V katolíckej cirkvi má liturgia slova nezastupiteľné miesto. Katolícke biblické dielo na Slovensku spustilo aplikáciu „Liturgické čítania“, ktorá je určená najmä pre katolíkov, ktorí chcú mať rýchly prístup k aktuálnym liturgickým textom čítaným počas bohoslužieb. Aplikácia je dobrou pomôckou k rozjímaniu nad biblickým liturgickým textom a príprave na svätú omšu. Poďme sa pozrieť na to, ako pristupovať k liturgickým čítaniam a akú úlohu zohráva lektor pri svätej omši, ale aj akolyta.
Význam liturgie
Slovo „liturgia“ v pôvodnom význame znamená „verejné dielo“, „službu v mene ľudu alebo v prospech ľudu“. V kresťanskej tradícii to znamená, že Boží ľud sa zúčastňuje na „Božom diele“. V Novom zákone sa slovom „liturgia“ označuje nielen slávenie Božieho kultu, ale aj ohlasovanie evanjelia a činorodá láska. Vo všetkých týchto prípadoch ide o službu Bohu a ľuďom.
Do liturgie patrí vysluhovanie sviatostí a liturgia hodín. Spomedzi siedmich sviatostí sa najčastejšie slávi svätá omša (Eucharistia) a sviatosť zmierenia (spoveď). Liturgia hodín (posvätné ofícium, breviár) je denná modlitba katolíckej Cirkvi latinského obradu (rímskokatolíci). Modlia sa ju kňazi, rehoľníci a aj laici. Nosnou časťou sú žalmy.
Sviatostnú liturgiu slávi celé spoločenstvo veriacich, teda celá Cirkev. Liturgické slávenia nie sú súkromné slávenia, ale slávenia Cirkvi, ktorú tvorí Boží ľud pod vedením biskupov. Preto spoločné slávenie liturgie má prednosť pred individuálnym slávením. V slávení liturgie má každý svoj druh činnosti. „Všetky údy nekonajú tú istú činnosť“ (Rim 12,4). Niektorých povoláva Boh na osobitnú službu spoločenstvu. Títo služobníci sú vybratí a prijímajú sviatosť posvätného stavu, ktorou ich Duch Svätý robí schopnými konať v osobe samého Ježiša Krista, aby slúžili Božiemu ľudu.
Keďže sviatosť Cirkvi sa plne prejavuje v Eucharistii, služba biskupa sa prejavuje predovšetkým v slávení Eucharistie (sv. Liturgii teda predsedá vysvätený služobník - biskup alebo kňaz, prípadne diakon. Medzi ostatné liturgické služby patrí služba akolytu (mimoriadny rozdávateľ sv. prijímania), lektora (čítanie sv. Písma), miništranta (asistencia pri oltári), organistu, speváka žalmov, služba liturgického spevu.
Liturgia sa slávi denne, predovšetkým však v nedeľu. Nedeľa ako deň Pánovho zmŕtvychvstania má osobitné postavenie. Je to deň zasvätený Pánovi. V tento deň má každý kresťan-katolík povinnosť zúčastniť sa na sv. omši. Celé slávenie sa deje v rámci tzv. liturgického (cirkevného) roka. Liturgický rok začína prvou adventnou nedeľou.
Adventné obdobie trvá tri-štyri týždne. Po ňom nasleduje Vianočné obdobie, ktoré končí Nedeľou Krstu Pána Ježiša (je to nedeľa po sviatku Zjavenia Pána - Troch kráľov). Pôstne obdobie začína Popolcovou stredou a trvá 40 dní (pôstne nedele sa do tohto počtu nerátajú). Veľkonočné obdobie začína Veľkonočnou nedeľou a končí Turícami (Zoslaním Ducha Svätého). Ostatné obdobie (medzi vianočným a pôstnym obdobím a po Turícach) sa nazýva Cezročné obdobie alebo Obdobie cez rok. Okrem toho si každý deň pripomíname sviatky Pána alebo svätých podľa oficiálneho Rímskeho martyrológia (zoznamu svätých).
Takmer v každom meste či dedine sa nachádza budova, ktorej hovoríme chrám, kostol, či kaplnka. Je to miesto zasvätené výlučne Bohu. Tu sa deje liturgia, modlitba Cirkvi, tu sa vysluhujú sviatosti. Tu sa uchováva Najsvätejšia Sviatosť, teda Telo Pána Ježiša. Človek vyjadruje svoj vzťah k Bohu nielen slovami, ale aj svojím postojom. V liturgii má všetko svoj význam. Mladý kresťan má preto poznať symboly, úkony, postoje, gestá… Má dobre poznať „liturgickú reč„.
