Kláštor Františkánov Bardejov: História a súčasnosť

Bardejov, mesto zapísané v UNESCO, zveľaďuje svoje historické pamiatky. Jednou z najpozoruhodnejších budov mestskej pamiatkovej rezervácie je Kláštor františkánov, vzdialený len niekoľko desiatok metrov od historického Bardejovského námestia, ktorý pochádza zo 14. storočia.

Kláštor prešiel nedávno rozsiahlou obnovou, počas ktorej boli objavené unikátne artefakty. Počas rekonštrukcie pritom zaznamenali aj unikátne nálezy. Pri jeho rekonštrukcii objavili unikátne slnečné hodiny, vzácne mince, originálne maľby aj kaplnku. Kláštorný areál ukrýval dokonca aj jednu z bášt stredovekého mestského opevnenia.

Kostol svätého Jána Krstiteľa sa rozprestiera na ulici Františkánov v historickom centre mesta Bardejov. Tento kostol je súčasťou kláštorného komplexu, ktorý patril františkánom. Je zasvätený svätému Jánovi Krstiteľovi. Kostol svätého Jána Krstiteľa považujeme za druhú najvýznamnejšiu sakrálnu stavbu nachádzajúcu sa v Bardejove (po kostole svätého Egídia).

Pozrite sa, ako vyzeral kláštor pred rokom a ako vyzerá dnes.

Kláštor Františkánov v Bardejove

História a vývoj

Datácia začiatku výstavby tohto kostola nie je istá, pretože roky sa v rôznych zdrojoch líšia. Niektoré zdroje uvádzajú začiatok stavby v roku 1380, iné zase datujú počiatky tohto kostola až v roku 1466. Je pravdepodobné, že bol postavený na stavenisku staršieho augustiánskeho gotického kostola. Avšak, o tejto staršej verzii kostola nám chýbajú informácie. Podnet na výstavbu nového kostola dal kanonický rád augustiánov okolo roku 1466. Pôvodne bol postavený v gotickom štýle. Najprv sa vystavala juhovýchodná časť kostola so svätyňou. V roku 1481 došlo k osadzovaniu kamenného ostenia. Kamene dovážali z kameňolomu z mesta Gonez pod Hegyaljou. V roku 1505 prebehlo úplne dostavanie kostola a to vďaka príspevku vdovy po mešťanovi Antonovi. Na tejto stavbe sa podieľal Š.

Kláštor augustiniánov s Kostolom sv. Jána Krstiteľa založilo krátko pred rokom 1390 mesto Bardejov v spolupráci s augustiniánmi z Krakova. Po príchode augustiniánov sa začalo s rozsiahlou stavebnou činnosťou, ktorá sa týkala aj kostola. Na jej podporu vydal dokonca pápež Bonifác IX. v roku 1400 odpustkovú listinu. V prípade chrámu sa prvá etapa prác týkala výstavby predĺženého polygonálne ukončeného presbytéria. Tá mohla byť ukončená v roku 1432, kedy sa spomína konsekrovanie kláštora alebo kostola pomocným biskupom z jágerskej diecézy. Tie sa mohli týkať práve výstavby lode, ktorá sa líši od architektúry presbytéria podobou oporných pilierov i podstrešnej rímsy.

Okolo roku 1477 už mohla byť hrubá stavba lode ukončená a začalo sa riešiť jej zaklenutie. Túto prácu mal vykonať majster Štefan z Košíc, ktorý už mal za sebou skúsenosti so stavbou chrámov v Košiciach i samotnom Bardejove. Napokon ju však nerealizoval on ale majster Urban, ktorý sa v tejto súvislosti spomína v roku 1490. V tomto období však sa už začína prejavovať kríza rehoľného života nielen v bardejovskom kláštore.

