Prechod z kolísky či detskej postieľky do „veľkej” postele je významnou záležitosťou ako pre dieťa, tak pre rodičov. Tento krok je pre mnohé rodiny zlomovým momentom, ktorý signalizuje prechod z bábätka na batoľa. Ako však vedieť, že je ten správny čas? A, predovšetkým, ako si správne vybrať?
Neexistuje „presný vek“, ktorý by určoval, kedy dieťatko prechádza z postieľky do “veľkáčskej” postele. Neexistuje presná, univerzálne platná hranica. Väčšina detí prechádza medzi 2,5 - 3,5 rokom. Väčšina batoliat začne signalizovať, že sú pripravené na premiestnenie do „veľkej“ postele medzi 18 mesiacmi a tromi rokmi, prípadne do 6 rokov. Avšak, neexistuje univerzálny prístup; každé dieťa je iné. Každé dieťatko má svoje vlastné tempo.
Zabudnite na tabuľky, striktné odporúčania vašej matky aj zázračne vyspelé deti susedov. Neriaďte sa vekom dieťaťa alebo všeobecnými radami.
Univerzálna rada neexistuje, pretože každé dieťa je iné a má svoje potreby. Jediná rada, ktorú vám môžeme dať s čistým svedomím, je: Nikdy nepresúvajte dieťa z postieľky do postele násilím, proti jeho vôli.
Hlavným dôvodom prechodu z postieľky do postele je ale veľkosť dieťaťa, nie jeho vek. Pokiaľ je dieťaťu postieľka malá alebo je schopné ju samo preliezť, aj keď je matrac v najnižšej polohe, nie je už postieľka bezpečná.
Častým dôvodom presunu dieťaťa z postieľky je príchod nového súrodenca.Urobte to pár týždňov pred jeho narodením, aby si starší súrodenec nespájal nechcenú zmenu s novým prírastkom.
Ak čakáte druhého potomka a plánujete postieľku využívať preňho, začnite s postupným sťahovaním staršieho dieťaťa do jeho vlastnej postele čo najskôr. Malo by mať dostatok času si na posteľ zvyknúť.
Ak už teraz viete, že presun do detské postieľky nestihnete uskutočniť pred tým, než si domov z pôrodnice priveziete bábätko, radšej chvíľu počkajte, kým sa celá rodina spolu zžijete. Novorodenec môže zatiaľ spať v kolíske. Staršiemu môžete k detskej postieľke pristaviť veľkú posteľ a nechať mu možnosť voľby.
Ak chceme, aby sa dieťa cítilo v novej posteli pohodlne a bezpečne, nemali by sme túto zmenu uponáhľať. Dôležitým krokom je zapojiť dieťa do výberu postele, posteľnej bielizne alebo aj vankúšov a obliečok. Dovoľte mu vybrať si napríklad obliečky, vankúšik alebo plyšáka. Aj drobné rozhodnutie mu pomôže cítiť sa ako súčasť procesu.
Na dôkaz toho, že už vyrástlo a beriete jeho názory vážne, dieťa nechajte vybrať obliečky podľa vlastného priania.
Niektorí rodičia skúšajú najskôr nechávať dieťa spať cez deň v novej posteli a až po čase presunú aj nočný spánok. Aby si dieťa vytvorilo pozitívny vzťah k novej posteli, je dobré v nej tráviť čas aj počas dňa - napríklad si tam čítať rozprávky, hrať sa s plyšákmi alebo sa jednoducho túliť s rodičmi.
Presun do väčšej postele by nemal prichádzať v období, keď rodina prechádza stresujúcimi zmenami - napríklad pri sťahovaní, narodení súrodenca, či rozchode rodičov. Ak sa prechod deje v čase, keď sa rieši napríklad rozvod, treba byť k deťom ešte láskavejší a vnímavejší. V takýchto prípadoch môžu byť rodičia zaneprázdnení právnymi vecami, ako je napríklad kontakt s rozvodovým právnikom, a na dieťa sa môže pozornosť presmerovať len čiastočne.
Niektoré deti prežívajú prechod do veľkej postele veľmi emocionálne. Plač, protesty alebo opakované vstávanie z postele sú úplne bežné reakcie. Ak dieťa v noci vstáva a prichádza do spálne rodičov, netreba ho za to trestať. Je to súčasť adaptácie. Rozprávajte sa s dieťaťom o jeho pocitoch. Jednoduché otázky typu „Ako si sa cítil v novej posteli?“ alebo „Bolo ti pohodlne?“ môžu veľa napovedať.
Ak sa prechod do postele nepodarí na prvý pokus, pokojne vráťte dieťa do postieľky. Pripravujte ho na zmenu pomalšie a za pár týždňov to skúste znova.
Nie je nič výnimočné, ak sa po pár nociach v novej posteli dieťa začne dožadovať návratu do postieľky. Dôležité je nepanikáriť. Je to prirodzená reakcia na zmenu.
Ak dieťa prejavuje veľký odpor, je lepšie trochu spomaliť. Možno ešte nie je úplne pripravené - a to je v poriadku.
Spomenuli sme to už viackrát, ale pripomeňme si to ešte aj na záver. Dieťa by si na novú posteľ malo zvyknúť vlastným tempom, hoci mierne povzbudenie zo strany rodičov je úplne v poriadku. To však neznamená, že ho na zmenu vôbec nepripravíme a tlačíme ho do nej aj vtedy, ak vidíme, že si na nové prostredie zvyká o čosi pomalšie.
Potrebujem detskú postieľku? Výhody a nevýhody detskej postieľky VS postieľky
Ako vybrať správnu posteľ a matrac
Pretože v posteli trávime viac ako tretinu svojich životov, voľba tej správnej je mimoriadne dôležitá. Dá teda rozum, že presne toto (a ešte viac!) chcete aj pre svoje dieťa.
Pri výbere postele máte dve možnosti. Buď siahnete po špeciálnej posteli pre batoľatá, ktorá je menšia ako klasická posteľ, alebo rovno zaobstaráte posteľ ako pre dospeláka. Či tak alebo onak, posteľ musí byť bezpečná a zdravotne nezávadná. Zdravotnú nezávadnosť si overte u výrobcu.
Typy materiálov postelí:
- Masív: pýšia sa dlhou životnosťou, sú 100% nezávadné a vhodné aj pre alergikov.
- Drevotrieska a lamino: výhodou je vysoká tvrdosť, ľahká údržba a príjemná obstarávacia cena.
Detská izba je priestor na hru a mnohí rodičia určite dosvedčia, že hra môže byť aj poriadne intenzívna a do priestoru. Preto by posteľ mala byť vyrobená z takého materiálu, ktorý sa ľahko udržuje.
Je jasné, že dieťaťu vo veku 3 rokov nekúpite obrovskú manželskú king-size posteľ. V tomto ohľade je rozumnou voľbou pre prvú detskú posteľ klasické jednolôžko. Myslite aj na výšku postele od zeme. Nemala by byť príliš nízko, ale určite ani príliš vysoko, aby sa do nej dieťa nemuselo doslova „štverať”. Príliš vysoká posteľ môže dieťaťu spôsobiť ťažkosti. Netreba sa spoliehať na to, že do nej „dorastie”. Pamätajte, nejde len o komfort, ale aj o bezpečnosť.
Spočiatku by posteľ mala byť vybavená bočnými zábranami, aby dieťa nespadlo.
Hoci vás pri výbere postele na prvý pohľad zaujme jej vzhľad, oveľa dôležitejší bude matrac a rošt. Rošt môže byť drevený, lamelový alebo polohovací. Pri výbere matraca sa nenechajte zmiasť tým, že ho vyberáte do dospeláckej postele, spať na nej totiž bude dieťa, ktorého oporná sústava sa ešte stále vyvíja. Neinvestujte preto do matracov so zónovaním, ale siahnite po matraci jednej tvrdosti.
Keď dieťa rastie, jeho svaly, šľachy a kosti sa ešte vyvíjajú. Je nevyhnutné vytvoriť im čo najvhodnejšie podmienky. To sa týka aj matraca, na ktorom deti spia. Ak je príliš mäkký, alebo naopak, príliš tvrdý, dieťa sa na ňom nielenže pohodlne nevyspí, ale existuje tiež riziko rôznych deformácií.
Niektorí rodičia si myslia, že deti by mali spať na čo najmäkkšom matraci. Matrac pre dieťa by mal jeho telu poskytovať dostatočnú oporu, stabilizovať ho počas spánku a nevyvíjať privysoký tlak na určité body - chrbticu, ramená či kĺby. Ideálne chcete matrac vyrobený zo 100 % prírodných materiálov. Tie sú nielen hypoalergénne, ale tiež vzdušné a pomáhajú z tela odvádzať ako vlhkosť tak teplotu.
Pri matraci myslite aj na údržbu. Môže sa stať, že sa dieťa v noci pomočí alebo povracia. Preto je vhodné siahnuť po matraci so snímateľným poťahom vhodným na pranie, alebo zakúpiť matracový chránič.
