Veriaci vo filiálnom Kostole Narodenia Panny Márie v Tepličke na Spiši majú dôvod na radosť. Počas Pôstneho obdobia sa totiž dokončilo reštaurovanie barokového oltára z 1. polovice 18. storočia s oltárnym obrazom zobrazujúcim Pannu Máriu s Ježišom, sv. Alžbetu so sv. Jánom Krstiteľom a sv. Jozefom.
História Kostola
Rímsko-katolícky kostol Narodenia Panny Márie je dominantnou kultúrnou pamiatkou v obci Teplička. Pôvodne bol gotický, jednoloďový, z prvej štvrtiny 14. storočia. V roku 1775 bol zbarokizovaný.
Začiatkom 20. storočia niektorí Tepličania odišli za prácou do Ameriky. Keď sa vrátili roku 1909, zväčšili kaplnku o dve bočné lode. Ku koncu 20. storočia bol interiér rekonštruovaný. Dňa 25. apríla 1998 konsekroval kostol Mons.
Reštaurovanie Oltára Svätej Rodiny
Vo februári 2019 sa oltár Svätej rodiny dal reštaurovať. Tento rok ho pod dohľadom odborníkov 5. marca poskladali a na základe odporúčania pamiatkového úradu umiestnili na pôvodné miesto, čiže do južnej lode kostola. Reštaurovanie oltára by nebolo možné bez štedrých milodarov veriacich, ktorým patrí veľká vďaka.
Obraz Svätej rodiny namaľoval technikou olej na plátne v roku 1895 Adolf Springer, levočský maliar, ktorý sa venoval maľovaniu kópií obrazov slávnych renesančných majstrov.
V marci roku 2020 pod vedením reštaurátora Mgr. Art. Martina Kukuru z Levoče s pomocníkmi, bol kompletne poskladaný barokový oltár z 1. polovice 18. storočia. Osadili sa kamenné podstavce pod sochy Panny Márie, sv. Jozefa, sv. Antona, sv. Terézie, sv.
Preložený bol aj bočný oltár (bez sochy Božského Srdca Ježišovho), zo severnej steny do presbytéria. Na oltár bola umiestnená pozlátená gotická socha Panny Márie s Ježiškom a aj sochy sv.
Začiatkom septembra bol nový drevený oltár Božského Srdca prevezený k reštaurátorovi Mgr. Art. Stolárske práce zhotovil majster Jozef Bučko, rezbárske práce p. Marekom Dzurendom a povrchovú úpravu so zlatením previedol už spomínaný reštaurátor Mgr. Art.
V máji 2021 sa pristúpilo k demontáži nakloneného kríža z veže kostola, ktorý bol v havarijnom stave, firmou Štefana Šustera, ktorá má dlhoročné skúsenosti a oprávnenia na výškové práce a takéto činnosti. Kríž už bol viac rokov zlomený, značne poškodený a bolo ho potrebné zrekonštruovať.
V júli 2021 bol zrekonštruovaný kríž, osadený vo veži kostola aj s časťami kupoly. Zreštaurovaný oltár Svätej rodiny v Tepličke na Spiši je opäť v kostole. Barokový oltár je umeleckým skvostom chrámu v Tepličke.
Duchovný Význam Svätej Rodiny
Svätý Jozef je najviac uctievaným svätcom v kresťanskom svete. Aj v kostole v Tepličke sa nachádza oltárny obraz Svätej rodiny. Panna Mária s malým Ježiškom spolu so svätou Alžbetou a dieťaťom Jánom Krstiteľom. V pozadí (ako keby v ústraní) svätý Jozef, vedľa neho anjel, prostredníctvom ktorého mu Boh vo sne zjavoval Božiu vôľu a poslanie, ktoré on s pokorou prijímal.
Osobný vzor otca v rodine je nenahraditeľný. Rodina bola a je tou najposvätnejšou ustanovizňou v ľudskej spoločnosti. Život v rodine mal ešte v nedávnej minulosti odlišné zákonitosti ako sú tie, podľa ktorých žije súčasná rodina. Bol úzko spätý s prírodou a pôdou, ktorá ich živila.
MODLI SA A PRACUJ - toto „evanjelium života“ bola viera prežívaná v tradíciách, ktorých základom bolo Sväté písmo. Aj pri každodennej namáhavej práci modlitba patrila k tým najpodstatnejším prejavom rodinnej zbožnosti. Otec bol v rodine autoritou. Muži všeobecne prejavovali svoju nábožnosť racionálnejšie než ženy. Neodriekali dlhé naučené modlitby. Vo svojom konaní a postojoch sa však vždy pridržiavali Božích prikázaní.
