Prvé sväté prijímanie je významnou udalosťou v živote kresťana, najmä v katolíckej cirkvi. Predstavuje prvýkrát, kedy veriaci prijíma Eucharistiu, teda Telo a Krv Ježiša Krista. Príprava na túto udalosť je dôležitá a zahŕňa náboženskú výchovu, katechézu a duchovnú prípravu. Cieľom je, aby deti pochopili význam tejto sviatosti a mohli ju prijať s vierou a úctou.
Obrázok: Prvé sväté prijímanie
Základné Otázky a Odpovede
V rámci prípravy na prvé sväté prijímanie sa deťom vysvetľujú základné pravdy viery formou otázok a odpovedí. Niektoré z nich sú:
- Ktoré je naše náboženstvo? Naše náboženstvo je kresťansko-katolícke.
- Kto je Boh? Boh je Pán celého sveta a náš Otec nebeský. Boh je len jeden.
- V čom sa podobá človek Bohu? Človek sa podobá Bohu tým, že má rozum a slobodnú vôľu, ako aj nesmrteľnú dušu.
- Kto je Ježiš Kristus? Ježiš Kristus je Boží syn, ktorý sa pre nás stal človekom, aby nás svojim utrpením a smrťou vykúpil a spasil, aby nás slovom a príkladom učil. Ježiš sa narodil v Betleheme, vyrastal v Nazarete.
- Kto je matka Ježiša Krista? Ježišovou matkou je Panna Mária. Pestúnom svätý Jozef.
Čo učil Ježiš a kedy začal verejne vyučovať?
Ježiš začal verejne vyučovať, keď mal 30 rokov. Učil všetko, čo máme veriť a činiť, aby sme boli spasení.
Ďalšie otázky a odpovede:
- Kedy príde Ježiš znova súdiť živých i mŕtvych? Súdiť živých i mŕtvych príde Ježiš na konci sveta. Tento súd sa volá „posledný súd“.
- Čo je to Cirkev? Cirkev je spoločenstvo ľudí, ktorých spája rovnaká viera.
- Kto založil Cirkev? Ježiš založil Cirkev. Na čelo Cirkvi postavil svätého Petra. Nástupcovia svätého Petra sú pápeži. Rímskemu pápežovi pomáhajú riadiť Cirkev biskupi.
- Čo máme robiť, aby sme boli spasení? Aby sme boli spasení, treba nám dodržiavať Božie prikázania.
- Ktoré je hlavné prikázanie? Hlavné prikázanie je príkaz lásky k Bohu a k ľuďom.
- Čo je to krst? Krst je prvá sviatosť, ktorá človeka očisťuje od dedičného hriechu a od všetkých osobných hriechov. Krstom sa stávame kresťanmi, členmi spoločenstva Cirkvi, získavame Božiu milosť.
- Čo znázorňuje biela košieľka a čo krstná svieca? Krstná košieľka symbolizuje čistú dušu. Krstná svieca, že patríme Kristovi, je to svetlo Kristovo.
- K čomu nás zaväzujú krstné sľuby? Vyznávať vieru, zriekať sa hriechu a nasledovať Krista.
- Čo je Sviatosť oltárna? Sviatosť oltárna je opravdivé telo Ježiša Krista pod spôsobom chleba a opravdivá krv Ježiša pod spôsobom vína.
- Kedy Ježiš Kristus ustanovil Sviatosť oltárnu? Ježiš ustanovil túto sviatosť pri poslednej večeri na Zelený štvrtok slovami: „ Toto je moje telo...“ „ Toto je moja krv...“
- Komu dal Ježiš moc premieňať chlieb a víno na jeho telo a krv? Ježiš dal túto moc svojim učeníkom, slovami: „ Toto robte na moju pamiatku...“ Apoštoli túto moc odovzdali biskupom a tí kňazom.
- Prečo Ježiš ustanovil Sviatosť oltárnu? Ježiš ustanovil Sviatosť oltárnu, aby bol prítomný stále medzi nami, aby sme mali stále pokrm pre posilnenie a udržanie nášho duchovného života.
