Úcta k Najsvätejšiemu Ježišovmu Srdcu má v Cirkvi svoju tradíciu. V stredoveku prehlbovali toto učenie svätý Bernard (+1153), svätý Bonaventúra (+1274), a mystici ako svätá Luitgarda (+1246), svätá Matilda z Magdeburgu (+1282), sväté sestry Matilda (+1299) a Gertrúda (+1302) z kláštora Helfta, Ludolf Saský (+1378), svätá Katarína Sienská (+1380).
Novoveká forma úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu je spojená s francúzskou sväticou Margitou Máriou Alacoque (1647 - 1690).
Svätá Margita Mária Alacoque bola členkou Rehole Navštívenia Panny Márie v Paray-le-Monial vo Francúzsku.
Malá Marguerite, ako vo francúzštine znie jej krstné meno, bola piate zo siedmich detí v rodine notára v obci Verosvres v Burgundsku. Otec Claude Alacoque zomrel, keď mala Margitka len osem rokov. Margitinej matke Philiberte, ktorá tiež pochádzala z notárskej rodiny, sa smrťou manžela skomplikovala rodinná situácia. Margita po pol roku odchádza do kláštornej školy, kde absolvovala svoje jediné dva roky štúdií. Ako deväťročná ochorela tak, že mala znemožnený pohyb a musela opustiť kláštornú školu. Po štyroch rokoch bojovania s chorobou sa Margita zverila Matke Božej s prísľubom, že ak jej pomôže k uzdraveniu, raz sa stane jednou z jej dcér. Uzdravenie nemeškalo. Keď mala Margita sedemnásť rokov, matka ju nabádala, aby sa vydala. Ona sa ale utvrdila vo svojom úmysle z detstva, že sa zasvätí. Ako 22 ročná prijala sviatosť birmovania a s ňou aj ďalšie - birmovné meno - Mária. Najskôr mala vstúpiť do rehole Uršulínok. Ale potom, ako v máji roku 1671 navštívila kláštor v Paray, nadobudla istotu, že jej miesto je v ráde Navštívenia Panny Márie. V novembri nasledujúceho roka v kláštore vizitantíniek v Paray-le-Monial zložila sľuby. Mala 25 rokov.
Margita Mária prehĺbila svoj modlitbový život natoľko, že mala opakované mystické skúsenosti. Najcennejšie pre ňu boli opakované mystické videnia Pána Ježiša, ktorý ju žiadal o šírenie úcty a lásky k jeho Božskému Srdcu. Srdcu, ktoré je symbolom Spasiteľovej lásky k ľuďom.
Vtedy bol spovedníkom mníšok vizitantíniek v Paray-le-Monial jezuita Claude de la Colombiere. Margitu Máriu pochopil a podporil v uctievaní Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a aj on sám sa stal jeho propagátorom.
Margita Mária zomrela vo veku 43 rokov. Svoju smrť vopred vytušila a predpovedala. Spolusestry mali pochybnosti uveriť jej blízkej smrti, keďže nebola ťažko chorá. Vydýchla dňa 17. októbra 1690. Jej telo odpočíva v kláštornom kostole v Paray-le-Monial.
Zjavenia Najsvätejšieho Srdca Ježišovho
Dňa 27. decembra 1673 sa jej pri adorácii Oltárnej sviatosti zjavilo v oslňujúcom lesku Božské Srdce, ktoré bolo ovinuté tŕňmi a ozdobené krížom. Podľa jej vlastných slov bola v tej chvíli naplnená nevýslovnou láskou.
Prvé zjavenie mala svätá Margita 27. decembra 1673. Druhé zjavenie mala v piatok po oktáve Božieho tela v roku 1674. Videla päť Kristových rán a počula hlas: „Nemôžeš mi preukázať väčšiu lásku, ako keď rozšíriš úctu k môjmu milujúcemu Srdcu. Len poníženosťou a utrpením sa môžeš stať dokonale hodná tejto milosti.“ Ďalej jej Ježiš povedal: „Pozri, toto Srdce, ktoré tak veľmi milovalo ľudí, že aj samo seba strávilo, len aby ukázalo svoju lásku. Namiesto vďačnosti sa mu však za odplatu od veľmi mnohých dostáva nevďak. Preto od teba žiadam, aby prvý piatok po oktáve slávnosti môjho Božského tela bol ustanovený ako zvláštna slávnosť, aby sa v ten deň uctievalo moje Srdce slávnostným odprosovaním a aby v ten deň ľudia pristupovali k sv.
Druhé zjavenie mala v piatok v oktáve sviatku Božieho tela. Pán Ježiš jej ukázal svoje Božské Srdce a pritom počula hlas: „Pozri, toto srdce, ktoré tak veľmi milovalo ľudí, ktoré nič nešetrilo, ba aj samé seba strávilo, len aby ukázalo svoju lásku. Namiesto vďačnosti sa mu však za odplatu od veľmi mnohých dostáva nevďak. Preto od teba žiadam, aby prvý piatok po oktáve slávnosti môjho Božského tela bol ustanovený ako zvláštna slávnosť, aby sa v ten deň uctievalo moje srdce slávnostným odprosovaním a aby v ten deň ľudia pristupovali k svätému prijímaniu s tým úmyslom, aby sa vynahradili nesčíselné zneuctenia, ktorých sa mu dostalo po ten čas, čo bolo vystavené na oltári.“ Po tomto zjavení Margita ťažko ochorela. Cítila v srdci nesmierny bôľ, ktorý ju už do smrti neopustil.
