Spišská Belá je jedným z historických mestečiek na Spiši, ktoré sa nachádza sedem kilometrov severne od Kežmarku. V stredoveku sa Spišská Belá zaraďovala medzi mestá s výsadami a samosprávou. Nepatrila síce medzi slobodné kráľovské mestá, nebola však závislá ani od okolitých zemepánov. V roku 1412 sa stala jedným zo 16 spišských miest, ktoré kráľ Žigmund Luxemburský dal do zálohu Poľsku. Až do roku 1772, keď sa Márii Terézii podarilo mestá získať späť, patrila teda dvom krajinám - Uhorsku i Poľsku.
Najstaršou a súčasne najväčšou architektonickou dominantou Spišskej Belej je rímskokatolícky kostol sv. Antona Pustovníka. Nemeckí zakladatelia mesta, ktorí prichádzali ako kolonisti na pozvanie uhorských kráľov na Spiš už od polovice 12. storočia a hlavne po tatárskom vpáde v polovici 13. storočia, hneď po príchode na darované územie budovali murované kostoly.
Podľa tradície a záznamov zo starých rodinných nemeckých kroník bol prvý kostol postavený v Spišskej Belej v roku 1208 a zasvätený sv. Valentínovi. Stál na mieste za terajšou hasičskou zbrojnicou, išlo o malý murovaný kostol bez veže a bez cintorína, teda nešlo o farský kostol, ale skôr o provizórny kostolík, ktorý mal slúžiť do postavenia veľkého farského kostola sv. Antona. Podobná situácia je aj v Ľubici, kde je malý kostolík bez veže sv. Ducha a veľký farský kostol. Po požiari v roku 1707 a deštrukcii severnej steny kostola podmytím mlynským náhonom ostal kostol sv. Valentína ako ruina, z kameňov sa neskôr v roku 1774 postavil tzv. špitál.
Rímsko-katolícky kostol sv. Antona Pustovníka v Spišskej Belej sa začal budovať na návrší, podobne ako všetky kostoly na Spiši po polovici 13. storočia. Kostol sv. Antona Pustovníka začínajú budovať noví osadníci, a prvá stavebná fáza sa viaže k 60. rokom 13. storočia. Uhorský kráľ Štefan V. im v r.1271 udelil výsadnú listinu potvrdzujúcu privilégiá nemeckých hostés. Z tohto obdobia pochádzajú zachované obvodové múry lode, triumfálny oblúk so štvorcovým presbytériom a západný portál. K prvej stavebnej fáze patrí aj západný, stupňovito usporiadaný portál s okrúhlymi vloženými stĺpikmi.
Kostol sv. Antona Pustovníka bol postavený v ranogotickom slohu s niektorými neskororománskymi prvkami niekedy medzi rokmi 1250 až 1270. Novšie sa uvádza, že pri kladení betónovej podlahy s trachytovými dlaždicami v roku 1970 sa našli v hlavnej lodi základy ešte staršieho kostola, ale neurobila sa ani základná dokumentácia či prizvanie archeológa. Z najstaršieho stavebného obdobia z 13. st. pochádza spodná časť veže, hlavná loď a štvorcové presbytérium, ktoré končilo pôvodne rovnou stenou hneď za nárožnými stĺpikmi pri sakristii pochádzajúcej z toho istého obdobia. Veža bola stavaná súčasne s hlavnou loďou, o čom svedčí spojené murivo.
Externý vstupný kamenný portál do podvežia z 13.st. bol odkrytý v roku 1970 po odstránení neogotického užšieho portálu z roku 1882. Podvežie je podklenuté krížovou klenbou bez svorníka. Ťažké hranolové rebrá s výžľabkami dosadajú v rohoch na kubické konzoly. Neskororománsky portál z podvežia do lode má ústupkové špalety s vloženými stĺpikmi, hlavica vpravo je zdobená brečtanovým vlysom, vľavo je hlavica so začatým, ale kamenárom nedokončeným podobným vlysom.
Architektonické a umelecké prvky
Kostol svätého Antona Pustovníka je významný svojou architektúrou, ktorá kombinuje rôzne slohy a obdobia. Zaujímavé sú nasledujúce prvky:
- Neskororománsky sloh: Pekný ústupkový portál v podveží s vloženými stĺpikmi, ktorých hlavice zdobí realistický reliéf listov.
- Podvežie: Zaklenuté rebrovou krížovou klenbou, pričom rebrá dosadajú na pravouhlé konzoly. Podobná klenba sa zachovala aj v staršej časti presbytéria, rebrá sú však nesené valcovými prípory s kalichovými hlavicami zdobenými figurálnymi reliéfmi.
- Gotický štýl: Pekne prezentujú klenby lode, bočnej lode a polygonálneho záveru presbytéria.
- Interiér: Vyzdobený maľbami už v 13. storočí, ako to dokázali fragmenty objavené sondami. Po prestavbe v 14. storočí dostalo presbytérium novú výmaľbu vysokej kvality. Zobrazovala výjavy zo života sv. Antona pustovníka.
