Ježiš je uholný kameň: Význam a dôležitosť v kresťanstve

Keď premýšľame nad evanjeliami, prevláda zaujímavá téma o Božom kráľovstve a milosrdenstve. V dnešnom evanjeliu počúvame o vinici, ktorú vysadil hospodár a prenajal vinohradníkom. Pán Ježiš hovorí k veľkňazom a starším ľudu, že im bola zverená Božia milosť a požehnanie.

Avšak vidíme, ako Pán Ježiš hovorí, že nielen tí, ktorým bolo zverené toto veľké požehnanie, odporovali Bohu. Ako hovorí Pán Ježiš, tak Syna, ktorého poslal Pán vinice, nakoniec zabijú. On je ten Syn Otca, ktorý prichádza, je zavrhnutý, ukrižovaný a nakoniec pochovaný v hrobe.

Uhoľný kameň: Základ stability a smeru

Hrob je zavalený kameňom, na ktorý sa kladie veľký dôraz. Nakoniec sa Ježiš Kristus, ktorého izraelský národ zavrhol, stáva sám uholným kameňom. Uhoľný kameň je kameň na základy stavby, ktorý udáva stabilitu stavby a aj smer, ktorým stavba je stavaná a vedená.

Pán Ježiš sa stáva týmto uhoľným kameňom pre ten národ. Ako hovorí v závere evanjelia, sám Ježiš Kristus, ktorému je zverené Božie kráľovstvo. Tento uhoľný kameň je zverený aj nám, alebo skôr my máme stavať na tomto uhoľnom kameni, na Ježišovi Kristovi.

Pán Ježiš má byť pre nás alfa a omega nášho života. On má byť tým najdôležitejším, na ktorom stojí náš život. Našou odpoveďou má byť úroda nášho života, čiže má to byť doslova dávanie úrody zo svojho života, prinášanie dobra vo svojom živote.

Ak naozaj žijeme s Ježišom Kristom, ak je Pán Ježiš naším pevným kameňom, budeme prinášať dobro vo svojom živote. Snažme sa o to, milí bratia a sestry, aby nám nebolo odobraté Božie kráľovstvo, o ktorom hovorí Pán Ježiš, že bolo dávané národu, ktorý si ho nevážil, ktorý zavrhol Ježiša Krista.

Veľmi záleží na tom, na akom základe stojí tvoj život. Biblia hovorí: „Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je položený, a tým je Ježiš Kristus.“ (1. Korintským 3:11) Kristus je jediný pevný základ. Iba On môže byť základom tvojho úspechu.

Prorok Izaiáš v našom tematickom verši prorocky hovorí o „kameni“, ktorý Hospodin položí na Sione - všimni si, ako je ten „kameň“ opísaný. „Osvedčený kameň“ znamená, že bol skúšaný a osvedčil sa. „Vzácny uholný kameň“ predstavuje najdôležitejší kameň pre stabilitu stavby. A „pevne založený“ (pevný základ) je taký, na ktorý môžeš postaviť svoj život.

Práve preto v Lukášovi 6:47 - 49 vyučoval: „Ukážem vám, komu je podobný každý, kto prichádza ku mne, počúva moje slovo a zachováva ho. Podobný je človeku, ktorý si stavia dom; hlboko kopal a položil základ na skalu. Keď sa strhla povodeň, rieka udrela na ten dom, ale nemohla ním pohnúť, pretože bol dobre postavený.“

Nezabudni, že zásadný rozdiel je v základoch. Oba domy v Ježišovom podobenstve boli zasiahnuté tou istou povodňou, ale ten bez základov sa zrútil. Buď činiteľom Božieho Slova, lebo len tak vieš budovať svoj život na skale. Práve Slovo ťa udrží na nohách, keď všetko ostatné zlyhá.

Zavrhnutý kameň sa stal uholným

V 3. kapitole Skutkov apoštolov sa hovorí o tom, ako Peter a Ján uzdravili chromého človeka, ktorý každý deň sedel pri dverách jeruzalemského chrámu a prosil o almužnu. Peter využil túto príležitosť a povedal reč, v ktorej zdôraznil že tento čin uzdravenia sa stal nie mocou ich, apoštolov, ale v dôsledku toho, že ten chromý uveril v Ježiša Krista, ktorý bol ukrižovaný a ktorý na prekvapenie všetkých bol vzkriesený.

Vedúcim predstaviteľom židovského spoločenstva bola Petrova reč veľmi nepríjemná, keďže práve na nátlak židovskej rady vyniesol Pilát rozsudok smrti nad Ježišom. Uzdravenie chromého znamenalo, že pôsobenie Ježiša, odsúdeného, ukrižovaného a vzkrieseného, naďalej očividne pokračuje. A tak veliteľ chrámovej stráže a sadukaji uväznili Petra a Jána, aby ich na druhý deň mohli predviesť pred židovskú radu.