Kostol sv. Jána Krstiteľa

Kláštor augustiniánov zanikol niekedy v období rokov 1528 - 1540 po tom, čo mešťania vyhnali mníchov z Bardejova. Išlo o zložité obdobie nástupu reformácie a bojov medzi uhorskými kráľmi Jánom Zápoľským a Ferdinandom I. Kláštorné budovy v nasledujúcom období zmenili svoje využitie a slúžili napríklad aj ako sýpka. Do roku 1528, kedy boli augustiniáni vyhnaní z mesta, patril kostol Rádu sv. Augustína.

V roku 1670 získali celý kláštorný komplex františkáni, ktorí následne začali v úpravami v barokovom štýle. Po roku 1686 v rámci rekatolizácie kostol s kláštorom prevzali františkáni. Františkáni kostol zväčšili, rozšírili a nanovo zaklenuli. Od polovice 17. storočia bol Františkánsky kostol sv. Jána Krstiteľa v Bardejove využívaný evanjelickými Slovákmi mesta. Určitý čas tento kostol patril protestantom. Tí ho opravili a vykonávali tu svoje bohoslužby, no nezdržali sa veľmi dlho. Obnovený kostol dostali roku 1670 františkáni, z rozhodnutia kráľovskej koruny, vďaka cisárovi Leopoldovi. Kostol potom niekoľkokrát vyhorel.

V roku 1725 zasiahlo Bardejov zemetrasenie, ktoré poškodilo aj kláštorné budovy s kostolom a vyžiadalo si ďalšie rozsiahle opravy v rokoch 1757 - 1780. V rámci nich dostala loď nové zaklenutie, do novej podoby boli upravené gotické okná na severnej strane lode. Zamurované bolo aj veľké okno na západnej strane lode. Vysviacka troch nových zvonov sa konala podľa záznamov v roku 1728. Túto vysviacku vykonal jágerský biskup Juraj Soger. Prvý, veľký zvon, nesie meno patróna kostola Jána Krstiteľa. Druhý, neveľký zvon, bol pomenovaný na počesť svätého Františka. Nakoniec tretí, najmenší zvon, sa volá podľa svätého Antona Paduánskeho. Bola to významná udalosť, ktorej sa zúčastnilo okolo 1000 ľudí. V roku 1725 zasiahlo mesto zemetrasenie, ktoré značne poškodilo kláštorný kostol. Táto udalosť prinútila františkánov, aby začali s prestavbou kostola a kláštora v barokovom štýle.

Františkáni si viedli podrobné záznamy o opravách kostola a kláštora. Tieto záznamy obsahovali výšku príspevku a taktiež meno osoby. Od roku 1757 - 1780 došlo k množstvu opráv, pričom si stále zachoval časť zo svojho gotického rázu. Dôkazom toho sú steny, okná a svätyňa s pôvodným gotickým zasklepením. Napríklad vytvoril sa horný ambit ku kostolu. Murári zmenili vzhľad okien v kostolnej lodi, celý priestor sa znovu zaklenul, v západnej časti sa opravilo gotické okno a taktiež sa tam vstaval chór.

V roku 1760 sa vytvorili františkánom dva nové oltáre. Oltár svätej Anny a oltár Panny Márie Čenstochovej. Zároveň sa opravili aj dva staršie oltáre a to svätého Kríža a svätého Antona. V roku 1768 prebehla oprava strechy kostola pod záštitou gvardiána Mateja Cepesa. V roku 1774 sa postavila kazateľnica. Namaľoval sa oltár svätého Františka bardejovským maliarom Jozefom Mirovským. Finančnú podporu k tejto oprave oltára poskytlo laické bratstvo svätého Františka. Dňa 1. augusta 1780 sa postavil veľký oltár, vytváraný ešte za pôsobenia gvardiána Patrika Valašku. Na jeho vyhotovenie sa minulo 500 rýnskych zlatých. Údajne kvôli novému oltáru sa muselo zamurovať okno smerom k námestiu. V roku 1782 došlo k vyliatiu Tople z koryta a to spôsobilo škody v kryptách kostola. Aj napriek tomu história františkánskeho konventu pokračovala až do roku 1949.

