História obce Závod je bohatá a siaha až do stredoveku. V tejto rozsiahlej štúdii sa pozrieme na jej vývoj, obchodné cesty, ktoré ňou prechádzali, a kultúrne vplyvy, ktoré formovali jej identitu.
Prvé zmienky a stredoveké osídlenie
Prvá známa písomná zmienka o Závode (okrem nápisu na starom kostole z roku 1339 a potvrdenia existencie starého kostola z roku 1450) je datovaná rokom 1557. Obec sa tu uvádza pod menom ZABOD. Historické pramene z tohoto obdobia uvádzajú, že boli dve osady Závodov, z ktorých jedny mali prívlastok "dedičné".
V prácach historika PhDr. Petra Ratkoša CSc., (zo SAV), sa Závod spomína v súvislosti s urbárom feudálneho Veľkolevárskeho panstva z roku 1592 a panstva Ostrý Kameň z roku 1665. Čo sa týka Urbára veľkolevárskeho panstva z roku 1592, jeho autormi sú Marsina - Kušík. V tomto Urbáre feudálnych panstiev, diel I., str.541 č.18, p.8 sa spomínajú role tohoto panstva …. sú veľké 10 jutár, ležia pri ceste do Závodu (lat. terae arabilis iugera moderni usus decem penes viam Sobodam versus sita).
Autor práce uvádza aj tú zaujímavosť (spomenutá už v predchádzajúcom texte), že historické pramene uvádzajú dve osady Závodov (Závodú). Druhú vlastníci označujú ako osadu dedičnú, čo malo byť označením staršieho sídliska, resp. išlo o sídlo jestvujúce blízko nejakého sídliska . V dedičných Zavodoch sa spomínajú remeselníci a to jeden kováč (volal sa podľa mena) a traja výrobcovia kopií.
Lokalizácia pôvodného Závodu
Prečo ”dedičné” a kde vlastne ležali? Malo to byť vraj označenie staršieho sídliska, resp. išlo o sídlo jestvujúce blízko nejakého panského sídliska. Tak isto ľudová slovesnosť hovorí, že pôvodný Závod ležal - a pozor, tu sa názory opäť rozchádzajú, lebo podľa jedných to bolo na Šišolákoch a podľa druhých to bolo pri rieke Morave.
Predchádzajúce riadky o nálezoch pri rieke Morave a aj spomienky starších ľudí, keď už môj dedo neraz spomínal veľmi časté nálezy starých mincí v chotári, z ktorých si ako deti robievali prstienky a popredné miesto v jeho spomienkach mala ”Boklovská” sú príčinou lokalizácie tej druhej varianty. Tu sa totiž nachádzalo nálezov najviac. Tieto rôzne miesta lokalizovania pôvodnej polohy obce môžu mať s trochou nadsádzky ešte jeden pôvod. Dajú sa pochopiť aj ako prechodné - respektíve dočasné obydlia v časoch núdze pri vojenských nájazdoch a iných pohromách.
Premiestnenie dediny ďalej od rieky mohol spôsobiť napríklad aj pohyb nezregulovaného toku Moravy, ktorej záplavy strpčovali život dedinčanom až pokým sa nepostavila dnešná hrádza .
Obchodné cesty a ich vplyv
V dávnych časoch teda viedla cez náš chotár cesta. Bola to cesta dôležitá, pravdepodobne obchodná - nadregionálneho významu. Namiesto dnešných polí však boli tu samé jazerá a bariny, proste ”samá voda”. Tu uprostred vôd, povedľa cesty stála krčma. Vzhľadom k jej umiestneniu sa o nej vravelo, že sa pôjde až do krčmy ”Za vody”, alebo, že sa zastavia v krčme ”Za vodú” a podobne. Spojením a skloňovaním tohto mena prišla osada, ktorá sa tu časom rozrástla k menu ”Závody”. Od 30-tych rokov tohto storočia sa volala jednoducho ”Závod”.
Z historických prameňov vieme, že našim chotárom prechádzali až dve obchodné cesty, každá v inom historickom období. Tá prvá je z doby rímskej. Podľa rekonštrukcií jej pravdepodobnej trasy, šla priamo cez dnešný Závod. Toto nám môžu vysvetľovať nálezy rímskych mincí a spomenuté hroby. Čo sa teda týka tejto prvej cesty, šlo takmer isto o tzv. Jantárovú cestu.
Cesta do minulosti 01 - Úvod
Čo sa týka druhej cesty, jej charakter ju takisto zaraďoval medzi cesty nadregionálneho významu. Tu nás zvádza myšlienka, že by to mohla byť i tzv. Česká cesta, keď vlastne i obec patrila pod Ostrokamenské panstvo a úlohou hradu Ostrý Kameň bolo túto cestu chrániť.
Ostrý Kameň
Ináč nazývaný aj Ostriež, leží na strmom návrší v priesmyku Malých Karpát, v katastrálnom území obce Buková. Postavili ho v 13. storočí, a v listinách sa prvý raz spomína v roku 1273. Ako jeden z pohraničných hradov strážiacich západné hranice Uhorska, mal aj špeciálnu úlohu chrániť diaľkovú obchodnú cestu, vedúcu z Budína cez západné Slovensko týmto priesmykom do českých krajín, ktorá je všeobecne známa ako tzv. česká cesta.