Vo svojej odpovedi na otázku, akou mocou a v mene koho urobili ten čin uzdravenia, Peter povedal to isté, čo zdôraznil predošlý deň, že to zázračné uzdravenie sa udialo v mene a mocou Ježiša Krista, ktorý bol ukrižovaný a ktorého Boh vzkriesil.

Ukrižovanie a vzkriesenie Pána Ježiša postavil do svetla slov zo 118. žalmu, vztiahol ich na tieto udalosti a povedal: „Toto je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, ale ktorý sa stal uholným kameňom.“

Stavitelia, ktorí idú stavať dom, si dajú navoziť kamene, mnoho kameňov. Potom ich prehliadajú a skúmajú, ktorý sa hodí na stavbu domu a ktorý nie. Kameň, o ktorom si myslia, že nie je vhodný, odhodia. Ale môže sa stať, že ich hodnotenie je zlé, nesprávne. Môže sa stať, že práve ten odhodený, zavrhnutý kameň by bol mohol byť najdôležitejším kameňom celej stavby a že bez neho stavbu čaká katastrofa. Ježiš bol zavrhnutý, hoci sa mal stať základným, najdôležitejším kameňom celej budovy nového spoločenstva.

Dom, na stavbu ktorého majú slúžiť kamene, je obrazom budovy v duchovnom zmysle. Obrazom budovy spoločenstva, spoločenstva cirkvi, ale aj spoločenstva v širších rozmeroch. I pri budovaní spoločenstva, i pri budovaní osobnosti jednotlivého človeka má Ježiš Kristus ako uholný kameň rozhodujúcu dôležitosť.

Vedúci židovského spoločenstva v Ježišovej dobe mali byť architektmi novej fázy tohto spoločenstva. Prijmú architekti novej fázy izraelského, ale zároveň omnoho širšieho spoločenstva, prijmú za uholný kameň, za rozhodujúcu, kľúčovú osobnosť Ježiša Krista?

Ale ich reakcie na jeho učenie a správanie boli čím ďalej tým odmietavejšie. Nepasoval do ich predstáv a plánov. Evanjeliá nám poskytujú mnoho látky na sledovanie rozporu medzi Ježišovými novými pohľadmi a na druhej strane ich starými pohľadmi a prístupmi ku všetkému a všetkým. Tak sa nakoniec stalo to, čo je vyjadrené slovami žalmu: stavitelia zavrhli tento kameň ako nevhodný na stavbu. Zavrhli ho tým najdrastickejším spôsobom: odsúdením, ukrižovaním, osobným likvidovaním.

Ale tento zavrhnutý kameň sa stal hlavným, uholným kameňom. Napriek drastickému zavrhnutiu na kríži bol Ježiš Kristus vzkriesený k novému životu. Napriek zavrhnutiu stal sa hlavným, uholným kameňom kresťanskej cirkvi. Cirkev je vybudovaná na viere v neho ako Mesiáša, ako Božieho Syna.

V tomto posolstve, že on je uholným kameňom cirkvi, bolo a je obsiahnuté toľko vnútornej sily, že za niekoľko málo desaťročí už v prvom storočí sa kresťanské cirkevné zbory nachádzajú v mnohých dôležitých mestách vtedajšej Rímskej ríše a ich okolí.

Je potrebné, aby ho za hlavný, uholný kameň uznala každá nová generácia, každý nový cirkevný zbor, ba každý jednotlivec, ktorý sa stáva členom kresťanskej cirkvi. Lebo nestačí povedať: Ježiša Krista uznávam za uholný kameň kresťanskej cirkvi - i keď je to pekné vyznanie. Potrebné je osvojiť si všetko, čo je obsiahnuté v tejto vete.

Znamená to predovšetkým veriť v Pána Boha ako nášho všemohúceho a láskavého Otca. Ďalej to znamená: cítiť sa pred ním zodpovedný za celý svoj život a všetky jeho jednotlivé oblasti. Znamená to predovšetkým: prijať Ježiša ako Božieho Syna.

Je mnoho jednotlivcov a mnoho rodín, ktoré sa síce formálne označujú ako kresťanské, ale v ktorých by sme našli len veľmi málo stôp Ježišovho vplyvu. To je smutná skutočnosť a veľký dlh cirkvi voči svetu. Lebo cirkev a všetci jej členovia by mali svetu ukázať, a to príťažlivým spôsobom, čo to prakticky znamená, ak človek prijme Ježiša Krista za uholný kameň svojho života.

Keby sme si mysleli, že sa slová kázne vzťahujú len na druhých, zmarili by sme ich účinok. Reflektor Božieho slova svieti na mňa a ja sa nemám pred ním kde schovať - jedine ísť s pravdou von, pred svojím svedomím a pred Pánom Bohom. A potom prosiť: Pane Ježiši, prosím o dar Ducha Svätého, aby som ťa cez poznanú pravdu skutočne prijal za uholný, základný kameň svojho života, a aby sa dôsledky tohto života stali viditeľnými na každom kroku môjho života.

Milovaní, prichádzajte k Pánovi, k živému kameňu, ktorý ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny, a dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.

Žiť kresťanstvo sa tak podľa nášho spisu dá jedine v prostredí spoločenstva. Nikto sa kresťanom nestáva sám. Nikto sa k Bohu nemôže dostať sám. Možné je to iba vstúpením do spoločenstva Cirkvi. Je nutné vbudovať sa do Božieho diela duchovného chrámu.

Kto je týmto „živým kameňom“ (porov. 2,4) je z kontextu jasné. Je ním vzkriesený Ježiš Kristus. Spoločenstvo pokrstených kresťanov, Cirkev, musí byť budovaná na a v spoločenstve s Kristom.

Text tu myslí v prvom rade na chrám. A to nie je hocijaká stavba. Ide o naozaj osobitnú budovu pre všetky kultúry všetkých čias. Už od starovekých učiteľov až po moderných teológov sa v tomto videl základ náuky o všeobecnom kňazstve všetkých veriacich.

Prehľad kľúčových aspektov Ježiša ako uholného kameňa

Ježiš im povedal: Nikdy ste nečítali v Písme: Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. Kameň uholný je teda najpodstatnejší a najdôležitejší kameň celej stavby. Je ten, ktorý spája a drží celú stavbu pokope. Práve týmto slovami Ježiš ukazuje, aká je jeho moc a odkiaľ pochádza.

Táto stať nám poukazuje aj na naše pochybnosti a slabej viere v niektoré veci a Ježišovej vernosti. My ľudia často krát uprednostňujeme a preceňujeme veci, ktoré nikam nevedú a podceňujeme práve tie, ktoré sú podstatné pre náš život. To podľa čoho tieto veci posudzujeme sú často krát pomýlené. Drahí bratia a sestry, nezavrhujme veci hneď od začiatku. Stále sa pýtajme Boha, čo je správne a osožné pre náš život. Rozjímajme nad každou skutočnosťou, nad každou ťažkosťou, či sa aj táto skutočnosť nemôže stať uholným kameňom pre náš život alebo pre ľudí okolo nás.

Majme stále na pamäti, že Boh nás nikdy nezavrhne. Sme práve tým uholným kameňom, na ktorom chce postaviť svoje dielo.

Každá z týchto antifón je modlitbou, ktorá dáva Ježišovi starozákonný titul a poukazuje na to, že je ich naplnením. Dnešná antifóna ide v zmysle Nového zákona (porov. 1 Kor 1,24) i neskoršej teológie, keď túto Múdrosť identifikuje s Ježišom Kristom.

„Príď, Pane Ježišu, a vysloboď svoj ľud, ktorý je uväznený v tme vojnou zmietaných národov. Vysloboď svoj ľud, ktorý je utláčaný násilím a závislosťami.“

Kristus je nazývaný tiež „uholným kameňom, ktorý rozdelené spája do jedného“. Spása, ktorú Mesiáš prináša, sa týka všetkých ľudí - židov aj pohanov.

Na prahu slávnosti Narodenia Pána Cirkev oslovuje Mesiáša menom „Emanuel“, čo v preklade znamená „Boh s nami“. Spasiteľ je právom nazývaný Emanuel „Boh s nami“ - od tejto chvíle už nebude existovať žiadny ľudský osud, ktorý by nebol spojený s Ježišovým životom, Boh bude až do konca časov prebývať uprostred sveta.

Voláme: „Príď, Pane Ježišu, a vysloboď svoj ľud, ktorý je uväznený v tme vojnou zmietaných národov. Vysloboď svoj ľud, ktorý je utláčaný násilím a závislosťami.“

Tak sa počas histórie pridalo mnoho základov (a ešte pridáva) a vďaka nim učenie RKC stratilo väčšinou po roku 1000 pevný základ. Stavba učenia RKC nestojí už dávno na skale, ale na piesku. Stavba RKC je už dávno rumovisko.

Uhoľný kameň je základným stavebným prvkom.

tags: #jezis #je #uholny #kamen