Mestská časť Krásna nad Hornádom, neoddeliteľná súčasť Košíc, sa pýši bohatou históriou siahajúcou do stredoveku. Jej vznik sa datuje do polovice 12. storočia a súvisí s postavením benediktínskeho kláštora, ktorý bol vysvätený v roku 1143.
Iniciátorom výstavby kláštora bolo Jágerské biskupstvo, do ktorého diecézy toto územie patrilo. Opátstvo a osada pri ňom dostali meno Szeplak (pekné bývanie) vzhľadom na svoju polohu.
Široké územie bolo obývané Slovanmi, o čom svedčia názvy okolitých osád: Lubina (Lebeň), Bokša (Bakša), Hutka, Zdoba a podobne.
Benediktínsky kláštor, ktorého archeologický prieskum vykonal známy slovenský archeológ Belo Polla, slúžil svojmu účelu až do začiatku 16. storočia a po bitke pri Moháči okolo roku 1530 spustol. Na jeho mieste a v okolí bolo pohrebisko zo 17. a 18. storočia.
V roku 1567 cisár Ferdinand daroval obec trnavským jezuitom. Ich zástupca Marek Križin prišiel do Krásnej začiatkom 17. storočia vykonať na majetku hospodársku správu. V roku 1619 ho spolu so Štefanom Pongracom a Melicharom Grodeckym v Košiciach umučili vojská kniežaťa Betlema.
Už v roku 1427 sa Krásna delila na dve dediny: Abaszeplak a Szeplakapati. Prvá patrila Abovcom, druhá cirkvi. Tieto dve dediny i pretrvali až do polovice 20. storočia. Ako jedna obec - Krásna nad Hornádom - sú spojené a evidované až po II. svetovej vojne.
Krásna nad Hornádom mala aj dve katastrálne územia. Abaszeplak - valal, ako ho domáci nazývali, bola poľnohospodárska časť obce. Boli tu väčší gazdovia s viac hektármi pôdy. Szeplakapati - opátska strana, kde už za prvej republiky bola fabrika - továreň na spracovanie a impregnovanie dreva, mala zasa viac peňazí.
Na opátskej strane bol postavený aj kultúrny dom, ktorý slúžil obom častiam. V tejto časti bola aj p. Martináskom postavená výrobňa náhradných dielov, po vojne znárodnená, rozšírená a známa Prefa. Zamestnávala mnoho občanov z Krásnej i širokého okolia.
Po združstevnení vzniklo v Krásnej JRD, ku ktorému boli neskôr pričlenená i Vyšná a Nižná Hutka, ako aj Nižná a Vyšná Myšľa. Po pričlenení Krásnej ku Košiciam v roku 1976 bolo sídlo družstva presťahované do Nižnej Myšle.
Archeologický výskum a nálezy
V areáli kláštora i celého nádvoria odkryli sa aj iné architektonické pamiatky (pece, sauna, zrubová stavba a pod.). Okrem toho autor odkryl aj 267 hrobov z cintorína zo 17.-18. storočia.
Autor život na tejto polohe vročuje medzi 9. -10. až 16. storočie, keď bol kláštor zničený a opustený. Okrem architektonických zvyškov výskum priniesol i pamiatky hnuteľné. Ide o keramiku z 9.-12. storočia, ale aj mladšiu, z 13.-16. Nachádzali sa tu pamiatky kovové, pamiatky z kostí, rohu a parohu.
V poslednej časti autor kriticky zhodnotil výsledky výskumu v teréne, ako i veľmi skromné písomné správy a staršiu literatúru, vzťahujúce sa na dejiny tejto benediktínskej komunity.
Podľa slov oponenta akademika B. Chropovského: „... ide o prínosnú prácu, spracovanú na dobrej úrovni a ... Niekdajší benedektínsky kláštor v Krásnej je najstarším doposiaľ známym kláštorom vo východoslovenskom regióne, rovnako jedným z najstarších benediktínskych kláštorov v bývalom Uhorsku.
J. Macák v lokalite Breh, kde sa kláštor nachádzal, urobil zisťovací výskum v rokoch 1968 - 1970, pri ktorom tu našiel keramický materiál, ale i medenú mincu z čias Štefana IV. (1162 - 1164). Ďalšie poznatky o existencii kláštora museli vychádzať predovšetkým z archeologického výskumu.