Prvá zmienka o kláštore je z roku 1390. Ide o pozývací list hlavného predstaveného rádu Augustiniánov, Bartolomeja z Benátok. Bratovi Henrichovi z Krakova a jeho mníchom nariaďuje, aby osídlili kláštor v Bardejove,“ hovorí kunsthistorička a pamiatkarka Jana Ličková z bardejovského mestského úradu. Augustiniáni prichádzali do stredovekých miest väčšinou v čase ich prosperity. A Bardejov bol vtedy veľmi bohatým mestom (prvá písomná zmienka o meste pochádza z roka 1241). Už predtým boli v Bardejove iní mnísi - Cisterciti, existuje o nich záznam z roku 1247. Tí ale odišli, no a koncom 14. storočia prichádzajú do Bardejova Augustiniáni. Mníšske rády boli nositeľmi vzdelanosti. Venovali sa najmä takzvanej skriptorskej činnosti (písaniu, zapisovaniu, prepisovaniu). Po príchode do Bardejova osídlili Augustiniáni priestor juhozápadnej časti mesta pri hradobnom opevnení. Z mesta odchádzajú v roku 1528, pravdepodobne v súvislosti so spoločenským napätím v čase reformácie. Kláštor bol už v tom čase podľa dobových záznamov veľmi bohatý, čo súviselo s ďalšou stavebnou aktivitou. Z ich obdobia sa zachovala menšia dvojpodlažná stavba, ku ktorej bol neskôr pristavaný Kostol svätého Jána Krstiteľa.

Postupnosť bola taká, že najprv bola postavená menšia, predná východná časť kláštora (súčasná sakristia a miestnosť nad ňou), potom v roku 1505 Kaplnka svätého Kríža a počas celého 15. storočia prebiehala výstavba kostola sv. Jána Krstiteľa. Po odchode Augustiniánov kláštor upadal, postihol ho požiar, používali ho aj ako mestskú sýpku. Po reformácii slúžil kláštor s kostolom slovenským evanjelikom. Jeho ďalší osud ovplyvnilo protireformátorské hnutie v celej Európe. Uhorský kráľ Leopold I. (1640-1705) v roku 1671 nariadil Františkánskemu rádu, považovanému za protireformátorský, aby prišli do Bardejova a prinavrátiť Bardejovčanov do rúk katolíckej cirkvi. Mestskej rade sa to nepáčilo a radikálne s tým nesúhlasila. V hektických časoch koncom 17. Z neskorších záznamov vieme, že keď Františkáni prišli do Bardejova, museli kláštor postaviť úplne nanovo. Hovoríme o roku 1740, bol vtedy pravdepodobne v havarijnom stave, začali ho preto rekonštruovať. V tomto období bol dostavaný aj východný trakt. V priebehu celého 18.

20. storočie a súčasnosť

V roku 1950 štátna moc prevzala v rámci Akcie K aj bardejovský kláštor. Predchádzal jej politický proces s desiatimi predstavenými mníšskych reholí, ktorí boli obžalovaní z protištátnej činnosti a nenávisti k ľudovodemokratickému zriadeniu, ukrývania nepriateľských agentov a výroby letákov. Presne o polnoci z 13. na 14. apríla 1950 obsadili príslušníci Ľudových milícií, Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti všetky mužské kláštory v krajine. Rehoľníkov nadránom autobusmi odviezli do záchytných kláštorov a rozdelili do troch skupín. Predstavených a takzvaných najreakčnejších mníchov sústredili v kárnom kláštore v Pezinku, ostatných previezli do štyroch ďalších kláštorov v Hronskom Beňadiku, v Šaštíne, Jasove a Podolínci. Za najnebezpečnejších považovali jezuitov, od ostatných ich izolovali. Život v sústreďovacích kláštoroch bol v podstate väzením. V Podolínci, kde boli odvezení aj Františkáni z Bardejova, panoval najprísnejší režim. Na oknách boli mreže, kláštor obohnali ostnatým drôtom. Strážili ho ozbrojenci so psami.

