Kláštor Františkánov je jednou z top dominánt Hlohovca a súčasťou nášho mesta je už stovky rokov. Kláštor Františkánov Hlohovčania dobre poznajú a mnohí okolo neho chodia dennodenne. Teraz vám ho však priblížime celkom inak, mixom zaujímavostí - z histórie, ale aj súčasného diania.
Kláštor Františkánov a Kostol Všetkých Svätých v Hlohovci
Založenie a Vývoj Kláštora
História kláštora je spätá s bulou pápeža Pavla II. z roku 1465 (datovaná 28. mája), ktorou povolil v blízkosti kaplnky Všetkých svätých postaviť Františkánsky kostol. Táto kaplnka sa spomína v pápežskej bule z roku 1401. Bola teda postavená v 2. polovici 14. st., v období vrcholnej gotiky. Stála na okraji mesta, tvoriac jeho severnú hranicu.
Po oficiálnom povolení pápežom dáva súhlas k založeniu kláštora i ostrihomská kapitula prostredníctvom svojho arcibiskupa Jána Vitéza (18. decembra 1465). Zakladateľom františkánskeho kláštora bol zemepán Hlohovca Mikuláš Ujlaky. Kláštor teda vznikol a bol postavený za vlády Mateja Korvína.
Prvými obyvateľmi kláštora boli Františkáni z Bosny, ktorí rozvinuli naplno svoju činnosť po postavení kláštora v roku 1492 (tento rok sa uvádza v dokladoch zo 17. st. ako vznik kláštora). K dovtedy existujúcemu presbytériu kostola napojili a pribudovali východné krídlo kláštora.
Zaujímavosti, ktoré ste nevedeli o Hlohovci na prednáškach Vlastivedného múzea
Turbulentné Obdobia a Obnova
V 16. storočí začali kláštor stíhať mnohé pohromy. Po tureckom nájazde v roku 1530 bol poškodený kláštor i kostol. Ťažké chvíle im však nespôsobili len turci, ale i samotný zemepáni Hlohovca, ktorí v 2. polovici 16. st. prešli na stranu reformovaného hnutia. V pohnutých dobách reformácie kláštor (i kostol) patril evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.
V kláštore pôsobila vtedy kníhtlačiareň Valentína Manckoviča (zriadená v 80. tych rokoch 16. st.), ako jedna z prvých na Slovensku. Roku 1601 Stanislav Thurzo v budove kláštora zriadil trojjazyčné gymnázium.
Po konverzii Adama Thurzu, majiteľa hlohovského panstva na katolícku vieru, bol kláštor i kostol 27. mája 1630 vrátený Františkánom. Podľa dobových správ to bol iba chatrný dom, len kostol bol v lepšom stave. Oprava kláštora sa začala v roku 1637 na popud matky prvého majiteľa hradu a panstva Hlohovec Kataríny Pálffy ab. Erdődy z rodu Forgáč, manželky už zosnulého grófa Žigmunda Forgáča. Náročnú opravu kostola i kláštora na vlastné náklady dokončil jej syn Adam Forgáč v roku 1642. Šimon Forgáč, posledný z príslušníkov tohoto mocného rodu postavil v roku 1699 kaplnku sv. Kríža.
Po príchode Erdődyovcov sa postavenie františkánov ešte viac upevnilo a ľudia začali opäť prijímať katolícku vieru. V rokoch 1663 - 1683 mesto i kláštor ovládli Turci, Františkáni však mali súhlas k duchovnej činnosti. Slávnostnú posviacku kostola vykonal 18. 5.
Vlastivedné múzeum v Hlohovci
Významné Stredisko Kultúry a Vzdelanosti
V 18. storočí kláštor stúpol na význame. Stal sa sídlom provinciálneho ministra Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa. V kláštore bola filozofická škola od roku 1647, povýšená v roku 1653 na generálne štúdium. V 18. - 19. storočí bol kláštor pozoruhodným strediskom kultúry a vzdelanosti. Pôsobili tu významní hudobníci a skladatelia obdobia baroka na Slovensku: v rokoch 1750 - 1760 Pavlín Bajan, ako aj novici Edmund Pascha a Juraj Zrunek. V kláštore pôsobil aj Konrád Švestka, pôvodom z Kroměříže, vynikajúci maliar, sochár a tesár, autor oltárnych obrazov Svätej rodiny, Nepoškvrneného počatia Panny Márie, Božského srdca Ježišovho a sv.
Pozoruhodná bola aj kláštorná knižnica, ktorej začiatky siahajú do prvej polovice 16. storočia. Nachádzali sa v nej inkunábuly (knihy z 16. st.). Spomedzi tu nájdených rukopisov sú najvzácnejšie Hlohovské hlaholské zlomky (2 listy staroslovienskeho textu Chorvátsko - dalmátskeho pôvodu z 13. - 14. storočia). Kláštor je v území Trnavskej arcidiecézy.
Vlastivedné Múzeum v Hlohovci
Od roku 1959 je v budove kláštora Vlastivedné múzeum regionálneho významu. Vlastivedné múzeum v Hlohovci dokumentuje spoločenský a prírodný vývoj v regióne Považia medzi severnou časťou Malých Karpát a južnou časťou Považského Inovca. Jeho špecializáciou je entomológia. Má zo všetkých západoslovenských múzeí najväčšiu zbierku hmyzu najmä chrobákov a motýľov. Prírodné vedy zastupujú aj zbierky z botaniky, mineralógie, geológie a zoológie. Spoločenské vedy sú zastúpené zbierkami z archeológie, histórie, národopisu a numizmatiky.
- Expozícia archeológie bola otvorená roku 1980. Je výsledkom archeologických výskumov v Hlohovci a na okolí. Člení sa na celky podľa jednotlivých archeologických období. Najvzácnejším exponátom je drobná plastika Jupitera Dolichena z rímskeho obdobia, gravírovaná a plátovaná meďou a striebrom.
- Expozícia historického nábytku v refektári kláštora tvorí súčasť spoločenskovednej expozície od roku 1982. Refektár má historicky a umelecky cennú renesančno-barokovú štukovú výzdobu stropu. V rámci expozície štýlového nábytku sa predstavujú základné typy nábytkového zariadenia z 18 -19. stor. K najcennejším exponátom patrí intarzovaná skriňa z 2. polovice 18. stor.
- Expozícia keramiky sa člení na dve časti. Prvá zachytáva vývoj keramiky od neolitu až po 20. stor., druhá vývoj ľudovej keramiky - majoliky a hrnčiny.
Architektonické Prvky a Zariadenie Kostola
Samostatný kostol je jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončenou svätyňou - presbytérium a zachované architektonické prvky ju datujú do 15. storočia. Neskorogotická sieťová klenba na vyžliabkovaných štíhlych rebrách je pri styčných bodoch opatrená drobnými kruhovými svorníčkami. K severnej strane lode je pristavená veža k južnej kaplnke. V lodi sú barokové krížové klenby na nástenných pilieroch a klenba kaplnky je dokladom barokovej pseudogotickej klenby so štukovými rebrami, tvoriacimi gotické hviezdice.
Vnútorné zariadenie v pseudogotickom prevedení je z prelomu 19. a 20. Hlavný oltár je v sanktuáriu nad troma schodmi. Na štyroch stĺpcoch z červeného mramoru spočíva ťažká kamenná menza. Na menze spočíval novogotický z dreva krásne vypracovaný oltár, zhotovený Jozefom Riffeserom Altábauer. Vitráže okien sú dielom akad.
Severná stena kostola a trojkrídlová stavba kláštora vytvárajú ústredný dvor - rajskú záhradu. Dvojpodlažná budova zachováva vo svojom pôdoryse a interiéroch staršie architektonické prvky zo 17. a 18. storočia. Ako kostol, tak aj kláštor v roku 1529 úplne vyhorel a opravili ho až po príchode jezuitov začiatkom 17. storočia. Dobudovaný bol v roku 1651, keď ho opäť vrátili františkánom.
Významné Dátumy v Histórii Kláštora
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1401 | Prvá zmienka o kaplnke Všetkých svätých. |
| 1465 | Pápež Pavol II. povoľuje postaviť Františkánsky kostol. |
| 1492 | Postavenie kláštora. |
| 1530 | Poškodenie kláštora a kostola počas tureckého nájazdu. |
| 1576 | Vyhnanie františkánov a zriadenie kníhtlačiarne Valentína Manckoviča. |
| 1601 | Stanislav Thurzo zriaďuje v kláštore trojjazyčné gymnázium. |
| 1630 | Návrat kláštora do rúk františkánov. |
| 1637 | Začiatok rekonštrukcie kláštora. |
| 1647 | V kláštore bola filozofická škola. |
| 1653 | Filozofická škola bola povýšená na generálne štúdium. |
| 1663-1683 | Mesto a kláštor ovládli Turci. |
| 1699 | Posviacka kostola nitrianskym biskupom Ladislavom Maťašovským. |
| 1959 | V budove kláštora zriadené Vlastivedné múzeum. |
Ako nasledovníci odkazu sv. Františka z Assisi sa hlásime k životnému štýlu, ktorý charakterizujeme slovami žiť podľa evanjelia. Tento život je vždy životom v bratstve, ktoré máme hlboko v úcte.
tags: #klastor #frantiskanov #a #kostol #vsechsvatych #hlohovec