Medzi najznámejšie nálezy, ktoré lokalita poskytla, patrí dvojsečný meč s pomerne dobre zachovanou čepeľou a rukoväťou. Tento sa však nenašiel priamo na mieste niekdajšej stavby kláštora, ale v bagrovisku na ťažbu štrku. Časovo ho je možné zaradiť do polovice 10. storočia. Podľa predpokladov meč patril náčelníkovi, alebo vojvodcovi. Nález patrí k jednému z piatich doposiaľ známych mečov tohto typu v Európe. Na jednej strane čepele mal nápis: "+INGLER II".
V bagrovisku sa našiel takiež fragment dreveného člna, ktorý odborníci zaradili do 10. až 12. storočia.
Čo sa týka samotných sakrálnych stavieb, archeológovia po vyhodnotení výsledkov a konfrontáciach so málo rozsiahlymi zachovanými správami konštatovali, že na mieste benediktínskeho opátstva sa nachádzali dva kostoly s troma stavebným fázami.
Na základe písomných správ, ktoré sa vzťahujú na Krásnu, je možné datovať vznik prvého kostola ešte pred rok 1143, pravdepodobne ešte v 11. storočí. Je možné, že zbúranie tohto kostlíka a následovné postavenie baziliky a kláštora súviseli so snahami panovníka Ladislava I. a Kolomana I.
Belo Polla k tomuto uvádza: " Spomenutí panovníci pokračovali v kristianizačnom diele Štefana I. Vieme, že Ladislav I. všemožne podporoval kresťanstvo a že podľa vzoru Štefana I. zakladal aj nové biskupstvá a kláštory na území uhorského štátu. Pravdepodobne už v tých časoch sa na východné Slovensko dostali beneditínski mnísi, ktorým tamojší zemepáni - Abovci - zverili pastorizáciu týchto oblastí a povolili založiť kláštor v Krásnej.
O benediktínoch vieme, že na území Uhorska, a teda aj na Slovensku, patrili k najstarším mníšskym komunitám a že na Slovensku už pôsobili v 9. - 11. storočí. Ich kultúrno-ekonomicko-kristianizačná činnosť vyhovovala vtedajšej vládnucej vrstve. Benediktíni totiž okrem iného v zmysle svojich regúl hospodársky kultivovali okolie, v ktorom sa usadili. Keď benediktíni prišli do Krásnej, pravdepodobne dostali do správy i kostol, ktorý stál na geograficky výhodnej polohe.
Na polohe, akú si benediktíni zásadne vyhľadávali, ktorá bola jednak chránená, jednak mala okolie už osídlené, a nakoniec aj preto, že vyhovovala ich podmienkam. Krásňanský kostol bol vystavaný na polohe Breh a navyše na dôležitej historickej ceste, ktorá viedla cez Košickú kotlinu povodím Torysy, cez Šariš do Poľska a povodím Hornádu na Spiš a odtiaľ ďalej na západ a juhozápad, odkiaľ mali krásňanskí benediktíni spojenie s prípadnými staršími benediktínskyi kláštormi a eremitóriami na strednom a západnom Slovensku.
Príslušníci tejto novej benedktínskej komunity sa hneď po príchode do Krásnej pravdepodobne neuspokojili s oným malým kostolom, ktorý im tunajší zemepáni dali, preto začali uvažovať o výstavbe vlastného kostola s kláštorom. Keďže kostol bol malý na ich misijnú a kultúrno-hospodársku činnosť, rozhodli sa upraviť a prestavať ho podľa štýlu, ktorý môžeme sledovať na benediktínskych kláštoroch.
Za ich rozhodnutím nasledovali činy, lebo podľa správy v Bratislavských análoch jágerský biskup Martýrius už v roku 1143 vysvätil tunajšie opátstvo zasvätené Panne Márii, ktoré muselo mať vybodovaný aspoň kostol a najpotrebnejšie priestory. Je pravdepodovné, že na prelome 11. a 12. storočia v oblasti terajšieho východu Slovenska doznievalo staré pohanské náboženstvo a rýchlejšie zavedenie kresťanstva malo podporiť opátstvo.
Je pravdepodobné, že práve ono malo za úlohu podnietiť i vzrast a vybudovanie silného mesta v Košickej kotline. Ako sme už spomenuli, prvú písomnú zmienku o benediktínoch v Krásnej poznáme z roku 1143. Okrem toho, že vieme o vysvetení opátstva jágerským biskupom, nevieme nič o prvých opátoch a predstavených, naviac sa ďalšie správy o lokalie na dlhší čas strácajú.