Po roku 1950 až do 90. rokov minulého storočia v kláštore sídlil Ústav pre mentálne postihnutých. V roku 1970 bol celý kláštor vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Neskôr slúžil ako vývarovňa a jedáleň, realizovali sa v ňom rôzne podnikateľské aktivity. V roku 2012 sa v kláštore vykonal reštaurátorský výskum. V interiéri aj na exteriérových fasádach kláštora. Výskum potvrdil nález sgrafitovej výzdoby s predpokladaným menším rozsahom plochy na reštaurovanie. V novembri 2020 začalo mesto Bardejov v spolupráci s občianskym združením Náš Bardejov, ktoré si areál kláštora od Františkánov dlhodobo prenajíma, kláštor - ktorý je zasa v prenájme mesta, rekonštruovať. Obnova je súčasťou projektu Zachovanie, prezentácia a rozvoj tradičných remesiel v cezhraničnom území. Mesto Bardejov a Náš Bardejov ho realizujú v spolupráci s poľským mestom Grybów. Projekt za 2,82 milióna eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja vychádza z potreby rozvoja turistického potenciálu cezhraničného územia. V rámci obnovy vzniknú v oboch objektoch dielne pre remeselníkov žijúcich v pohraničnej oblasti.

Už len niekoľko architektonických detailov pripomína veľkoleposť niekdajšieho kláštorného kostola augustiniánov z 15. storočia v Bardejove. Kláštor augustiniánov s Kostolom sv. Jána Krstiteľa založilo krátko pred rokom 1390 mesto Bardejov v spolupráci s augustiniánmi z Krakova. Po príchode augustiniánov sa začalo s rozsiahlou stavebnou činnosťou, ktorá sa týkala aj kostola. Na jej podporu vydal dokonca pápež Bonifác IX. v roku 1400 odpustkovú listinu. V prípade chrámu sa prvá etapa prác týkala výstavby predĺženého polygonálne ukončeného presbytéria. Tá mohla byť ukončená v roku 1432, kedy sa spomína konsekrovanie kláštora alebo kostola pomocným biskupom z jágerskej diecézy. Tie sa mohli týkať práve výstavby lode, ktorá sa líši od architektúry presbytéria podobou oporných pilierov i podstrešnej rímsy. Okolo roku 1477 už mohla byť hrubá stavba lode ukončená a začalo sa riešiť jej zaklenutie. Túto prácu mal vykonať majster Štefan z Košíc, ktorý už mal za sebou skúsenosti so stavbou chrámov v Košiciach i samotnom Bardejove. Napokon ju však nerealizoval on ale majster Urban, ktorý sa v tejto súvislosti spomína v roku 1490. V tomto období však sa už začína prejavovať kríza rehoľného života nielen v bardejovskom kláštore.

Kláštor augustiniánov zanikol niekedy v období rokov 1528 - 1540 po tom, čo mešťania vyhnali mníchov z Bardejova. Išlo o zložité obdobie nástupu reformácie a bojov medzi uhorskými kráľmi Jánom Zápoľským a Ferdinandom I. Kláštorné budovy v nasledujúcom období zmenili svoje využitie a slúžili napríklad aj ako sýpka. V roku 1670 získali celý kláštorný komplex františkáni, ktorí následne začali v úpravami v barokovom štýle. V roku 1725 zasiahlo Bardejov zemetrasenie, ktoré poškodilo aj kláštorné budovy s kostolom a vyžiadalo si ďalšie rozsiahle opravy v rokoch 1757 - 1780. V rámci nich dostala loď nové zaklenutie, do novej podoby boli upravené gotické okná na severnej strane lode. Zamurované bolo aj veľké okno na západnej strane lode. V druhej polovici 19. storočia dostal chrám nové zariadenie v duchu neogotiky. V roku 1950 štátna moc prevzala v rámci Akcie K aj bardejovský kláštor. V roku 1970 bol celý kláštor vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V roku 1990 dostal kostol nové lavice. V nasledujúcom období sa realizoval v obmedzenej miere pamiatkový výskum a obnova objektu.

Gotický kostol mal podobu bezvežového jednolodia s polygonálne ukončeným presbytériom. To bolo zaklenuté dvoma poliami krížovej rebrovej klenby a východným záverom. Z architektonických detailov šlo napríklad o kamenné kružby okien, ktoré v roku 1481 doviezli z kameňolomu v dedine Göncz (v dnešnom Maďarsku). Z nich sa zachovala predovšetkým bohatá výzdoba rozmerného okna na západnej fasáde chrámu. Rovnaký pôvod má zrejme aj neskorogotický sedlový portál s oslím chrbtom na severnej strane lode.

Prehľad cirkevných stavieb v Bardejove a okolí

Nedávne obnovy a objavné nálezy

V roku 2012 sa v kláštore vykonal reštaurátorský výskum, ktorý potvrdil nález sgrafitovej výzdoby s predpokladaným menším rozsahom plochy na reštaurovanie. Mesto Bardejov sa nachádza na severovýchode Slovenska, v Prešovskom kraji, v blízkosti poľských hraníc. Bardejov je prirodzeným strediskom cestovného ruchu a významnou destináciou v rámci Slovenska, ktorého neoddeliteľnou súčasťou sú Bardejovské Kúpele.

Pred rekonštrukciou bol kláštor v havarijnom stave. V priebehu desiatich mesiacov bola na kláštore vymenená strešná krytina vrátane opravy poškodených prvkov krovu, latovania a opravy komínov. Kláštor prešiel komplexným reštaurovaním fasád, osadené boli nové okná. Detailnou rekonštrukciou prešiel aj interiér. V kláštore boli obnovené pôvodné podlahy z 19. storočia.

Počas archeologického prieskumu aj v rámci rekonštrukcie sa podarilo nájsť jedinečné nálezy.„Napríklad Božie oko. To malo symbolicky dohliadať na obyvateľov kláštora. Slnečné hodiny, ktoré boli zamurované počas rozličných prestavieb. Odkryli sme však aj starobylé fresky. Všetky zaujímavosti sme zachovali, tak­že si ich návštevníci budú môcť pozrieť,” uzavrel.

Medzi významné objavy patria:

• Obdĺžniková bašta: Pri rekonštrukcii fasády sa zistilo, že ide o pôvodnú mestskú baštu z polovice 16. storočia.
• Kaplnka svätého Kríža: Identifikovaná ako súčasná sakristia Kostola svätého Jána Krstiteľa.
• Slnečné hodiny: Na pôvodnej fasáde prvej augustiniánskej budovy kláštora, pochádzajú z konca 15. alebo začiatku 16. storočia. Až pri rekonštrukcii fasády sa zistilo, že to je ďalšia, pôvodná mestská takzvaná Obdĺžniková bašta. Vznikla v tom istom čase ako Františkánska bašta pri kláštore, teda v polovici 16.

Ďalším objavom je identifikácia Kaplnky svätého Kríža, ktorú sme pri rekonštrukcii identifikovali ako súčasnú sakristiu Kostola svätého Jána Krstiteľa, s ktorým je kláštor prepojený. V niektorých miestnostiach sa našla pôvodná výmaľba klenbového stropu, ktorú sa chystáme reštaurovať v budúcnosti. V jednej z miestností sme našli aj originálnu pôvodnú tehlovú dlažbu z konca 17. storočia.