Súčasná doba je celosvetovo poznačená krízou rodiny. Slovensko nie je výnimkou. Odhaduje sa, že až tretina detí žije bez otca (údaj z internetu). Zo stredu rodín sa vytráca viera, modlitba, manželstvo ako posvätná sviatosť prežíva krízu. Aj preto Svätý Otec František popri Roku svätého Jozefa súbežne ustanovil rok 2021 aj za osobitný Rok rodiny.
Cieľom je pastorácia zameraná na obnovu rodín a viery podľa vzoru svätého Jozefa v službe otcovstva Svätej rodiny.„Svätý Jozef, ty si žil, pracoval a modlil sa v Ježišovej prítomnosti. a z jeho blízkosti si čerpal silu k horlivému plneniu každodenných povinností.
Za bohaté informácie i za zdokumentovanú históriu Tepličky vďačíme vtedajšiemu dekanovi, farárovi Matúšovi Pajdušákovi, znalcovi spišských dejín. V markušovskej farnosti, kde patrí filiálka Teplička, pôsobil v rokoch 1918 - 1923.
Jubilejný Rok
Slávnostným otvorením Svätej brány pápežom Františkom v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne sa na Štedrý deň 24. decembra 2024 začal v Cirkvi Jubilejný rok. Následne v Ríme 26. decembra pápež otvoril Svätú bránu vo väznici Rebibbia a postupne boli otvorené ďalšie, 29. decembra v Lateránskej bazilike, 1. januára 2025 v Bazilike Santa Mária Magiiore a 5. januára v Bazilike sv. Pavla za Hradbami.
Na Slovensku otvorili Jubilejný rok 2025 biskupi v diecézach v nedeľu 29. decembra. Jubileum vychádza z biblickej tradície. Slávilo sa každých 50 rokov. Izraelitom pripomínalo slobodu a dôstojnosť, ktorú im dal Boh. Sám Ježiš sa odvolával na túto tradíciu, keď na začiatku svojho verejného účinkovania vyhlásil Rok milosti od Pána.
Cirkev prispôsobila tradíciu Jubileí v roku 1300. Od roku 1475 sa slávia každých 25 rokov, aby každá generácia mohla zažiť milosť Svätého roka a získať úplné odpustky. Kým sväté brány sa nachádzajú len v Ríme, v diecézach sú otvorené jubilejné chrámy. Odteraz až do 6. januára 2026 môže každý pútnik, ktorý navštívi baziliky a kostoly Jubilejného roka, získať plnomocné odpustky. Na Slovensku bolo určených 82 jubilejných chrámov, v rámci Spišskej diecézy ich máme desať.
Pútnici nádeje je mottom Jubilejného roku. Na sviatok Svätej rodiny sa začala na námestí pred kostolom sv. Egídia jedinečná duchovná slávnosť otvorenia Jubilejného roka, kde biskup František prečítal bulu, ktorou pápež František vyhlásil Jubilejný rok. Potom mnohopočetná procesia Božieho ľudu so sviečkami, na čele s jubilejným krížom, putovala za spevu a modlitieb ulicami vianočne vyzdobeného mesta do konkatedrály.
Po slovách biskupa pred kostolom: „Buď pozdravený, Kristov kríž!“, bol tento kríž nesený mládencami v krojoch do kostola, za ním šiel biskup, kňazi a ostatní veriaci. Následne biskup František v zaplnenom chráme slávil slávnostnú svätú omšu. V homílii neskrýval nadšenie z veľkého počtu pútnikov (odhadom asi 5000), poďakoval všetkým, ktorí sa zúčastnili otvorenia Jubilejného roka, spolubratom kňazom aj Božiemu ľudu za svedectvo viery. Ďakoval za trpezlivosť a vytrvalosť aj tým, ktorí už nevošli do konkatedrály.
V závere homílie zveril putujúci Boží ľud pod Tatrami Bohorodičke Panne Márii. Po svätej omši biskup František určil jubilejné chrámy a ohlásil jubilejných kazateľov v Spišskej diecéze, ktorí od neho obdŕžali Knihu Božieho slova. Dvaja z nich, Cyril Hamrák a Matúš Reiner, pochádzajú z Markušoviec. Jedinečnú duchovnú atmosféru slávnosti umocnil chrámový zbor z Popradu a Spišskej Novej Vsi hudobným sprievodom a spevom vianočných piesní a kolied. Na záver slávnosti spišský diecézny biskup udelil prítomným mimoriadne pápežské požehnanie spojené s úplnými odpustkami.