Ďalšie infromácie sa zachovali až z roku 1219, kedy sa vo Varadínskom registri spomína krásňanský opát Cyegel. Tento obvinil a poslal do Varadína pred "boží súd" dvoch dedinčanov, ktorí kradli a mali aj "iné neresti". V 13. storočí kláštor často navštevovali vyslanci z jágerského biskupstva. Opát Ján z Krásnej sa spomína, že v roku 1280 bol svedkom, ako župan Dionýz z rodu Aba odovzdal dedičné panstvo v Krásnej Ondrejovi, synovi Dávida z rodu Aba.
Ďalšiu správu máme z roku 1330. V roku 1332 opát odhadol svoj majetok ma 100 mariek ročného príjmu, z čoho odviedol pápežský desiatok 10 mariek. V roku 1335 sa spomína pát Ján, ktorý so svojim predchodcom má len spoločné meno, ale ide o inú osobu. Jeho nástupníkom bol opát Peter, ktorý sa v roku 1342 zúčastnil na schôdzi predstavených benediktínskych kláštorov na Vyšehrade. Tento obnovil spor o spomínanú obec Župč proti prepoštovi Pavlovi z Jasova.
Na základe informácií o sporoch o majetok je možné sa domnievať, že úlohou opáta bola správa majetku kláštora. O veľkosti majetkov Krásňanského opátstva sa dozvedáme z listiny z roku 1337. Podľa nej patrilo kláštoru niekoľko celých obcí ako aj časti niektorých iných dedín. Za opáta Demetera nastala hospodárska konsolidácia opátstva. Opát sa postavil proti zemepánovi Janovi, synovi Petra, ktorý mal záujem zmocniť sa časti majetku opátstva. Krajinský sudca Štefan Bebek vo Vyšehrade rozhodol v prospech opáta.
Demeterov nástupca Ján majetok ešte rozšíril. Po ňom nastúpil opát Andrej. Ked si však zemepáni Czudarovci vymohli patronátne právo nad opátstom, z vedúceho miesta odišiel. Jeho miesto sa obsadilo až 4. augusta 1396. Zemepáni za opáta určili Michala, syna Ladislava z Ozoroviec. Tento viedol niekoľko sporov. S mestom Košice v roku 1400, keď žaloval Košičanov, že obsadili kláštorný vinohrad, jednému poddanému zobrali kone za 60 florénov a vyrubávajú krásňanský les.
30. marca 1401 pápež Bonifác IX. vyhovel žiadosti opáta a opátstvo v Krásnej získalo právo predávať odpustky pre všetkých pútnikov, ktorí prídu na odpust a dajú kláštoru almužnu. Okrem majetkových sporov mal kláštor v 15. storočí i ďalšie starosti. Robili im ich jiskrovci a bratríci bojujúci na území terajšieho Slovenska, od roku 1447 aj na území východoslovenského regiónu. Útočili predovšetkým na cirkevné inštitúcie. Je pravdepodobné, že sa zmocnili kláštorov v Jasove a v Myšli, a určite nenechali na pokoji ani opátstvo v Krásnej.
V roku 1485 po smrti Štefana sa Rozgoňovci stali zemepánmi Krásnej a za opáta dosadili syna košického richtára J. Toklera. V roku 1490 požiadalo opátstvo o pomoc kráľa Vladislava II (1490-1516), ktorý po vymretí rodu Rozgoňovcov získal patronátne právo. Vladislav II. o ochranu opáta požiadal mesto Košice.
22. mája 1541 sa majetky opátstva rozdelili medzi viacerých uchádzačov. Tu skončila éra majetnosti, samotnému opástvu ostali prakticky len zbytky. Proces dovŕšil kráľ Ferdinand I., ktorý 14.
Benediktínsky kláštor, ktorého archeologický prieskum vykonal známy slovenský archeológ Bello Pola, slúžil svojmu účelu až do začiatku 16. storočia a po bitke pri Moháči, okolo roku 1530 spustol. Na jeho mieste a v okolí bolo pohrebisko zo 17. a 18. storočia.
V roku 1567 cisár Ferdinand daroval obec trnavským jezuitom. Ich zástupca Marek Križin prišiel do Krásnej začiatkom 17. storočia vykonať na majetku hospodársku správu. V roku 1619 ho spolu so Štefanom Pongracom a Melicharom Grodeckym v Košiciach umučili vojská kniežaťa Betlema.
Už v roku 1427 sa v Krásnej evidujú dve dediny Abaszeplak a Szeplakapati. Prvá patrila Abovcom, druhá cirkvi. Tieto dve dediny, napriek vyložene spoločnému bývaniu, pretrvali až do polovice 20. storočia. Ako jedna obec - Krásna nad Hornádom - sú spojené a evidované až po II. svetovej vojne.