Najvýznamnejším objavom tejto rekonštrukcie sú ale slnečné hodiny. Našli sa vnútri na pôvodnej fasáde prvej augustiniánskej budovy kláštora, ku ktorej bola potom pristavaná ďalšia časť. Ich jedinečnosť je aj v tom, že pod hodinami, ktoré sme zreštaurovali, sú ešte jedny, na fasáde sa teda nachádzajú v dvoch vrstvách. Z tohto obdobia nie sú takéto slnečné hodiny zachované nikde na Slovensku. Ide o koniec 15. storočia alebo začiatok 16. storočia. Archeologický výskum v Kláštore Františkánov v Bardejove priniesol aj nálezy takýchto mincí s nádhernou zelenou patinou. Polgrajciar Františka I. z roku 1816, druhá minca reprezentuje polturu Márie Terézie z roku 1763, ktorá je aj najväčšou medenou mincou razenou v čase jej panovania.

Nálezy v Kláštore Františkánov

Unikátnym objavom je aj maľba Božieho oka nad dverami refektára - spoločnej jedálne mníchov. V refektári - najväčšej a najreprezentatívnejšej miestnosti kláštora sme na strope zachránili dva väčšie medailóny s maľbami mníchov. V stene refektára sa našlo aj historické umývadlo mníchov, takzvané lavabo, v ktorom si pred jedlom umývali ruky. Zaujímavé je, že lavabo malo priamy odtok vonku na fasádu kláštora.

Pamiatky historického jadra Bardejova sú natoľko významné, že kvôli nim ročne tisíce turistov navštívia toto centrum severovýchodného Slovenska. Mesto si pripomína výročie zápisu do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO, ktorý ovplyvnil jeho medzinárodný ohlas a návštevnosť.

Bardejov je malý, ale mimoriadne kompletný a zachovaný príklad opevneného stredovekého mesta, ktoré charakterizuje urbanizáciu v tomto regióne. Historické jadro mesta obklopuje opevňovací systém, ktorý bol v čase jeho výstavby jedným z najvyspelejších v strednej Európe. Územie historického jadra mesta bolo v roku 1950 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Dominantami zachovalého historického centra Bardejova sú dve stavby na Radničnom námestí: svetská stavba goticko-renesančnej Mestskej radnice a cirkevná stavba neskorogotickej baziliky Chrámu svätého Egídia. Ako pamiatky nadregionálneho významu boli spolu s ostatnými pamiatkami historického jadra Bardejova v roku 2000 zapísané do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.

Okrem Baziliky sv. Egídia a Mestskej radnice, Bardejov ponúka aj ďalšie významné cirkevné stavby a kostoly. Medzi ne patrí aj Kostol sv. Jána Krstiteľa a kláštor františkánov.

Bardejov ponúka množstvo ďalších pamiatok, ktoré stoja za návštevu. Medzi ne patria:

• Radničné námestie - centrálne námestie obklopené meštianskymi domami
• Bazilika sv. Egídia - gotická bazilika s cennými oltármi
• Mestská radnica - goticko-renesančná budova, sídlo Šarišského múzea
• Židovské suburbium - unikátny komplex synagógy, rituálnych kúpeľov a ďalších budov
• Mestské opevnenie - zachovaný systém hradieb a bášt

Mestská pamiatková rezervácia Bardejov si zachovala vysokú autenticitu. Dynamika strešnej krajiny mesta, zničenej pri poslednom požiari, bola obnovená systematickými rekonštrukciami, ktoré začali v roku 1967.

Na základe 24. zasadnutia Výboru pre svetové dedičstvo pri UNESCO v austrálskom Cairns z 30.11. 2000 (pod č. 973) sa historické jadro Bardejova spolu s komplexom stavieb tvoriacich židovské suburbium stalo štvrtou slovenskou lokalitou kultúrneho dedičstva zapísanou do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Ide o historickú časť mesta Bardejov s klenotmi mesta - Bazilikou minor sv. Egídia, mestskou radnicou a meštianskymi domami obkolesujúcimi trhové námestie v renesančnom a barokovom slohu.

Návšteva Bardejova je cestou do minulosti, ktorá ponúka pohľad na bohatú históriu a kultúrne dedičstvo tohto výnimočného mesta.

tags: #klastor #frantiskanov #bardejov