V nedeľu 16. júna 1675 sa jej zjavil Spasiteľ tretíkrát. Znova hovoril o tom, ako ľudia znevažujú jeho lásku a sviatosti. Žiadal Margitu, aby pristupovala prvý piatok každého mesiaca k svätému prijímaniu, aby tak podľa svojich síl naprávala urážky, ktoré postihnú v tom mesiaci Najsvätejšiu sviatosť. Margita odvtedy každú noc zo štvrtka na piatok prežívala smrteľnú úzkosť, ktorú mal Ježiš pred svojím umučením v Getsemanskej záhrade.
Tretie zjavenie sa udialo v nedeľu 16. júna 1675. Spasiteľ žiadal Margitu, aby pristupovala vždy prvý piatok v mesiaci k svätému prijímaniu a odprosovala za urážky, ktoré boli v tom mesiaci spáchané proti Najsvätejšej Sviatosti.
S pomocou svojho duchovného vodcu, jezuitu Klaudia de la Comboniéra, uskutočnila čo jej Pán Ježiš cez zjavenia povedal a kázal rozšíriť ďalej. Pobožnosť k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu sa rozšírila do celej Cirkvi ešte počas jej života a dodnes má silnú tradíciu.
Úcta k Božskému Srdcu Ježišovmu bola v cirkvi prítomná aj pred narodením Margity Márie Alacoque, ale nebola natoľko populárnou, rozšírenou. Zjavenia, ktoré prijala a komunikovala Alacoque, vyústili do tradície deviatich prvých piatkov či k ustanoveniu liturgickej slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.
Sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho zaviedol pre celú Cirkev pápež Pius IX. v roku 1856. V roku 1956 vyšla encyklika pápeža Pia XII. Haurietas Aquas, v ktorej podáva teologické zdôvodnenie úcty Najsvätejšieho Ježišovho Srdca. Názov encykliky pochádza z prvých slov verša v Knihe proroka Izaiáša 12, 3: „Budete čerpať vodu s radosťou z prameňov spásy.“ Pius XII. varuje pred dvoma nepochopeniami tejto úcty: naturalizmom a sentimentalizmom. Naturalizmus, ktorý by sa pozeral na Ježišovo Srdce z medicínskeho hľadiska len ako na biologický orgán. Sentimentalizmus, ktorý redukuje náboženstvo na sentimentálny dojem. Pius XII. Úctou k Božskému Srdcu Ježišovmu ďakujeme Bohu za nezaslúženú lásku, ktorou zahrnul ľudstvo, keď sa stal človekom, zamiloval si ľudí a obetoval sa za nich.
Zo zjavení sv. Margity, ktoré opísala vo svojich zápiskoch, sa časom ustálilo dvanásť prisľúbení Božského Srdca, z ktorých najznámejšie je: „Všetkým, ktorí pristúpia k svätému prijímaniu na prvý piatok počas deviatich mesiacov nepretržite po sebe, sľubujem milosť pokánia pri zomieraní - nezomrú v nemilosti, ani bez sviatostí. Moje srdce im bude bezpečným útočišťom v posledných chvíľach života.“
Spoločenstvo Najsvätejšieho Srdca Ježišovho
Spoločenstvo Najsvätejšieho Srdca Ježišovho je duchovné spoločenstvo živých i zosnulých ctiteľov Ježišovho srdca, podľa starobylej cirkevnej tradície a podľa novovekej formy francúzskej svätice Margity Márie Alacoque (1647 - 1690).
Členovia spoločenstva sa usilujú sláviť sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho zvláštnou pobožnosťou a prijímaním sviatostí. Na prvý piatok mesiaca sa zúčastňujú svätej omše a prijímajú sväté prijímanie. Každý člen sa denne pomodlí Otče náš, Zdravas' Mária a Verím v Boha s prosbou: „Najsvätejšie Srdce Ježišovo daj, aby som ťa vždy viac a viac miloval.“
Celkovým cieľom spoločenstva je oslava Pána Boha a posväcovanie seba i sveta, a to najmä čnostným kresťanským životom podľa vzoru Bohočloveka - Ježiša Krista.
Spoločenstvo Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Detve bolo založené farárom Štefanom Pitrofom 16. marca 1890. Do roku 1929 bolo do tohto spoločenstva zapísaných takmer 2 000 členov.
Spoločenstvo v Detve bolo obnovené 30. januára 2001 a jeho koordinátorom je spoločenstvo vo Farnosti Litava. V roku 2016 diecézny biskup Marián Chovanec vyhlásil Farnosť Litavu s jej farským Kostolom sv. Margity Antiochijskej za pútnické miesto a stredisko úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu v Banskobystrickej diecéze.
tags: #klastor #najsvatejsieho #srdca #jezisovho