- Čo je svätá omša? Je to sprítomnenie Poslednej večere, ktorú konal Pán Ježiš s apoštolmi.
- Čo prijímame pri svätej omši? Počas svätej omši prijímame telo a krv Ježiša Krista pod spôsobom chleba a vína.
- Ako sa máme pripraviť na prijatie Sviatosti oltárnej? Pred svätým prijímaním všedné hriechy oľutujeme, vykonáme si prípravné modlitby. Ak nás ťažia ťažké a závažné hriechy, je potrebné pristúpiť ku sviatosti zmierenia- vyspovedať sa. Pred svätým prijímaním musíme zachovať hodinový eucharistický pôst, kedy sa zdržiavame jedenia. Po svätom prijímaní sa poďakujeme Bohu krátkou modlitbou.
- Čo je sviatosť pokánia? Sviatosť pokánia je sviatosť, kedy nám Boh prostredníctvom kňaza odpúšťa hriechy spáchané po krste.
- Kedy Ježiš ustanovil sviatosť pokánia? Ježiš ustanovil sviatosť pokánia po svojom zmŕtvychvstaní, keď povedal svojim učeníkom slová: „ Komu hriechy odpustíte, budú odpustené, komu zadržíte, budú zadržané“.
- Čo je hriech? Prestúpenie Božích a cirkevných prikázaní. Najväčšie zlo a urážka Boha. Hriechom sa vzďaľujeme od Boha i od ľudí.
- Čo je ťažký hriech? Je to vedomé a dobrovoľné prestúpenie Božieho prikázania vo veľkej veci. Ťažký hriech ruší priateľstvo s Bohom a strácame Božiu milosť. O ľahkom hriechu hovoríme, ak skutok nie je vedomý, dobrovoľný, alebo sa netýka závažnej veci.
- Čo je svedomie? Boží hlas v nás, ktorý nám hovorí, čo je dobré a čo zlé.
- Čo je to ľútosť? Bolesť duše nad spáchanými hriechmi spojená s rozhodnutím robiť pokánie - polepšiť sa.
- Aká je dokonalá ľútosť? Dokonalá ľútosť je vtedy, ak ľutujeme svoje hriechy z lásky k Bohu, nie zo strachu pred trestom.
- Čo máme urobiť, ak sme na nejaký hriech zabudli? Ak sme na niečo zabudli, spomenieme to pri nasledujúcej spovedi. Zatajovať hriechy nemá zmysel, pretože taká spoveď je neplatná.
Vedomostná príprava na Prvé Sväté Prijímanie /Úvodné video/
Príprava na Sviatosť Zmierenia (Svätú Spoveď)
Súčasťou prípravy na prvé sväté prijímanie je aj príprava na prvú svätú spoveď. Deti sa učia:
- Ovládať základné pravdy viery a modlitby.
- Spytovať si svedomie - pozeráme do svojho vnútra a premýšľame, čo zlé sme vykonali, komu sme ublížili...
- Ľutovať a predsavzať si, že sa polepšia.
Samotná svätá spoveď prebieha nasledovne:
- Pozdrav
- Vyznanie hriechov a udelenie pokánia: „Spovedám sa Pánu Bohu i vám, duchovný otče, že som od poslednej spovede spáchal tieto hriechy:“ Následne poviem všetky hriechy, ktoré som si počas spytovania svedomia uvedomil. Kňaz nám povie niekoľko slov na povzbudenie, udelí nám aj nejaký skutok pokánia, ktorý vykonáme po spovedi.
- Ľútosť: „Bože môj, celým srdcom ťa milujem, a preto veľmi ľutujem, že som ťa hriechmi urazil. Chcem sa naozaj polepšiť a hriechu sa chrániť.
- Rozhrešenie
Prvé Sväté Prijímanie - Skúsenosti Detí a Rodičov
Príprava na prvé sväté prijímanie je dôležitá nielen pre deti, ale aj pre ich rodiny. Rodičia majú byť pre svoje deti vzorom a sprevádzať ich na ceste viery.