Prehľad vlastností rôznych typov matracov:
| Vlastnosť | Výhody | Nevýhody |
|---|---|---|
| Tvrdosť | Poskytuje oporu pre vyvíjajúcu sa chrbticu | Príliš tvrdý matrac môže byť nepohodlný |
| Materiál | Prírodné materiály sú hypoalergénne a priedušné | Môžu byť drahšie |
| Údržba | Snímateľný poťah uľahčuje čistenie | - |
Lôžkoviny a vankúše
Keď už ste si vybrali posteľ, rošt a vhodný matrac, chýbajú len lôžkoviny a krásne obliečky.
Vankúš sa deťom do postele dáva až zhruba od 3 rokov. Dovtedy do postele nepatrí. Chrbtica sa totiž lepšie vyvíja, keď je v jednej rovine.
Akonáhle dieťa presťahujete do postele a plánujete mu zaobstarať vankúš, siahnite po detskom. Klasické vankúše pre dospelých sú príliš vysoké, čo nie je vhodné pre vývoj detskej chrbtice. Zvoľte teda nižší vankúš alebo taký, pri ktorom môžete regulovať výplň.
V detskom veku je vhodnejší menší, pevnejší vankúš. Ten pomáha stabilizovať krčnú chrbticu a drží telo v rovine. Perinu vyberajte ľahšiu, ale za to dostatočne teplú.
Typy materiálov výplne vankúšov:
- Lyocellové vlákno: jedná sa o prírodný priedušný materiál, ktorý sa vyrába z drevenej buničiny.
- Perie: v súčasnosti nie je tak rozšírené. Obľúbené je predovšetkým v zimnom období, pretože výborne izoluje. Jeho nevýhodou je komplikovaná údržba.
Ak doma máte alergika, dbajte na to, aby sa lôžkoviny dali prať aspoň na 60°C.
Posteľ neustieľajte ihneď po prebudení, ale nechajte periny dobre vyvetrať.
Aby si dieťa veľkú posteľ zamilovalo, kúpte mu obliečky s motívmi z jeho obľúbenej rozprávky. Chybu neurobíte ani s obrázkami zvierat alebo najobľúbenejšej hračky.
Vzhľad bude zaujímať predovšetkým vášho drobca, vy ako rodičia by ste sa mali zamerať na kvalitný materiál. Najlepšie je siahnuť po prírodných materiáloch. Vo väčšine prípadov sa stretnete s ľanom a klasickou bavlnou.
Ako uľahčiť prechod do novej postele
Kľúčová je v prvom rade trpezlivosť. Pomôcť môže aj to, keď do výberu postele či posteľného prádla, vankúšov a perín, zahrniete aj samotné dieťa. Dieťa nezabudnite za každú noc v novej posteli pochváliť. Niektorí rodičia trávia prvé noci vedľa dieťaťa - aj to je forma emočnej podpory, ktorá môže vašej ratolesti rýchlejšie si zvyknúť na zmenu.
V neposlednom rade sú tiež dôležité isté rutiny. Chodiť spať a vstávať v rovnaký čas. Ak si dieťa vybuduje tento návyk, viac sa zžije aj so svojou novou posteľou.
Stabilná večerná rutina je základom. Udržujte spánkové rituály aj na novom mieste, povzbudzujte dieťa a chváľte ho za každý pokrok.
Strach z pádu je bežný - u detí aj u rodičov.
Nočné návštevy? Keď dieťatko zistí, že môže opustiť posteľ samo, často to aj urobí.
✔️ Pokojne, ale dôsledne. Bez kriku, bez výčitiek.
✔️ Buďte konzistentní. Jedna noc, kedy urobíte výnimku môže byť pre dieťa signálom, že sa to dá vždy. Ak chcete, aby sa učilo zostať v posteli, pravidlá musia platiť vždy.
Niektoré deti si zvyknú za pár nocí. Iné potrebujú niekoľko týždňov. A nie je to známka toho, že robíte niečo zle. Dieťatko sa učí niečo úplne nové - a vy ste tam, aby ste ho viedli s pokojom a dôverou.
S tým súvisí aj odstránenie nebezpečných vecí z cesty a nočné osvetlenie. Bezpečnosť predovšetkým. Postavte posteľ tak, aby dieťa nemohlo spadnúť do nejakej medzery. Zalepte elektrické zásuvky, zabezpečte okná a odstráňte ostré či ťažké predmety. Nedávajte dieťaťu do postele veľké vankúše, pod ktorými by sa mohlo dusiť.
Presun z postieľky do veľkej postele je jedným z tých momentov v rodičovstve, ktoré si zapamätáte. Je to krok vpred - pre dieťa aj pre vás.