Liturgický rok
Pre lepšiu predstavu o liturgickom roku si pozrite nasledujúcu tabuľku:
| Obdobie | Začiatok | Koniec |
|---|---|---|
| Adventné obdobie | Prvá adventná nedeľa | Predvečer Vianoc |
| Vianočné obdobie | Narodenie Pána | Nedeľa Krstu Pána |
| Pôstne obdobie | Popolcová streda | Zelený štvrtok |
| Veľkonočné obdobie | Veľkonočná nedeľa | Turíce (Zoslanie Ducha Svätého) |
| Cezročné obdobie | Po Krste Pána | Pred Adventom |
Úloha lektora pri svätej omši
Čítanie si treba vopred vždy prečítať. Treba sa s textom oboznámiť, snažiť sa ho pochopiť, hľadať najvhodnejšiu formu prednesu. Najmä nedeľné čítanie je potrebné si aj premyslieť, premeditovať. Treba dbať, najmä v nedeľu, na úpravu svojho zovňajšku.
Pred sv. omšou príde lektor do sakristie, včas, nie na poslednú chvíľu. Tu si môže ešte pozrieť text v lekcionári; upraviť sa. Počas sv. omše sedí lektor na vyhradenom mieste v prvej lavici. Obsadené miesto vyhradené pre lektora je znamením, že je prítomný a nemusí ho nikto nahrádzať.
Pred čítaním, alebo ešte pred začatím omše, je vhodné sa pomodliť Modlitbu lektora, uvedenú na lavici. Kto číta prvé čítanie, vychádza z lavice a kráča k ambone až po skončení modlitby a po spoločnom Amen. Nie cez modlitbu! Počas modlitby, ktorú prednáša kňaz, nerobí žiadne pohyby, ani prípravu „na štart“, aby ničím nepútal na seba pozornosť, čiže jeho pohyb začne až vtedy, keď si ľudia sadajú.
Kto číta druhé čítanie, ide k ambone, keď sa poslednýkrát opakuje responzórium. Lektor kráča dôstojne, bez náhlenia a bez upozorňovania na seba. Ak prechádza popred svätostánok, pokľakne na jedno koleno; ak prechádza popred oltár, hlboko sa pred oltárom ukloní; ak prichádza z boku a neprechádza popred svätostánok ani popred oltár, nerobí ani poklonu ani úklon. To isté platí pri odchode od ambony.
Po príchode k ambone sa upokojí, uvedomí si, čo ide robiť. Môže si v duchu povedať prosbu, napr. „Pane, pomáhaj mi v tejto službe, aby som ju konal na tvoju česť.“ Začne čítať, až keď sa všetci usadia a nastane ticho. Druhé čítanie začína čítať po skončení spevu žalmu.
Ak je prípadne pred čítaním komentár, začne čítať hneď po skončení komentára. Počas komentára môže pomaly prichádzať alebo pokojne stáť pri ambone. Nikdy sa nečíta nadpis „Prvé čítanie“ alebo „Druhé čítanie“, ani podnadpis vytlačený kurzívou!
Lektor si stále uvedomuje, že číta posvätný text, Božie slovo! Preto číta nahlas, zreteľne a pomaly. Uvedomuje si, že nečíta len pre seba, ale pre tých, ktorí sú zúčastnení na bohoslužbe. Pri čítaní načim dodržiavať pravidlá slovenskej výslovnosti. Pri čítaní lektor stojí vzpriamene, nemá vysunutú ani podlomenú nohu.
Nadpis Čítanie z knihy... a výzvu na konci Počuli sme Božie slovo treba oddeliť od ostatného textu krátkou prestávkou. Pri výzve Počuli sme Božie slovo sa lektor pozrie na tých, pre ktorých čítal. Až po odpovedi ľudu lektor odíde späť na svoje miesto. Ak sa pri omši používa evanjeliár, je položený na oltári, po 2. čítaní treba lekcionár zavrieť a odložiť pod ambonu.
Ak niet organistu a žalmistu supluje kňaz, lektor po 2. čítaní prečíta aj verš pred evanjeliom. Spôsob dohodne s kňazom. Ten, kto číta prosby, kráča k ambone počas výzvy kňaza. Začne čítať hneď po výzve kňaza.
Kňaz určuje odpoveď ľudu na prosby. Lektor to nerobí iba po predchádzajúcej dohode s kňazom alebo pri výzve „Pane, vyslyš nás“. Lektor číta prosby, nie odpovede ľudu. Prípadná pridaná prosba má byť napísaná a schválená kňazom; improvizovanie pri ambone je nevhodné a nedôstojné.