Konajú sa v tomto milostivom roku v jubilejných chrámoch. Prvý sa uskutočnil v piatok 24. januára 2025 aj vo Svätyni Božieho milosrdenstva v Smižanoch. Svätú omšu, ktorá sa aj s adoráciou niesla v znamení témy Uzdravenie vzťahu s otcom, celebroval Matúš Reiner, tajomník Rady pre mládež a univerzity KBS.
Kostol Kráľovnej Rodiny v Bratislave
„Farnosť by som charakterizoval dvomi slovami, a to otvorenosť a rodinnosť,“ spokojne konštatuje Lukáš Uváčik, farár pomerne mladej bratislavskej farnosti Teplická. V mestskej časti Bratislava-Nové Mesto je Kostol Kráľovnej rodiny. Nenápadný kostolík uprostred vysokých panelákov má pre svojich farníkov veľký význam.
Architektúra kostola bola víťazným projektom súťaže, a keď bol dostavaný, získal v roku 2000 ocenenie Stavba roka. Má oválny tvar, vďaka ktorému sú veriaci pomerne blízko k oltáru a ku kňazovi. Rodina je základom dobrého života a taký je aj život vo farnosti pod patronátom Panny Márie, Kráľovnej rodiny.
„Ľudia sú vďaka kostolu a aktivitám farnosti prepojení a pomáhajú si aj v praktickom živote. O farnosti sa vie, že je veľmi živá a za 23 rokov fungovania sa v nej vystriedali viacerí kňazi. „Najznámejšími osobnosťami, ktoré výrazne prispeli do života farnosti, boli Branislav Bukovský a Jozef Kováčik. Aj keď tu Branislav Bukovský pôsobil len šesť rokov, stihol si získať srdcia farníkov od najmladších po najstarších. Vždy sa snažil byť v úzkom kontakte so svojimi farníkmi a organizoval aj aktivity v spolupráci s farnosťami, v ktorých pôsobil predtým. Vytvoril rodinné zázemie aj deťom, nedeľné sväté omše sa pre ne stali krásnym zážitkom. Náhla smrť Branislava Bukovského preto farníkov veľmi zasiahla. Na jeho prácu nadviazal Jozef Kováčik.
V každej farnosti je dôležitý vzťah a spolunažívanie kňaza s jeho ovečkami. „Rád by som tiež spomenul, že farské jadro duchovnej správy tvoria aj výpomocní duchovní. Skúškou súdržnosti spoločenstva bola, ako aj pre iné slovenské farnosti, pandémia. Preverila ich vieru a trpezlivosť, no členovia farnosti prekonali všetky vzniknuté prekážky. Spomína na to s úsmevom ako na pozitívum, ktoré do istej miery posunulo farnosť vpred. Z týždňa na týždeň sa menil systém, opatrenia, „raz päťdesiat ľudí, potom tridsať, potom zasa podľa štvorcových metrov. Počas Vianoc tak bolo aj osem omší.
„V pondelok o deviatej ráno sme to zapli a prvýkrát nám to aj hneď padlo, lebo za päť minút tam bolo asi tristo registrácií, jednoducho obrovský nával,“ spomína vtipné momenty farár farnosti. Keďže bol zákaz vychádzania, ľudia mohli tráviť čas len v prírode, ale aj to sa dalo v pastorácii využiť. Aj krížovú cestu sa farníci modlili online, zapojilo sa štrnásť rodín. Deti a mladí ľudia sú v rodine nenahraditeľní a je to tak aj v duchovnej rodine. Vo farnosti Kráľovnej rodiny cítiť ich ducha. Počas týždňa v prírode prežívajú deti vďaka animátorom veľa nezabudnuteľných chvíľ, ktoré sú zároveň motiváciou zúčastniť sa na tábore aj nasledujúci rok.
„Na tábore sa prejaví najmä spoločenstvo mladých, ktorí pôsobia ako animátori. Učia sa spolupracovať, rozložiť si sily. Príležitostí angažovať sa a podieľať na aktívnom farskom živote je viacero, v tejto farnosti ich vedia aj aktívne napĺňať. „Minulý rok sa na splave zúčastnilo približne päťdesiat farníkov, tento rok je ich ešte o niečo viac,“ konštatuje farár Lukáš Uváčik. No a na záver leta patrí bodka. Čas oddychu dopĺňajú aj sväté omše a modlitby.