Krásna nad Hornádom mala aj dve katastrálne územia. Abaszeplak - valal, ako ho domáci nazývali, bola poľnohospodárska časť obce. Boli tu väčší gazdovia s viac hektármi pôdy. Szeplakapati - opátska strana, kde už za prvej republiky bola fabrika - továreň na spracovanie a impregnovanie dreva, mala zasa viac peňazí.
Na opátskej strane bol postavený aj kultúrny dom, ktorý slúžil obom častiam. V tejto časti bola aj p. Martináskom postavená výrobňa náhradných dielov, po vojne znárodnená, rozšírená a známa Prefa. Zamestnávala mnoho občanov z Krásnej i širokého okolia.
Po združstevnení vzniklo v Krásnej JRD, ku ktorému boli neskôr pričlenená i Vyšná a Nižná Hutka, ako aj Nižná a Vyšná Myšľa. Po pričlenení Krásnej ku Košiciam v roku 1976 bolo sídlo družstva presťahované do Nižnej Myšle.
Kultúrne pamiatky a súčasnosť
Z historických pamiatok sa na území Krásnej zachoval barokovo-klasicistický kaštieľ z roku 1780, rokoková kúria z roku 1773 a Rímskokatolícky kostol, zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi, je moderná budova z roku 1935, inšpirovaná románskym slohom.
Kaštieľ Krásna
Historické pamiatky v MČ Krásna dopĺňa aj Kaštieľ Krásna. Ide o barokovo-klasicistický kaštieľ z roku 1780. Pôvodne bol tento kaštieľ prízemnou dvojkrídlovou budovou, ktorá počas rokov prešla niekoľkými rekonštrukciami. Postupne k dvom krídlam pribudlo tretie, čím sa uzatvoril dvor a zakryl pohľad na hlavné priečelie. Kaštieľ bol v 20. storočí využívaný ako cirkevná škola a po 2. svetovej vojne ako štátna základná škola. V súčasnosti slúži ako kultúrno-spoločenské centrum.
V kaštieli sa dnes nachádza aj kaviareň Meško s knižnicou, ktorá je však momentálne z technických príčin zatvorená.
Kostol sv. Cyrila a Metoda
Jednou pamiatkou, ktorá sa v tejto časti nachádza, je rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi z roku 1935. Stavba tohto kostola je inšpirovaná románskym slohom a maďarskou secesiou zo začiatku 20. storočia. Kostol je trojloďový, na ktorom stredná loď má kazetový stroj. Ďalšie dve lode, ktoré sú bočné, majú pruské klenby. V kostole sa nachádza zariadenie, ktoré pochádza z rokov 1940 až 1950.
97. Dobré fondy EÚ: kaštieľ v Krásnej nad Hornádom
Rokoková kúria
Ďalšou pamiatkou, ktorá sa nachádza aj na celoslovenskom zozname ako kultúrna pamiatka, je rokoková kúria z roku 1773. Táto kúria stojí na mieste, kde stál kláštor postavený v 14. storočí. V roku 1820 bola kúria prestavaná a touto prestavbou získala klasicistickú arkádu. Pamiatka je postavená prevažne v slohu neskorého baroku. V súčasnosti slúži ako rodinný dom.
Mestská časť Krásna leží 191 metrov n. m., v srdci Košickej kotliny a tvorí juhovýchodnú časť mesta Košice. Krásna je od roku 1990 jednou z 22 mestských častí mesta Košice.
Mestská časť má tiež vlastný futbalový štadión, na ktorom hrá futbalové zápasy domáci klub FK Hornád Krásna a futbalový klub Lokomotíva Košice a. s.. V územnom pláne sú zapracované nové stavebné lokality na individuálnu bytovú výstavbu, ako aj pre podnikateľskú činnosť.
Pod farnosť Košice - Nad jazerom patria aj filiálky Košice - Barca, Košice - Krásna, Košice - Šebastovce a Vyšné Opátske. V súčasnosti sa farnosť snaží nachádzať nové spôsoby evanjelizácie a byť otvorená pre všetkých, ktorí sa chcú stať súčasťou Kristovej cirkvi.
Gréckokatolícka farnosť v Košiciach - Nad jazerom bola oficiálne zriadená 11. júna 1997. Začiatky formovania farnosti sa však viažu už k roku 1991, kedy sa po prvýkrát na území mestskej časti Košice - Nad jazerom začínajú konať bohoslužby.