História kláštora v Hlohovci je úzko spätá s bulou pápeža Pavla II. z roku 1465, datovanou 28. mája. Táto bula povolila postaviť Františkánsky kostol v blízkosti kaplnky Všetkých svätých. Táto kaplnka sa spomína už v pápežskej bule z roku 1401. Bola teda postavená v 2. polovici 14. storočia, v období vrcholnej gotiky. Stála na okraji mesta, tvoriac jeho severnú hranicu.
Po oficiálnom povolení pápežom dáva súhlas k založeniu kláštora i ostrihomská kapitula prostredníctvom svojho arcibiskupa Jána Vitéza (18. decembra 1465). Zakladateľom františkánskeho kláštora bol zemepán Hlohovca Mikuláš Ujlaky. Kláštor teda vznikol a bol postavený za vlády Mateja Korvína. Prvými obyvateľmi kláštora boli Františkáni z Bosny, ktorí rozvinuli naplno svoju činnosť po postavení kláštora v roku 1492 (tento rok sa uvádza v dokladoch zo 17. st. ako vznik kláštora). K dovtedy existujúcemu presbytériu kostola napojili a pribudovali východné krídlo kláštora.
Oba objekty stoja na Františkánskom námestí a sú vzájomne prepojené. Obe budovy majú gotický základ s výraznými renesančnými a barokovými úpravami. Objekt kostola je starší, postavený pred rokom 1465.
Františkánsky kostol v Hlohovci
Pohnuté obdobie a obnova kláštora
V 16. storočí začali kláštor stíhať mnohé pohromy. Po tureckom nájazde v roku 1530 bol poškodený kláštor i kostol. Ťažké chvíle im však nespôsobili len turci, ale i samotný zemepáni Hlohovca, ktorí v 2. polovici 16. st. prešli na stranu reformovaného hnutia. V pohnutých dobách reformácie kláštor (i kostol) patril evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. V kláštore pôsobila vtedy kníhtlačiareň Valentína Manckoviča (zriadená v 80. tych rokoch 16. st.), ako jedna z prvých na Slovensku. Roku 1601 Stanislav Thurzo v budove kláštora zriadil trojjazyčné gymnázium.
Po konverzii Adama Thurzu, majiteľa hlohovského panstva na katolícku vieru, bol kláštor i kostol 27. mája 1630 vrátený Františkánom. Podľa dobových správ to bol iba chatrný dom, len kostol bol v lepšom stave. Oprava kláštora sa začala v roku 1637 na popud matky prvého majiteľa hradu a panstva Hlohovec Kataríny Pálffy ab. Erdődy z rodu Forgáč, manželky už zosnulého grófa Žigmunda Forgáča. Náročnú opravu kostola i kláštora na vlastné náklady dokončil jej syn Adam Forgáč v roku 1642. Šimon Forgáč, posledný z príslušníkov tohoto mocného rodu postavil v roku 1699 kaplnku sv. Kríža.
Po príchode Erdődyovcov sa postavenie františkánov ešte viac upevnilo a ľudia začali opäť prijímať katolícku vieru. V rokoch 1663 - 1683 mesto i kláštor ovládli Turci, Františkáni však mali súhlas k duchovnej činnosti. Slávnostnú posviacku kostola vykonal 18. 5.
Kláštor ako centrum kultúry a vzdelanosti
V 18. storočí kláštor stúpol na význame. Stal sa sídlom provinciálneho ministra Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa. V kláštore bola filozofická škola od roku 1647, povýšená v roku 1653 na generálne štúdium. V 18. - 19. storočí bol kláštor pozoruhodným strediskom kultúry a vzdelanosti. Pôsobili tu významní hudobníci a skladatelia obdobia baroka na Slovensku: v rokoch 1750 - 1760 Pavlín Bajan, ako aj novici Edmund Pascha a Juraj Zrunek. V kláštore pôsobil aj Konrád Švestka, pôvodom z Kroměříže, vynikajúci maliar, sochár a tesár, autor oltárnych obrazov Svätej rodiny, Nepoškvrneného počatia Panny Márie, Božského srdca Ježišovho a sv. Jozefa.
Pozoruhodná bola aj kláštorná knižnica, ktorej začiatky siahajú do prvej polovice 16. storočia. Nachádzali sa v nej inkunábuly (knihy z 16. st.). Spomedzi tu nájdených rukopisov sú najvzácnejšie Hlohovské hlaholské zlomky (2 listy staroslovienskeho textu Chorvátsko - dalmátskeho pôvodu z 13. - 14. storočia). Kláštor je v území Trnavskej arcidiecézy.
Do dejín celoslovenskej, no tiež lokálnej hlohovskej kultúry vstúpili aj nenápadní muži, ktorí z prítmia starých kláštorných knižníc či archívov a zo závetria hlavného spoločenského diania, vynášali na svetlo sveta zaujímavé poznatky z našich národných dejín. Jedným z takýchto mužov bol aj slovenský františkánsky rehoľník, historik literárnej a hudobnej kultúry, pedagóg a prekladateľ Celestín Alojz Lepáček, ktorý sa narodil pred 120 rokmi 11. júna 1905 v Trstenej. Lepáček vstúpil do františkánskej rehole v Trnave a neskôr pokračoval na štúdiách v Hlohovci, čiže tento jeho prvý kontakt s mestom bol jednou z ciest k literárnemu bohatstvu hlohovského kláštora, o ktoré sa neskôr zaujímal. Inšpirovaný týmto poznaním a motivovaný množstvom neprebádaného materiálu vo františkánskych knižniciach, realizoval niekoľko študijných ciest, počas ktorých sa dostal aj do Hlohovca. V tamojšej knižnici františkánskeho kláštora objavil rukopis kázní zo 17. storočia.
Celestín Lepáček zomrel 8. októbra 1989.
Vlastivedné múzeum, Hlohovec
Sviatok Všetkých Svätých
V blížiacich sa dňoch, keď Cirkev slávi sviatok Všetkých svätých a Spomienku všetkých verných zosnulých, prinesie Televízia LUX priame prenosy zo slávenia liturgie Svätého Otca Františka i premiéru predstavenia tanečného divadla ATak.
Prvým je Slávnosť všetkých svätých (1. november). Druhým významným dňom je Spomienka na všetkých verných zosnulých - ľudovo nazývaná Dušičky (2. novembra). Aktuálne dni nás pozývajú uvažovať nad hodnotou večného života a myslieť tiež na našich drahých zosnulých. Rádio LUMEN pripravilo na 1. a 2. novembra špeciálne relácie, ktorými chce osloviť všetkých, ktorí chcú prežiť nasledujúce dni duchovne.
Na Spomienku na všetkých verných zosnulých (2. novembra) sa o 15.00 hod uskutoční na Mestskom cintoríne v Nitre svätá omša. Predsedať jej bude nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. Svätá omša bude obetovaná za duše zosnulých.
| Dátum | Sviatok/spomienka | Popis |
|---|---|---|
| 1. november | Slávnosť Všetkých svätých | Pripomienka svätých v nebi |
| 2. november | Spomienka na všetkých verných zosnulých (Dušičky) | Modlitby za duše v očistci |
Dušičky v Prahe