Ak niekomu robí problém súvislé čítanie, problémy zraku, zdravotné problémy, treba radšej poprosiť lektora alebo kňaza, zajakávanie, časté opravovanie sa, pokašliavanie počas čítania nie je vhodné.
Zapojenie laikov do liturgie je jeden z pilierov liturgickej reformy Druhého vatikánskeho koncilu. Má to niekoľko dôvodov. Prvý je historický, teda súčasná liturgia sa vracia k ideálu liturgickej tradície poapoštolskej Cirkvi, podľa ktorej bola vždy liturgia spoločným slávením všetkých kresťanov, teda všetkých pokrstených. Druhý dôvod je teologický. Tretí dôvod je liturgický. Každý má pri liturgii robiť všetko to a len to, čo mu prináleží.
V súčasnosti na Slovensku platí, že riadne ustanoveným lektorom môže byť laický veriaci, muž alebo žena, starší ako 25 rokov. Podmienkou je, aby predtým prijal sviatosť birmovania, má podľa uváženého úsudku diecézneho biskupa neporušenú vieru a mravy, žije usporiadaným životom a má dobrú povesť, absolvoval formáciu stanovenú partikulárnym právom a má zručnosti potrebné na ohlasovanie Božieho slova pri liturgii.
Ak vezmeme do úvahy jeho prvoradú úlohu - prednášať čítaním Božie slovo -, tak by mal mať bezchybnú výslovnosť a vedieť správne čítať. Je určite veľmi užitočné, aby to bol kresťan, ktorý má solídne znalosti o Božom slove, v zmysle poznania usporiadania jednotlivých kníh, ich stručného obsahu, posolstva a autora. Samozrejme, veď je to človek, ktorému Cirkev doslova vkladá do rúk i do úst slová Svätého písma, ktoré je Božím slovom. Lektor sa dotýka nielen posvätných kníh, ale aj slov. Všetko to, čo prináleží iným. Nemal by robiť to, čo je úlohou akolytu, žalmistu, diakona a najmä kňaza. Lektor by mal byť služobník Božieho slova. Je ten, kto ho číta, teda prednáša iným.
Ak sa pýtate na bezprostrednú prípravu, tak v prvom rade modlitbou, pretože vykonáva službu pri liturgii, dáva sa k dispozícii Cirkvi, a tým aj Bohu. Potom niekoľkonásobným prečítaním posvätného textu, oboznámením sa, kde a ako, na ktorej strane je text umiestnený v evanjeliári. Nedá mi nespomenúť neoceniteľnú službu, ktorú v tomto smere robí Rádio Lumen v spolupráci s hlasovou pedagogičkou doc. Evou Žilinekovou v projekte Choďte a hlásajte. Práve tu sa lektori dozvedia, ako správne prečítať texty danej nedele. Lektor by mal textu aj rozumieť, inak ho nedokáže správne prečítať.
V mnohých diecézach a ich farnostiach existujú tzv. kurzy pre lektorov a žalmistov. Kurzy sú určené tým, ktorí čítajú Božie slovo v kostoloch, hoci nie sú ustanovenými lektormi; majú ťažisko v tom, čo patrí k úlohe toho, kto číta Božie slovo. Prednáša sa v nich úloha Božieho slova v liturgii, jeho miesto v duchovnom živote kresťana, usporiadanie biblických čítaní počas liturgického roka, technická stránka čítania, prednesu, vystupovania pred spoločenstvom. Ak ide o dlhší kurz určený pre tých, ktorí by mali prijať ministérium lektorátu, taký môže trvať pol roka, rok, ba v niektorých diecézach aj dlhšie. Ide o základy liturgickej teológie, biblika, duchovného života a hlasové cvičenia určené na správny prednes.
Nádhernú definíciu nájdeme vo Všeobecných smerniciach liturgie hodín: „Žalmy sú skvelé básne, ktoré zložili z vnuknutia Božieho Ducha svätopisci v Starom zákone. Môžeme povedať, že žalmy sú piesne izraelského národa, ktorých autorstvo sa z väčšej miery pripisuje kráľovi Dávidovi. Neskôr boli prevzaté aj do kresťanskej bohoslužby. Ak myslíme eucharistickú liturgiu (k liturgii patrí aj liturgia hodín, ktorá je vlastne postavená na modlitbe žalmov), v nej majú dvojakú úlohu. Spievajú sa ako tzv. medzispev, teda buď medzi dvomi čítaniami pred evanjeliom, alebo medzi čítaním a evanjeliom. Text žalmu napomáha rozjímaniu o Božom slove, pretože je vždy vybraný tak, aby zodpovedal počutému textu Svätého písma alebo slávenému sviatku.