- Tobiáš, chlapec z dedinskej farnosti na severe Slovenska, spomína na prípravu počas roka: „Najviac sa mi páčilo, že som mohol byť bližšie Pánovi Ježišovi,“ a dodáva, že častejšie chodil na svätú omšu, viac sa doma modlili a pripravovali sa aj v škole na náboženstve.
- Ján a Veronika, rodičia Tobiáša a Dávida, tvrdia, že ich deti to pochopili správne, vedia, že Eucharistia je Pán Ježiš, osoba. Často deťom hovoria, že Eucharistia je to najdôležitejšie a ony to aj naozaj vedia. Manželia sú presvedčení, že to, ako deti vnímajú Eucharistiu, je z veľkej miery ovplyvnené vzorom rodičov; ak u nich vidia lásku k Bohu a život viery, prirodzene to kopírujú.
- Desaťročná Šarlotka, ktorá vyrastá v stredne veľkom meste na západnom Slovensku, hovorí, že sa pripravovala i doma v rodine. „Deväť dní pred prvým svätým prijímaním sme sa každý večer modlili k svätej Filoméne,“ upresňuje Šarlotka, „tie modlitby sa mi páčili asi najviac z celej prípravy.“ Rodičia Andrej a Petra sa domnievajú, že Šarlotkina dôvera voči autoritám pozitívne vplýva na to, ako vníma Eucharistiu.
Úloha Rodičov a Kňaza
Aby deti, čo najlepšie vedeli prežiť tento výnimočný okamih v ich živote, je potrebné aby sme im pomohli dobre sa pripraviť. Vašou úlohou je naďalej byť pre svoje dieťa vzorom. Ukázať im náš osobný príklad a vzťah k Pánu Ježišovi. Ako tento vzťah vy sami prežívate. Je dôležité, aby deti v rodičoch videli príklad živého vzťahu s Ježišom (vidia nás modliť sa, čítať sväté písmo, pravidelne pristupovať k sviatostiam /spoveď, Prijímanie/, pravidelná účasť na sv. omši, záujem o prežívanie osobnej viery v bežnom, každodennom živote). V príprave detí je dôležitá spolupráca rodičov a kňaza. V prípadne akýchkoľvek otázok, či ťažkostí sa neváhajte obrátiť na svojho kňaza.
Podmienky Prípravy na Prvé Sväté Prijímanie
- Dieťa navštevuje v škole hodiny náboženstva (od prvého ročníka ZŠ).
- V nedeľu a prikázané sviatky dieťa navštevuje bohoslužby.
- Dieťa absolvuje katechézy na fare/v kostole v určenom termíne.
- Počas pôstneho obdobia bude pre deti duchovná obnova.
Priebeh Slávnosti Svätého Prijímania
Slávnosť prvého svätého prijímania sa predbežne plánuje v mesiaci jún vo Farskom kostole. Deti sú počas slávnosti oblečené do jednoduchých, spoločných rovnošiat, ktoré zabezpečuje farský úrad.
Témy Prípravy
V druhom ročníku na hodinách náboženskej výchovy deti spoznávali pravidlá komunikácie s Bohom a vzájomného spolunažívania s ľuďmi, vyplývajúce z Božieho zákona - Desatora. V treťom ročníku je témou Cesta viery, ktorá vystihuje sled postupnosti duchovného dozrievania dieťaťa. Dieťa, ktoré si je vedomé, že je milované, je schopné dôverovať a veriť tomu, kto ho miluje. Nosnou líniou témy je prepojenie kresťanskej a židovskej tradície slávenia noci vyslobodenia (vyslobodenie z egyptského otroctva - vyslobodenie z otroctva hriechu). Mojžiš je záchrancom Izraelitov, ktorých vyviedol z krajiny otroctva do Bohom zasľúbenej zeme. Ježiš je naším Záchrancom.