- Z neskorogotického obdobia pochádza bronzová krstiteľnica z polovice 15. storočia, súsošie Kalvárie osadené do víťazného oblúka a časti drevených chórových lavíc zo začiatku 16. storočia.
Kostol sv. Antona Pustovníka v Spišskej Belej
V 14. storočí došlo k prestavbe presbytéria i lode. V štyridsiatych rokoch 14. storočia sa zbúrala východná stena presbytéria bez porušenia klenby a pristaval sa nový vrcholnogotický polygonálny uzáver. Na severnej stene presbytéria je gotické polychrómované pastofórium s kovanou mriežkou a s dekoratívnou rastlinnou výzdobou vo vrchnej časti. Okolo roku 1360 došlo k prestavbe i hlavnej lode. Pôvodne mala drevený strop, ktorý sa nahradil krížovou klenbou podopretou dvoma polygonálnymi stĺpmi s rímsovými hlavicami, čím vznikol tzv. dvojloďový kostol.
Pri neskorogotickej prestavbe v druhej polovici 15. storočia zväčšili kapacitu kostola prístavbou severnej kaplnky zasvätenej sv. Kataríne, neskôr premenovanej v 18. storočí na kaplnku sv. Valentína (po zbúraní kostola sv. Valentína a prenesení jeho oltára). Kaplnka sa otvára do lode dvoma polkruhovitými arkádami, pričom východná arkáda bola podľa georadarového prieskumu (2009) vybúraná dodatočne a neskôr. Kaplnka je zaklenutá štyrmi poľami krížových klenieb. Zvonku je podopretá dodatočnými masívnymi piliermi. V jej západnej časti bolo vybudované točité murované schodisko vedúce do podkrovia kostola.
Podľa datovania na strednom kolmom tráme v podkroví lode je od roku 1608 vymenený podstrešný trámový krov nad hlavnou loďou, ktorý je teda funkčný i po vyše 400 rokoch. Počas barokovej stavebnej prestavbe kostola v rokoch 1715-1721 sa upravil južný portál lode, nad ktorým pristavili zaklenutú predsieň (1721). Pôvodný gotický portál vchodu do sakristie sa nahradil barokovým kamenným ostením. Všetky okná, okrem okna za hlavným oltárom, boli barokovo zväčšené a upravené. Z interiéru kostola sa odstránili štyri kamenné epitafy.
V roku 1882 došlo k radikálnej stavebnej úprave vonkajšieho vzhľadu veže do neogotického slohu. Pôvodné úzke strieľňové okienka boli vybúrané do veľkých hrotitých aj okrúhlych okien. Šindľová strecha veže a kostola sa v roku 1882 nahradila plechovou.
Mobiliár v interiéri z obdobia gotiky sa zachoval len skromne. V presbytériu je na pravej strane liata bronzová krstiteľnica zo začiatku 15. storočia, jej medený vrchnák je zo 17.storočia. Najcennejšou umeleckou pamiatkou je gotický drevený kríž z polovice 14. storočia v podobe Lignum vitae - Strom života. Medzi neskorogotické pamiatky patria i dve lavice (štalla) z roku 1502 umiestnené v presbytériu.
Významné úpravy kostola
Tabuľka zobrazuje prehľad významných úprav kostola sv. Antona Pustovníka v Spišskej Belej:
| Obdobie | Úpravy |
|---|---|
| 1250-1270 | Výstavba kostola v ranogotickom slohu |
| 14. storočie | Gotické prestavby, predĺženie svätyne |
| Polovica 15. storočia | Postavenie severnej bočnej lode |
| Baroko | Úpravy okien, nová výmaľba interiéru, prestavba veže |
| Začiatok 20. storočia | Nástenné maľby Jozefa Hanulu |
| 1966-1968 | Umeleckohistorický prieskum, odkrytie maliarskej výzdoby |
| 2008 | Archeologický výskum, rekonštrukcia ohradného múru |
Pri kostole stojí budova Múzea J. M. Petzvala. Pred kostolom stojí renesančná zvonica, aké je možné vidieť i v ďalších spišských mestách, najbližšie sa stačí pozrieť do časti Strážky. Strážky sú v súčasnosti mestskou časťou Spišskej Belej a ležia pár kilometrov južnej od nej. Kostolík stojí hneď pri hlavnej ceste z Kežmarku do Starej Ľubovne.
Spišská Belá
V Strážkach bol kaštieľ, kostol sv. Anny a zvonica súčasťou komplexu Národných kultúrnych pamiatok. Na rekonštruovanom objekte situovanom v anglickom parku z 19. storočia možno sledovať stavebný vývoj od neskorogotickej podoby (15. storočia). V 19. storočí prešiel do vlastníctva rodiny Czóbelovcov. Czóbelovej r. 1972 sa správcom kaštieľa stala Slovenská národná galéria. usporadúva Kaštieľne hry.