Spišské Podhradie, mestečko s bohatou históriou, sa nachádza v tesnej blízkosti Spišského hradu a Spišskej Kapituly. Dejiny Spišského Podhradia sú úzko spojené s minulosťou Spišského hradu a Spišskej Kapituly. V decembri 1993 bolo celé okolie Spišského hradu vrátane jeho kultúrnych, historických a prírodných pamiatok zapísané na zasadnutí Rady Svetového dedičstva UNESCO do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Panoráma Spišského Podhradia s dominantným Spišským hradom v pozadí.
Najstaršie záznamy o osídlení
Získané archeologické nálezy svedčia o osídlení územia mestečka a jeho blízkeho okolia už z praveku. Najstaršie osídlenia na tomto území pochádzajú z 5. tisícročia pred Kr.. Tieto údaje potvrdzujú archeologické nálezy z vrcholu kopca s nadmorskou výškou 634 m - najvyššieho bodu Spišského hradu. Život v staršej dobe bronzovej dokladá materiál z miestnej časti Nad pivovarom a z chotárnej časti Dlhé. Druhá etapa osídlenia začala v druhej polovici 3. tisícročia pred Kr. na neďalekých svahoch masívu Dreveník, kde bohato prekvital život ľudí púchovskej a bukovohorskej kultúry.
V 2. storočí po Kr. však toto osídľovanie ustalo. Ľudia sa presídlili na Dreveník, kde v 11. stor. po Kr. vzniklo rozsiahle opevnené hradisko. V období formovania Uhorského štátu sa ľud opäť usadil na hradnom brale. Na prelome 11.-12. storočia sa hradný kopec začal osídľovať natrvalo. Práve do tohoto obdobia siahajú počiatky budovania stavebného komplexu Spišského hradu.
V súvislosti s hradom, ako centrom celého Spiša, začali vznikať v jeho okolí malé osady, ktoré boli závislé od hradu. Obyvateľmi týchto osád bolo hlavne služobníctvo hradného pána. Postupom času sa niektoré osady spojili do väčších dedín alebo miest. Takýmto spôsobom - spojením troch obcí - vzniklo aj Spišské Podhradie na sútoku Jablonovského potoka a potoka Teledin (neskôr premenovaného na Uhľový potok).
Vznik a rozvoj mesta
Spišské Podhradie bolo v 12. stor. predhradím Spišského hradu. V polovici 13. storočia sa už vyvinulo v samostatné od hradu nezávislé mesto. Najstaršie písomné zmienky uvádzajú, že už v roku 1174 na území dnešného Spišského Podhradia vznikla osada "Suburbium". Neskôr, bola obec známa ako "Fanum St. Mariae" (1279). Neskôr bol rozvoj celého spišského regiónu pod rozhodujúcim vplyvom Sasov. Obec patrila do Spoločenstva spišských Sasov a v roku 1321 sa už spomína ako mesto a prirodzené centrum širokého okolia.
Prvým pomenovaním mesta je "Villa Saxonum". Pozdejší vplyv nemeckých remeselníkov a obchodníkov v 15. stor. mali prinajmenšom rovnaký vplyv. Celý stredovek prežívalo Spišské Podhradie ako veľmi významné, známe a prosperujúce mesto. Spišské Podhradie je jedným z miest, v ktorom sa stretli za storočia ľudia viacerých náboženských kultúr. Spišské Podhradie je pomyselným srdcom spišskej pokladnice tvorenej krásami prírody a sakrálno-historickým dedičstvom.
Do roku 1876 bolo Spišské Podhradie členom "Municípia 16 spišských miest" malo vlastný úrad. 21. septembra 1922 bolo vyhlásené za veľkú obec a pričlenené levočskému okresu.
Mariánske námestie, ústredný bod Spišského Podhradia.
Doba temna a obnova
Prvé roky 20. stor. boli ťažké pre celú Európu. Ale prvé dni po skončení I. svetovej vojny boli poznamenané rabovaním a streľbou vojakov, ktorí vkročili do mesta omámení ukončením vojny. Núdza a hlad sa stali každodennými partnermi obyvateľov spolu s rastúcou nezamestnanosťou. Hoci "česká pomoc" Slovensku sa zdala byť dobrodením ( takmer všetky významné posty na úrovni obce i vlády a vo všetkých rozhodujúcich inštitúciách, v školách, v justícii zastávali českí úradníci), rušenie výroby, demontáž a vývoz tovární do Čiech a formovanie Slovenska ako "zásobárne na zemiaky" spomalilo ekonomický rozvoj Spiša na dlhé roky.