Druhou úlohou je tá, že zo žalmov môžu byť vhodne vybrané aj texty pre antifóny určené pre úvod omše a pre sväté prijímanie, ako ich uvádza Rímsky misál. Ak sú texty týchto antifón vybrané z iných biblických kníh, spievajú sa spolu so žalmami. Vyplýva to z ich povahy. Grécky názov pre tehillim znie psalmoi, teda piesne, ktoré sú určené pre spev so sprievodom strunového nástroja psaltéria.
Opäť si pomôžem aj Všeobecnými smernicami liturgie hodín: „Všetky žalmy majú v sebe čosi hudobné a z toho vyplýva aj spôsob, ako ich prednášať. Spievať žalmy múdro znamená rozjímať o každom verši so srdcom stále pripraveným odpovedať, ako chce Duch, ktorý inšpiroval žalmistu a ktorý pomôže aj nábožným ľuďom pripraveným prijať jeho milosť. Liturgické normy stanovujú: „Žalmistovi prislúcha úloha spievať žalm alebo iný biblický spev medzi čítaniami. Aby žalmista svoju úlohu mohol riadne zastávať, má vedieť spievať žalmy a mať aj dobrý prednes a výslovnosť“ (VSRM, 102). K tomu môžeme pridať to, čo platí aj pre lektora: mal by aj po biblickej a teologickej stránke aspoň v hrubých rysoch poznať obsah žalmu, jeho charakter a posolstvo. Mal by to byť človek viery a duchovného života.
Úloha akolytu
Cirkev už v najstarších časoch ustanovovala niektorých ľudí do rôznych služieb, aby pomáhali pri slávení bohoslužieb. Po II. vatikánskom koncile (1962 - 1965), boli v celej latinskej cirkvi zachované služby lektora a akolytu s tým, že ich môžu prijať aj laici.
Cirkev je usporiadaná hierarchicky, preto každý vykonáva to, čo mu prináleží. Laici sú "vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, jeho vlastný ľud" (1 Pt 2,9; porov. 2,4 - 5), ktorý má "vďaka krstu právo aj povinnosť" konať liturgiu (SC 14), teda aktívne sa zapájať do slávenia sv. omše.
Akolyta je ustanovený pomáhať diakonovi a kňazovi pri liturgických úkonoch, najmä pri sv. omši. Okrem toho, ako mimoriadny vysluhovateľ podáva sv. prijímanie vtedy, keď riadni vysluhovatelia nie sú prítomní, alebo im v tom prekáža choroba, vysoký vek, alebo iná pastoračná práca, alebo keď počet veriacich, ktorý pristupujú k Pánovmu stolu, je taký veľký, že by sa sv. omša neúmerne predĺžila. Do jeho liturgicko-pastoračnej náplne patrí aj podávanie sv. prijímania mimo sv. omše, prinášanie sv. prijímania chorým do ich príbytku a viatikum (pokrm na cestu do večnosti) (Liturgia č.15, str. 222).
V mimoriadnych okolnostiach možno akolytovi nariadiť, aby vystavil na verejnú úctu veriacim Najsvätejšiu sviatosť a potom ju znova uložil, no nesmie ňou udeliť ľudu požehnanie (CIC 943). Na starosti má prípravu oltára a posvätných nádob (VSRM 65). Pri sprievode k oltáru môže niesť kríž (VSRM 143). Počas bohoslužby podáva kňazovi alebo diakonovi knihy. Po skončení modlitby veriacich akolyta, ak nie je prítomný diakon, položí na oltár korporál, purifikatárium, kalich a misál. Pomáha pri incenzácii oltára a obetných darov (VSRM 145). Po sv. prijímaní, ak nie je prítomný diakon, akolyta odnesie posvätné nádoby na stolík (abakus) a tam ich očistí (purifikuje) a usporiada (VSRM 147).
Toto ministérium (služba) udeľuje ordinár (biskup) a to liturgickým obradom "Ustanovenie akolytu". “…Žena môže vykonávať v liturgickom zhromaždení rozličné úlohy … ženy však nesmú vykonávať úlohu akolytu, čiže posluhujúceho pri oltári.” (Liturgia č. 14, str. 127, čl. 18) “Mimoriadna služba rozdávania sv. prijímania (nie trvalá) môže byť zverená aj ženám na rozdiel od ustanovených služieb, ktoré môžu byť zverené iba mužom (CIC 230, § 1). Jej služba môže byť využitá v takom prostredí, ako sú nemocnice a pod.” (Liturgia č. 15, str. 216, čl. Mimoriadny rozdávatelia sv. Ing. Mgr.
