Františkánsky kláštor v Malackách: História a súčasnosť

Očarujúcu sakrálnu pamiatku, Františkánsky kláštor a kostol, nájdete v Malackách. Sakrálny komplex tvorený kláštorom, kostolom ohraničený múrom so štyrmi baštami, sa označuje ako Čierny kláštor. Okrem pomenovania Čierny kláštor sa používajú taktiež názvy Františkánsky kláštor či kostol. Stretnúť sa môžete i s názvom Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie - ide o presné pomenovanie samotného kostola v rámci kláštorného areálu.Pôvodne bol osamotený na kraji Malaciek. Pri ňom išla cesta východným smerom do Perneka a západným smerom do Rakúska. Po roku 1874 začali pribúdať okolité stavby, obkolesujúce kláštorný múr. Na mieste dnešného kostola a kláštora stál kedysi zrejme vodný hrad, neskôr prestavaný na lovecký kaštieľ, chránený múrom. Patril zemepanskému rodu Balassovcov. V rohoch celého objektu stáli bašty.

Pohľad na františkánsky kláštor v Malackách

Založenie a poslanie kláštora

V polovici 17. storočia nový zemepán Pavol IV. Pálffy nechal prestavať tento objekt na kláštor a povolal sem rád františkánov. Úlohou františkánov bolo zabezpečiť rekatolizáciu vtedy prevažne evanjelického panstva a šíriť vzdelanosť. Založenie a poslanie kláštora. Kláštor mal vlastnú školu. Gymnázium, ktoré tu pôsobilo v prvej polovici 20. storočia, patrilo medzi najvýznamnejšie školy v Československu. V kláštore vznikla rozsiahla zbierka kníh, medzi nimi aj vzácne latinské prvotlače z 15. Patril medzi najväčšie a najvýznamnejšie na slovenskom území.

Pôsobilo tu mnoho františkánskych osobností - hudobníkov, literátov, výtvarníkov, vedcov. Medzi nimi najviac vynikali v starších časoch Benignus Smrtník, Vojtech (Adalbert) Šimko, Berardus Seifried, Metod Gazdík, Eugen Kósa, v 20. storočí Mansvét Olšovský, Vendelín Kučera, Hyacint Haverla, Peter Esterle, Celestín Lepáček, Vševlad Gajdoš, Libor Mattoška, Rudolf Dilong, Svetloslav Veigl, Teodor Tekel a ďalší.

Kláštor bol zlikvidovaný v apríli 1950 príslušníkmi komunistickej moci. Dodnes sa františkáni do Malaciek nevrátili.

Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie

Do obdobia založenia kláštora spadá aj založenie kostola spojeného s kláštorom chodbami a chórom. Na mieste dnešného františkánskeho kostola však najskôr stál renesančný kaštielik. Kostol bol dokončený v roku 1653 a gróf Pavol Pálfi ho daroval spolu s kláštorom františkánskemu rádu. Kostol je s kláštorom spojený chodbami a chórom. Chrám tvorí baroková chrámová loď s bočnými kaplnkami, zakončená vpredu svätyňou. Vzadu je chrámová loď zakončená chórom. V strede kostola na stene vpravo je kazateľnica. Pod kazateľnicou je vchod do Kaplnky Bolestnej Panny Márie a Márie Magdelény. Za ňou sa nachádza kaplnka Svätých schodov.

Kaplnka Svätých schodov

Tá bola pravdepodobne postavená spolu s chrámom na príkaz Pavla IV. Pálffyho. Sväté schody sú kópiou jeruzalemských schodov, po ktorých išiel Kristus k Pilátovi. Po schodoch na ľavom schodisku sa vystupuje na pamäť umučenia Krista kľačiačky. Sväté schody sú obľúbeným miestom pútnikov a turistov. Vzadu na ľavej strane kostola je vchod do Loretánskej kaplnky. V strede je Lurdská kaplnka a vedľa nej Boží hrob - architektonicky hodnotný objekt vytvorený podľa jeruzalemského originálu. Vpredu sa nachádza “pálffyovská kaplnka”.

Sväté schody v kostole

Skvostnou pamiatkou v kostole je barokový hlavný oltár Nepoškvrneného počatia Panny Márie zo začiatku 18. storočia. V chrámovej lodi sa nachádzajú ďalšie tri oltáre. Na ľavej strane svätyne sa nachádza epitaf (náhrobok) palatína Mikuláša V. Pálffyho z roku 1741. Steny chrámu boli pôvodne iba vybielené bez dekorácií a malieb. Dnešnú podobu dostali steny chrámu vďaka maľbám z roku 1928.

K presbytériu kostola je pristavená chrámová veža, v ktorej bolo pôvodne päť zvonov. Dnes sa v nej nachádzajú dva zvony, oba ozdobené rodovým erbom Pálffyovcov.

Krypty pod kostolom

Pod chrámovou loďou a kaplnkami na ľavej strane sú po celej dĺžke kostola rozsiahle podzemné pohrebiská - krypty. Sú v nich pochované štyri desiatky významných členov pálffyovského rodu, františkáni a bohatší obyvatelia mesta a okolia. Celkovo našlo v kryptách odpočinok približne 200 ľudí, ktorí tu boli pochovaní od 17. do 19. storočia. Súčasťou pohrebiska je aj pálffyovská pohrebná kaplnka, ktorá bola do polovice 19. storočia bočnou kaplnkou kostola - kaplnkou svätej Anny. Neskôr bola prebudovaná na pohrebisko a následne prepojená schodmi s kryptami v podzemí.

Krypty pod kostolom v Malackách

Pálfiovské srdcia v Malackách

Jednou zo vzácností mesta Malacky je dodnes zachované srdce Jána III. Antona Pálfiho († 1694), v poradí druhého pálfiovského majiteľa malackého panstva. V minulých dobách však toto srdce nebolo osamotené. Malackí františkáni totiž opatrovali aj srdce Jánovho otca Pavla IV. Pálfiho († 1653).

Pavol IV. Pálfi (1592-1653) odkúpil v roku 1634 Plavecký hrad aj s panstvom. Čoskoro preniesol sídlo panstva z hradu do Malaciek. Tu dal postaviť kostol s kláštorom pre františkánov i nový kaštieľ. Ním sa začala tristoročná pálfiovská éra v dejinách Malaciek.

Pavol Pálfi predsedal Uhorskej komore, bol kráľovským pohárnikom a kráľovským radcom. Neskôr sa stal krajinským sudcom a členom Tajnej rady, v roku 1649 uhorským palatínom. V literatúre sa dodnes stretávame s informáciou, že Pavol mal vrúcny vzťah k Malackám a preto vo svojom testamente nariadil, aby jeho srdce bolo pochované práve sem.

Legenda o krvácajúcom srdci

Testament si krátko po Pavlovej smrti dala jeho manželka Františka potvrdiť u panovníka. Čo v skutočnosti hovorí Pavlov testament o spôsobe pochovania?

„Moje telo, keď bude oddelené od duše, chcem, aby bolo pochované v habite kapucínov sv. Františka v bratislavskom chráme sv. Martina v hrobke mojich rodičov... Avšak moje srdce nech je pochované u viedenských kapucínov, u ktorých mám povolenie od generála rehole, že u nich môžem byť pochovaný v habite sv. Františka.“ Pavlovo pôvodné želanie teda bolo odlišné od toho, čo sa dodnes traduje.

Do súčasnosti sa v Malackách traduje legenda, že Pálfiho srdce viackrát v minulosti krvácalo. Jav opísal aj kronikár, ktorý ho videl na vlastné oči.

Praktické informácie pre návštevníkov

Celý komplex Čierneho kláštora je zapísaný Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok. Kostol a kvadrum sú prístupné v čase bohoslužieb. Krypty: v kryptách pod kostolom je expozícia Múzea Michala Tillnera. Na prehliadku sa treba objednať aspoň deň vopred. Vjazd do areálu kláštora je umožnený len vozidlám so špeciálnym povolením.

Ak chcete zaparkovať v okolí, odporúčame vám využiť parkovisko na Mierovom námestí oproti mestskému parku. Ďalšou možnosťou sú parkoviská v okolí mestského úradu (inkubátora) alebo parkovacie miesta pozdĺžne s Radlinského ulicou či pri . Po prehliadke areálu kláštora vám odporúčame navštíviť aj neďalekú synagógu, ktorá sa nachádza od Čierneho kláštora približne päť minút chôdze. Oddýchnuť si môžete na lavičke v mestskom parku a určite si všimnite i sochy a pamätníky, ktoré sa v ňom nachádzajú.

Krypta pod františkánskym kostolom Nepoškvrneného Počatia Panny Márie je súčasťou Múzea Michala Tillnera.

Otváracie hodiny:

• Pondelok - Piatok: 9:00 - 12:00, 13:00 - 17:00

Vstupné:

• Dospelí: 3 €
• Deti: 2 €

Prehliadku nahláste, prosím, aspoň deň vopred.

Významné udalosti v Malackách

Významné osobnosti pôsobiace v kláštore

tags: #klastor #frantiskanov #malacky