín, po ktorom Česi dobili postavenia nepriateľa a tak sa im otvorila cesta na Košice. Tie boli oslobodené 29.decembra.
Záver roka 1918 pre našich praotcov končené prinieslo mier a pokoj, aj keď s trpkou príchuťou. Po štyroch dlhých rokoch sa skončila 1.svetová vojna, ktorá si vyžiadala veľké straty na životoch. Len málo rodín nebolo nijak zasiahnutých. Samotný vznik novej republiky sa spájal s veľkými nádejami. Veľkú ranu pre národné povedomie však zasadili udalosti v máji a júni nasledujúceho roka. Maďarské vojsko vtrhlo na Slovensko s cieľom ho vojensky dobiť.
Od roku 1997 je Víťaz samostatná farnosť s filiálkou Ovčie.