Obrázok: Mojžiš prijíma Desatoro Božích prikázaní
Desatoro Božích Prikázaní
Desatoro Božích prikázaní je sprievodcom, ktorý nám ukáže správny smer a dáva nám silu vykročiť na ňu. Sú to slová zmluvy, ktorými sa Boh zaväzuje darovať nám slobodu, keď budeme pripravení pripútať sa k nemu, k Bohu, ktorý vyvádza z domu otroctva do zeme slobody. Pán Ježiš učil, že v prikázaniach ide o zákon lásky, k Bohu, k blížnemu a k sebe.
Ako Určiť Dátum, Kedy Ježiš Začal Verejne Účinkovať?
Evanjelisti, čiže pisatelia evanjelií - historických správ o Ježišovom živote a učení, písali podľa dejepisných kritérií svojej doby. Preto pre nich bola podstatnejšia sama osoba Ježiša a jeho učenie, než historické súvislosti. To je dôvod, prečo nemáme presné životopisné dáta, na ktoré dnešná historická veda kladie dôraz.
Kým pre Matúša, Marka a Jána je najdôležitejší náboženský pohľad na Ježišov život, jedine grécky vzdelanec Lukáš uvádza aj roky. Lukáš píše: "Keď Ježiš začal účinkovať, mal asi tridsať rokov." (Lk 3,23) Presnejšie určenie Ježišovho veku nemáme. Lukáš však píše "asi", čiže sám potvrdzuje, že údaj nie je presný. Asi 30 rokov zahŕňa približne interval 25-35 rokov, ktoré mohol Ježiš mať, keď začal verejne účinkovať.
Keďže Ježiš sa narodil najpravdepodobnejšie v r. 7-5 p.n.l., tak 30 rokov mal niekedy v rokoch 23-25 n.l. Tak obdobie, keď mal Ježiš "asi 30 rokov" je široké od r.18 do r.30 n.l.Súčasní historici predpokladajú, že Pontius Pilát, ktorý Ježiša odsúdil, vládol v Júdei v rokoch 26-36 n.l. Z toho vyplýva, že Ježiš mal skôr cez 30, keď verejne účinkoval, než že by mal pod 30.
Ježišov Predchodca - Ján Krstiteľ
Najpresnejší dátumový údaj v evanjeliách uvádza Lukáš nie o Ježišovi, ale o Jánovi Krstiteľovi, od ktorého bol Ježiš o pol roka mladší. Lukáš o ňom píše: "V pätnástom roku vlády cisára Tibéria ... zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom". (Lk 3,1-2)
Tibérius sa stal rímskym cisárom po Augustovi, a ten zomrel v roku 14. roku nášho letopočtu. Podľa toho, by Ján Krstiteľ začal účinkovať v roku 28-29 n.l. Keď by sme predpokladali, že by Ján účinkoval len pol roka pred Ježišovým krstom (čo mohlo byť aj viac), tak Ježiš by mal na začiatku svojej verejnej činnosti 34-36 rokov, a ukrižovaný by bol takmer už ako štyridsiatnik. To síce vylúčiť nemôžeme, ale je to na hornej hranici, či dokonca až za ňou, aby mohlo platiť, že mal "asi 30 rokov". Je pravdepodobné, že daný časový údaj treba chápať inak. Hoci Rimania mali letopočet od založenia mesta Ríma, pozorujeme, že sa bežne počítali roky panovania jednotlivých panovníkov. Tak to urobil aj Lukáš. Lenže kedy začal vládnuť Tibérius? Vychádzali sme z toho, že cisárom sa stal po Augustovej smrti v r. 14 n.l.
Tibéria adoptoval Augustus za svojho syna v r. 4 n.l. a už vtedy ho ustanovil za svojho nástupcu. Vieme, že v posledných rokoch Augustovho života už pôsobil Tibérius ako spoluvladár. Ale nevieme presne od kedy.
Je teda možné, že Lukášov údaj počíta Tibériovu vládu už od čias spoluvladárstva. Tým by sa Ježišov vek vrátil bližšie k uvedenej tridsiatke, ale z historického hľadiska tak strácame najpresnejší údaj.
