Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1254. Dedina Čemerné sa v písomnostiach od 13. storočia vyskytuje pravidelne pod názvom „Chemernye“, čo bol tvar staršieho slovenského názvu „Čemerná“ (Ves). Jej názov korení v slove „Čemer“ - choroba a „Čemerica“ - byliny, ktorá lieči túto chorobu. Názov „Márk-Csemernye“ sa datuje od roku 1473. Čemerná (Ves) nepochybne existovala už pred 13. storočím, prípadne pred 11. storočím. Obec patrila viacerým zemepánom a často menila majiteľov.
Pred rokom 1332 bola farnosťou s Kostolom sv. Alžbety. Listina z roku 1335 sa zmieňuje o murovanom farskom kostole Sv. Alžbety (neskôr zanikol). Pôvodne rímskokatolícky kostol využívali počas reformácie kalvíni a od prelomu 17. a 18. storočia gréckokatolícki veriaci (tunajšia farnosť existuje dodnes).
V roku 1600 malo miestne sídlisko 13 obývaných poddanských domov, kúriu zemanov, kostol, faru aj školu. Na prelome 16. a 17. storočia bolo Čemerné stredne veľkou dedinou s poddanským, zemianskym aj farským obyvateľstvom. V priebehu 17. storočia sedliacke domácnosti schudobneli a ubúdalo ich. V dôsledku toho, bolo Čemerné na prelome 17. a 18. storočia len malou dedinkou.
Vývoj farnosti v kontexte Vranova nad Topľou
Prvá informácia o existencii farnosti vo Vranove nad Topľou sa viaže na rok 1314. Titul jej prvého miestneho kostola je spojený s menom Jána Krstiteľa, až neskôr sv. Štefana. V 14. storočí sa stáva Vranov mestom a už pred rokom 1333 bol vo Vranove kostol sv. Štefana. Farnosť bola vo Vranove zriadená už v 30 rokoch 14. storočia. Neskôr zemepáni dali postaviť na hornom konci Vranova kláštor, do ktorého pozvali františkánskych mníchov. Pri kláštore bola vybudovaná kaplnka Panny Márie.
Františkáni opustili kláštor po roku 1550 pod vplyvom šíriacej sa reformácie a kláštor s kaplnkou spustli. Po roku 1550 sa mesto postupne stáva protestantským. Keď obyvatelia prijali reformáciu, krajinský sudca Štefan Báthory daroval cirkvi pozemok a dal postaviť kostol a školu. Prvý protestantský cirkevný zbor vo Vranove nad Topľou vznikol okolo roku 1550 a trval asi do roku 1695.
Terajší farský kostol narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou - Sever v 60-tych rokoch 17. stor. vyhorel. Tento neopravený, pôvodne kalvínsky kostol kúpila grófka Esterházyová a darovala katolíkom. V jeho susedstve založila v roku 1673 kláštor pavlínov. Od 8. septembra 1708 bol chrám premenovaný na Kostol Narodenia Panny Márie. Od toho dňa sa stal tento chrám vyhľadávaným mariánskym pútnickým chrámom. Dňa 19. júna 2008 (po 300 rokoch) bol tento chrám povýšený na titul - bazilika minor, čo bolo slávnostne vyhlásené 6. povýšený do stavu BAZILIKA MINOR.
1672 vo Vranove začali pôsobiť otcovia rádu pavlínov.
Chronológia udalostí farnosti Vranov nad Topľou
Pre lepšiu orientáciu v histórii farnosti Vranov nad Topľou uvádzame chronologický prehľad dôležitých udalostí:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1314 | Prvá zmienka o farnosti vo Vranove nad Topľou |
| 1550 | Vranov sa stáva protestantským |
| 1673 | Založenie kláštora pavlínov |
| 1708 | Chrám premenovaný na Kostol Narodenia Panny Márie a stáva sa pútnickým miestom |
| 2008 | Chrám povýšený na titul bazilika minor |
Sakrálne pamiatky vo Vranove nad Topľou
V meste sa nachádza niekoľko významných sakrálnych stavieb, medzi ktoré patria:
- Rímskokatolícka bazilika Narodenia Panny Márie
- Kláštor Pavlínov
- Reformovaný kostol
- Súsošie Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého
- Židovský cintorín
Rímskokatolícka bazilika Narodenia Panny Márie
Rímskokatolícka bazilika Narodenia Panny Márie, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanuou vežou, z obdobia po roku 1441, predstavuje typ neskorogotickej monumentálnej sakrálnej stavby. Pôvodne vznikol ako kláštorný kostol františkánov, ktorí z mesta odišli počas reformácie. V rekatolizačnom období kostol prebrali pavlíni, ktorí nechali náročne upraviť jeho interiér. V roku 2008 získal titul bazilika minor. Interiér kostola je významným barokovým dielom. Nachádzajú sa tu oltáre a kazateľnica z dielne košického rezbára Jozefa Hartmana z prvej polovice 18. storočia. Steny sú pokryté freskami barokového maliara J. L. Krackera.