Od oslobodenia mesta 25. januára 1945 začala éra komunizmu. Vzhľadom na vysokú mieru religiozity v celom okolí Spišskej Kapituly, rozvoju priemyslu v tomto regióne nebola venovaná ani najmenšia pozornosť. Dokonca aj Spišská Kapitula sa zmenila na kasárne, neskôr na policajnú školu a archív na dlhých 40 rokov. Po roku 1989 sa začal obnovovať pôvodný život v Spišskej Kapitule a jej okolí.
Kultúrne a cirkevné pamiatky
Spišské Podhradie je bohaté na kultúrne a cirkevné pamiatky. Medzi najvýznamnejšie patria:
- Farský kostol Narodenia Panny Márie: Pôvodne postavený po roku 1258, neskôr prestavaný v gotickom a klasicistickom štýle.
- Kláštor a kostol Milosrdných bratov: Pôvodne stredoveký špitál, v 17. storočí prestavaný a rozšírený milosrdnými bratmi.
- Evanjelický kostol cirkvi augsburského vyznania: Klasicistický kostol postavený v rokoch 1799 - 1808.
- Stará radnica: Renesančná budova z roku 1546.
- Mariánsky stĺp: Barokový stĺp z roku 1726 s kamennou plastikou Immaculaty.
- Synagóga: Postavená roku 1905 v neskoroklasicistickom slohu s prvkami orientálnej architektúry.
- Spišská Kapitula: Cirkevné mestečko s Katedrálou sv. Martina a biskupským palácom.
Synagóga - jediná zachovaná zo 14 na Spiši - v súčasnosti sa využíva na kultúrne účely (výstavy, koncerty) a v budúcnosti sa v nej uvažuje so zriadením múzea. Združenie priateľov Slovenska a Mierové zbory pomohli pri jej rekonštrukcii a pri obnove židovského cintorína.
Spišská Kapitula Dejiny tohoto cirkevného mestečka siahajú až do 9. stor. n.l. Vlastné dejiny Spišskej Kapituly začínajú koncom 12. stor. po založení spišského prepoštstva, ktorého vznik má súvis s nemeckou kolonizáciou Spiša. Už v 13. stor. tu fungovala škola a Spišská Kapitula bola vyhlásená za "hodnoverné miesto". V roku 1776 zriadila Mária Terézia v Spišskej Kapitule biskupstvo.
Spišská Kapitula, cirkevné centrum s bohatou históriou.
Kláštor Milosrdných bratov
Kláštorná budova, z ktorej jednu časť tvorila aj nemocnica, je barokového štýlu s neskoršími úpravami. Objekt bol zrejme prestavaný z pôvodného stredovekého mestského špitála z roku 1327, spravovaného augustiniánmi. V roku 1671 dostala kláštor a špitál do správy rehoľa milosrdných bratov. Susedný meštiansky dom im daroval v roku 1731 kapitán spišských zálohovaných miest Teodor Lubomirski. Jeho prestavba na nemocnicu, zasvätenú zakladateľovi rádu, sv. Jánovi z Boha, bola dokončená na začiatku roku 1736. Kvôli pribúdajúcemu množstvu chorých bratia rozšírili kláštor aj v 19. storočí.
Po ukončení stavby nemocnice bol na mieste, kde predtým stála kaplnka, pristavaný kostol. Ten bol v roku 1937 posvätený titulárnym biskupom z Nemesinu Františkom Klobusiczkym. Na priečelí kostola je latinský nápis, z ktorého je zrejmé, že kostol ako aj nemocnica sú zasvätené sv. Jánovi z Boha. Vnútorné zariadenie kostola je barokové a pochádza prevažne z 18. a 19. storočia. Za národnú kultúrnu pamiatku bol kostol vyhlásený v roku 1963.
Meštianske domy na ulici Starý Jarok
Na ulici Starý Jarok sa nachádza niekoľko významných meštianskych domov, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami:
- Dom meštiansky - Starý jarok 42: Renesančný objekt zo 17. storočia.
- Dom meštiansky - Starý jarok 44 - Mestské kultúrne stredisko: Pôvodne gotický dom s renesančnou prestavbou.
- Dom meštiansky - Starý jarok 45: Klasicistický dom z prelomu 16. a 17. storočia.
- Dom meštiansky - Starý jarok 47: Neskorogotický dom z 90. rokov 15. storočia s barokovou úpravou.
| Obdobie | Významné udalosti |
|---|---|
| 5. tisícročie pred Kr. | Najstaršie osídlenia na území Spišského Podhradia |
| 12. storočie | Spišské Podhradie ako predhradie Spišského hradu |
| 13. storočie | Rozvoj na samostatné mesto, písomné zmienky o osade "Suburbium" |
| 1776 | Mária Terézia zriadila v Spišskej Kapitule biskupstvo |
| 1993 | Zápis okolia Spišského hradu do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO |