Prešov, mesto s bohatou históriou, sa môže pochváliť mnohými kultúrnymi a historickými pamiatkami. Medzi ne patrí aj evanjelický kostol v Jarkovej ulici. Východnú časť mesta tvorila Slovenská ulica, západnú časť Jarková ulica. Poďme sa pozrieť na jeho históriu a vývoj.
Evanjelický kostol v Prešove.
História Prešova v skratke
Najstaršie ľudské osídlenia na území mesta sú doložené archeologickými nálezmi zo staršej doby kamennej. Územie bolo kontinuálne osídlené aj v dobe bronzovej a rímskej. Archeologický výskum na terasách Torysy odhalil keramiku z 3. až 5. stor., ktorá možno súvisí s najstaršou prítomnosťou Slovanov v Karpatskej kotline. Sídliskové nálezy a keramika dosvedčujú osídlenie od 8. do 12. storočia. Archeologické, historické a jazykovedné poznatky dosvedčujú kontinuitu osídlenia od 3. - 4. storočia. Najstarší písomný doklad o Prešove pochádza z roku 1247. V 11. až 12. storočí sa hlavná sídelná časť nachádzala východne od Torysy, na mieste stredovekej aj terajšej Slovenskej ulice. Na ňu sa vtedy vzťahoval názov Prešov. Súčasťou sídliska bol tamojší kostol, zasvätený svätej Trojici. Uhorskí králi pri začleňovaní priľahlého územia do Uhorského kráľovstva okolo roku 1100 umiestnili vojensko - strážne skupiny juhozápadne od vtedajšieho Prešova.
V 15. a 16. storočí malo sídlisko názov v zmysle Maďarská ulica. Dvojnárodnostné slovenské a maďarské zloženie obyvateľstva Prešova spestrili nemecké rodiny koncom 12. alebo začiatkom 13. storočia. Prisťahovali sa zo Spiša a pôvodné sídlisko si vybudovali popri západnom okraji slovenského Prešova a severne od maďarského Prešova. Nemcom vyhovoval najmä tradičný miestny trh. Prvý písomný doklad o Nemcoch v Prešove pochádza z roku 1247.
Prešov sa vyvíjal ako mesto od začiatku 13. storočia, avšak mestské výsady nadobudol najmä vďaka nemeckým prisťahovalcom v roku 1299 od kráľa Ondreja III. Prešovčania nadobudli mestské výsady spoločne s mešťanmi vo Veľkom Šariši a Sabinove. V polovici 14. storočia pri západnom okraji nemeckého sídliska postavili nový kostol, zasvätený sv. Mikulášovi, ktorý sa stal farským kostolom. Mestská škola pôsobila od 14. storočia pri farskom kostole. Mestské hradby si Prešovčania budovali od 14. storočia. Stred mesta tvorilo poloelipsovité námestie obklopené radmi domov štyroch štvrtí. V strede námestia stál farský kostol a prvá mestská radnica. Na južnom okraji námestia bola Maďarská štvrť.
Základom hospodárskeho rozvoja boli remeselníci a obchodníci. Hlavným a najvýnosnejším zamestnaním meštianskych domácností bola remeselná výroba, organizovaná v početných cechoch od 15. storočia. Ojedinelou bola výroba mechanických prakov, liatie diel a zvonov. Obchod sa rozvíjal na juh smerom na Potisie a na sever do Poľska. Najvýnosnejším obchodným artiklom bolo víno vyvážané do Poľska. Od stredoveku sa tu rozvíja literárna a vedecká činnosť, výtvarné umenie, najmä maliarstvo a sochárstvo.
Od reformácie v polovici 16. storočia sa mestská škola vyvíjala ako gymnázium s vynikajúcimi učiteľmi. Od roku 1667 pôsobilo evanjelické kolégium, ktoré patrilo k najvýznamnejším školám na Slovensku do začiatku 20. storočia. Tragické následky mala účasť mesta na povstaní Imricha Thökölyho. Po dobytí mesta cisárskym vojskom museli Prešovčania vyplatiť veľkú peňažnú pokutu a zvláštny súd pod vedením generála Antona Caraffu v Prešove v roku 1687 odsúdil a dal popraviť 24 ľudí, všetko evanjelikov.