Koľko Rokov Ježiš Verejne Účinkoval
Tradične sa hovorí, že Ježiš mal 33 rokov, keď zomrel na kríži. Táto tradícia vyplýva z dvoch predpokladov: že Ježiš mal 30 rokov, keď začal verejne účinkovať; a že účinkoval 3 roky.
Ten prvý predpoklad, ako sme si uviedli vyššie, je veľmi neistý. A ako je to s tým druhým?
Synoptickí evanjelisti (Matúš, Marek, Lukáš) opisujú Ježišovo účinkovanie nie v chronologickej koncepcii, ale tématickej: pôsobenie v Judei, cesta do Jeruzalema, Veľká noc v Jeruzaleme - ukrižovanie. Ak v tejto koncepcii nájdeme časové údaje, tak len v náznakoch. (Napr. v podobenstve o neúrodnom figovníku: "už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam" Lk 13,7)
Jedine Ján píše evanjelium s aspoň čiastočnou chronológiou. Nachádzame tu zmienky o troch Veľkých nociach počas Ježišovho účinkovania:
- Veľká noc (Jn 2,13-25) asi 2-3 mesiace po Ježišovom krste, lebo medzitým bol 40 dní na púšti, potom si získal prvých učeníkov a zúčastnil sa svadby v Káne Galilejskej. Sviatky Ježiš strávil v Jeruzaleme, kde "vyčistil" chrám od predavačov a peňazomencov.
- Veľká noc (Jn 6,4) Ježiš ju strávil v Galiley. Krátko pred sviatkami Ježiš urobil zázrak - rozmnoženie chleba a rýb.
- Veľká noc (Jn 12,1-19,42) Ježiš prišiel do Jeruzalema, kde bol ukrižovaný.
Z toho sa dá odvodiť, že Ježišovo verejné účinkovanie nebolo 3 roky, ale dva aj štvrť roka.
Avšak v Jn 5,1-18 sa uvádza ešte jeden Ježišov pobyt v Jeruzaleme počas židovských sviatkov. Na rozdiel od ostatných sviatkov (spomenuté tri Veľké noci; sviatky Stánkov - Jn 7,2; sviatky Posvätenia chrámu - 10,22), v tomto prípade evanjelista Ján neuvádza, o aké sviatky sa jedná. Aj keď je to nepravdepodobné, nedá sa vylúčiť, že by sa mohlo tiež jednať o Veľkú noc. V takom prípade by Ježišovo verejné účinkovanie trvalo tri aj štvrť roka.
Ako Používali Výraz ''Syn Človeka''?
Historický Ježiš zrejme používal tri charakteristické výrazy. Prvým je výraz Amen, aby zvýraznil autoritu vlastných slov (viď. napríklad Mt 5, 18; Jn 1, 51). V Starom zákone v Hebrejčine aj Aramejčine sa používal na vyzdvihnutie významu slov iných ľudí (napr. Num 5, 22) alebo v liturgických kontextoch (často napríklad v Žalmoch). „Ježišove vyzdvihovanie významu vlastných slov muselo pôsobiť nezvyčajne a muselo utkvieť v pamäti ako charakteristická črta jeho vyjadrovania, zrejme slúžiaca na to, aby posilnil autoritu vlastných tvrdení,“ konštatuje Helen Bondová.
Za charakteristické sa tiež považuje označovanie Boha ako abba (otec) v modlitbe (Mk 14, 36) a používanie výrazu „Syn človeka“. Podľa bádateľov tento výraz v gréčtine (evanjeliá boli napísané po grécky) neznie prirodzene, takže jeho korene zrejme siahajú k aramejskému originálu (Ježiš hovoril aramejsky). Vo variantoch pasáží, kde Ježiš používa uvedený výraz, sa namiesto neho niekedy vyskytuje len „ja“, akoby Ježiš stotožňoval „Syna človeka“ so sebou. V tom, čo pod „Synom človeka“ myslel historický Ježiš, však bádatelia...