Kultúrne a náboženské vplyvy
Určitý osadníci tu podľa archeologických nálezov sídlili už v dobe rímskej (1. - 380. nášho letopočtu), slovanské osídlenie sa predpokladá na našom území až koncom 5. storočia, ale či sa v tejto súvislosti dá hovoriť o zaniknutých osadách ako obydliach našich predkov, to je ťažká otázka. Je totiž aj predpoklad, že prví usadlíci, ktorí tu bývali a založili obec boli celuanti z Moravsko - Poľských hraníc. Táto verzia sa čiastočne vzťahuje i na obce Moravský Sv. Jánu a Sekúl.
V 14.storočí sa ustálili bezpečnostné pomery na Záhorí a vzrástli obchodné styky Uhorska so Západom. Podľa archívnych prameňov (Budapešť, MOL DL 3270) sa o ceste idúcej našim územím dozvedáme aj z listiny z roku 1372, vydanej v súvislosti so zriadením odbočky z už spomenutej Českej cesty.
Aby sa kupci dostali aj do Bratislavy, zriadil uhorský kráľ Ľudovít I. Roku 1373 to bol opäť kráľ Ľudovít Veľký, ktorý dvoma listinami rozšíril dopravné privilégiá pre českých, moravských a nemeckých kupcov a zaistil im bezpečnosť a poriadok pri vyberaní mýta na tejto ceste.
Kostol v Závode
Hlavný oltár so sochou Panny Márie a sv. Michala bol v čase konania vizitácie v roku 1626 už opravený, ale ostatné dva bočné oltáre zostali len s provizórnymi papierovými obrazmi a veriaci vôbec nevedeli, komu boli zasvätené…No a napokon starý kostolík bol novozaklenutý v roku 1622. Nebol teda veľmi dobre postavený taký kostol, ktorý by potreboval po 150-tich rokoch novú klenbu.
Nápis na stene kostolíka z roku 1339 sa zdá byť preto vierohodnejším a nemožno zabúdať i na už spomenutý predpoklad spoločného pôvodu predkov z Moravského Sv. Jánu a Sekúl.
Obyvateľstvo a kolonizácia
Postupnú zmenu a znižovanie podielu pôvodného obyvateľstva podmienilo aj turecké nebezpečenstvo, ktoré dalo do pohybu chorvátske obyvateľstvo z oblastí medziriečia Sávy a Drávy. Chorváti pod tlakom tureckej expanzie začali postupovať hore pozdĺž toku Dunaja už v 1.polovici 16 storočia, no najmä po bitke pri Moháči roku 1526 začali silné kolonizačné prúdy Chorvátov prichádzať aj na územie dnešného Slovenska. Na Záhorie prichádzajú Chorváti v období rokov 1540 - 1570.
Prevrstvenie našej obce chorvátskymi a srbskými kolonistami v 16. a 17. storočí nielenže zvýšilo celkový počet obyvateľstva, ale najmä umocnilo roľnícky charakter obce. Ba neboli tu ani prekážky z hľadiska vierovyznania, keďže Chorváti boli katolíci. Noví obyvatelia boli známi svojou pracovitosťou a húževnatosťou, neizolovali sa od pôvodného obyvateľstva a tak v priebehu ani nie dvoch storočí sa asimilovali natoľko, že prestali používať aj svoj materinský jazyk.
Obecná samospráva a symboly
Za feudalizmu právo pečate udeľovali obci a jej richtárovi dediční zemepáni. Držiteľom obecnej pečate bol richtár, ktorý ňou potvrdzoval písomnosti. Pečať zastupovala funkciu vlastnoručného podpisu richtára a slúžila aj ako overovací znak pre obyvateľov obce, ktorí nevedeli čítať a písať.
K väčšiemu rozvoju obecnej samosprávy prišlo až od začiatku sedemnásteho storočia. U nás sa predpokladá jej vznik v roku 1622. V sedemnástom storočí bola vytvorená obecná samospráva u 43 % obcí okresu.
Božie Muky a legendy
Vraví sa, že na každej z povestí ktoré sa medzi ľuďmi rozprávajú, bude dačo pravdy, lebo všetky mali vzniknúť zo skutočných príbehov. Každý z nás kto aspoň trochu cestuje a všíma si krajinu okolo seba, občas zazrie popri cestách no najčastejšie krížnych, stáť rôzne murované stĺpiky. V týchto sú umiestnené obrázky svätcov, alebo kríže a vravíme im Božie Muky. Ľudia ich stavali z rozličných príčin a vraví sa, že sú i pozostatkami križiackych vojen.
Jedna takáto Božia Muka stojí i na krížnych cestách v Závode, popri ceste na Tomky. Podobu akú má dnes jej však určili ľudia až v tomto storočí (staval ju vraj Ondráš Šimunovič), síc hrubo sa vystatujúc, že jej trojuholníkový profil ju robí výnimočnou, nakoľko Božiu Muku takého tvaru nikde nenájdete. No nie vždy bola murovaná. Boli časy, keď obrázok zdobieval iba drevený kôl. Na obrázku nájdeme sv. Cyrila a Metoda.
Nuž práve povesť nám vraví, že keď sv. Cyril a Metod putovali Veľkou Moravou, cesta na Velehrad ich viedla z Devína i cez Závod, a práve na tom mieste sa zdržali, aby si i so svojím sprievodom oddýchli a mohli pokračovať ďalej.
Záver
História obce Závod je zložitá a fascinujúca, siahajúca od stredovekého osídlenia cez obchodné cesty až po kultúrne a náboženské vplyvy. Táto štúdia poskytuje len stručný prehľad o jej bohatej minulosti.