Od polovice 17. storočia sa rozvíja kníhtlačiarstvo. Veľké škody utrpelo mesto počas povstania Františka II. Rákócziho. Tisícky obyvateľov zomrelo počas morovej epidémie v rokoch 1710 - 1711 a počas cholery v roku 1831. Z hospodárskeho úpadku sa mesto postupne zotavovalo, avšak rozvoj už nenadobudol intenzitu z 15. až 1. polovice 17. storočia.
Od 19. storočia sa Prešovčania uvedomelejšie zapájali do slovenského národného politického života. V marci 1848 sa na slovenskej manifestácií za účasti Ľudovíta Štúra zúčastnilo okolo 5000 ľudí. Od polovice 19. storočia sa rozvíja bankovníctvo. Od 2. polovice 19. storočia pôsobili teologická a právnická akadémia, ktoré mali vysokoškolský charakter. V rámci maďarizačných úsilí koncom 19. storočia vylúčili uvedomelých slovenských študentov zo štúdia na evanjelickom kolégiu.
Maďarská národná rada v novembri 1918 dala na námestí popraviť 41 vojakov a civilistov, obvinených zo vzbury. V júni 1919 tu bola vyhlásená Slovenská republika rád - prvý pokus o diktatúru proletariátu. Vznikom ČSR sa Prešov stal po Košiciach najvýznamnejším hospodárskym a kultúrnym centrom východného Slovenska. Výraznejší spoločenský, hospodársky a kultúrny rozvoj nastal od polovice 20. storočia. V meste sa rozvíja odevný priemysel, textilný, strojnícky, elektrotechnický, stavebný, potravinársky, polygrafický, energetický priemysel, doprava a služby obyvateľstvu.
Evanjelický kostol v Jarkovej ulici
Evanjelický a. v. kostol postavili v roku 1642. Dlhá Hlavná ulica má viac ako stovku prevažne renesančných meštianskych domov, ktoré pamätajú na časy, keď bol v 16. a 17. storočí Prešov centrom evanjelickej vzdelanosti a jedno z najvýznamnejších uhorských miest. Táto evanjelická vysoká škola mala v čase svojho vzniku ambície byť protiváhou katolíckej univerzity v Trnave. Osud jej však doprial iba niekoľko rokov.
Po vydaní Tolerančného patentu Jozefa II. Reformácia bola pritom rozšírená v Prešove natoľko, že protestantom patril nielen dóm, ale si postavili ešte aj ďalší kostol pre maďarsky hovoriacich veriacich, tiež na námestí.
Interiér Evanjelického kostola.
Prešov dnes
Prešov patrí medzi pamiatkovo najhodnotnejšie mestá na Slovensku. V súčasnosti priestory paláca využíva krajské múzeum. Radnica má ešte gotické charakteristiky, prejavuje sa to najmä na k nej napojenej Caraffovej väznici, v ktorej však tento vojenský veliteľ podľa viacerých historikov nikdy svoje obete neväznil. Hostinec Čierny orol je novoklasicistickou stavbou, aj keď so starším jadrom. Pri výpočte pamiatok Hlavnej ulici sa nedá opomenúť ani komplex budov gréckokatolíckeho biskupstva s kostolom na jej južnom okraji. Súčasnú podobu biskupský palác získal v 19. Stáročné meštianske domy stoja na Slovenskej ulici, mieste, kde v ranom stredoveku stála slovanská osada, ktorá neskôr zrástla s Prešovom. Najvýraznejšou budovou je župný dom z 18. storočia.
Z hľadiska židovských pamiatok patrí Prešov k najdôležitejším slovenským mestám. Na Okružnej ulici stojí ortodoxná synagóga z 19. storočia s pôvodným interiérom. V súčasnosti je v nej židovské múzeum. Hneď vedľa nej sa nachádza novšia funkcionalistická synagóga z prvej republiky, ktorá slúžila konzervatívnym chasidským židom. Okrem toho v malom nenápadnom dome na Jarkovej bola tajná židovská modlitebňa ešte v čase, keď Židia nemohli v Prešove bývať.
Masarykove časy do Prešova priniesli viacero nových stavieb. Okrem obytných domov je potrebné spomenúť najmä secesnú budovu Americko-slovenskej banky na okraji Hlavnej a Levočskej ulice. Socialistický režim sa až tak nedotkol historického centra, zásahy však urobil na jeho okraji. Budova Tesca či Divadlo Jonáša Záborského (dostavané v roku 1990) vznikali na troskách historických budov na Námestí Legionárov, v okolí centra vyrástli viaceré sídliská.