Na hlavnom oltári je umiestnená zázračná ikona Panny Márie, ktorá dala kostolu súčasné patrocínium. V kostole ďalej uchovávajú kolekciu liturických predmetov významného barokového zlatníctva na Slovensku Jána Silašiho. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a vysokými oknami ukončenými lomeným oblúkom.
Kláštor Pavlínov
Kláštor Pavlínov, trojkrídlová dvojpodlažná dvojtraktová baroková stavba z roku 1672, vznikol na pozvanie grófky Márie Esterházy. Úpravami prešiel v rokoch 1718-1735 po ničivom požiari. V tejto etape vznikol vstupný portál lemovaný párom predstupujúcich stĺpov s rozeklaným štítom. Na schodisku kláštora je freska Nanebovzatie proroka Eliáša od J. L. Krackera. Priečeliu kláštora, ktoré je členené vysokým pilastrovým rádom, dominuje trojosový rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom.
V roku 1672 vo Vranove začali pôsobiť otcovia rádu pavlínov. Kláštor vznikol na pozvanie grófky Márie Esterházy. Úpravami prešiel v rokoch 1718-1735 po ničivom požiari, najmä portál. Na schodisku kláštora je freska Nanebovzatie proroka Eliáša od J. L. Krackera, s otvoreným nebom. Vyobrazuje nanebovzatie proroka Eliáša.
Súsošie Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého
Súsošie Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého, kamenné barokové súsošie z roku 1770, je dokladom barokového sochárstva na východnom Slovensku. Súsošie je umiestnené na podstavci obkolesenom balustrádou. Skladá sa zo sochy Panny Márie s Ježišom na iluzívnych mračnách, pod ktorými kľačí Ján Nepomucký s palmovým listom. Reštaurovaním súsošie prešlo v roku 2001.
Barokové súsošie sv. Jána Nepomuckého, z roku 1756, autorom je J. L. Krackera. Skladá sa zo sochy Panny Márie s Ježišom na iluzívnych mračnách, pod ktorými kľačí Ján Nepomucký s palmovým listom. Drží palmový list, v pravej pokrývku hlavy. Postavy sa vznášajú na iluzívnych rotujúcich oblakoch.
Kostol sv. Františka z Assisi
Rímskokatolícky Kostol sv. Františka, Panne Márii a svätým košickým mučeníkom. Kostol je centrom samostatnej farnosti v južnej časti mesta. Františka a vzácne barokové súsošie sv. Barokové súsošie sv. kostole sv. Františka z Assisi. plastiku vysokej umeleckej hodnoty. Pochádza z r. korešponduje s barokovými úpravami kláštora pavlínov. z pieskovca.
Kostol v Čemernom
Rímskokatolícky Kostol sv. Čemerné po zbúraní starej barokovej kaplnky. s novogotickými prvkami. veža a zdôraznenie otvorov rámovaním z režného tehlového muriva.
História a stavebný vývoj
Kostol postavený v rokoch 1924 - 1925 (1933 - 1935?). Opravený bol po roku 1945. Centrálna stavba na pôdoryse gréckeho kríža, nad krížením kupola. Architektonické riešenie exteriéru charakterizujú štyri krížové ramená, zakončené veľkým tympanónovým štítom, nad nimi silueta kupoly s oktogonálnou laternou.
Gréckokatolícka cirkev v Čemernom
Gréckokatolícka cirkev v Čemernom má svoje korene zapustené hlboko do histórie. Prvou zmienkou, ktorá sa nám zachovala je dokument o vizitácii gréckokatolíckeho biskupa Michala M. Tento dokument uvádza, že fara bola vedená pod titulom Vranov - Čemerné. Rok pred vizitáciou zomrel farár. Administrovali ju z Porúbky. Poľnosti tvorili jednu štvrtinu usadlosti cca 5 ha. No po smrti farára ju panstvo požadovalo naspäť. V oblci bolo päťdesiatjeden veriacich pri spovedi a vo Vranove štyridsaťdva. Filiálka tu nebola. Gazdov bolo 9. Dávali ročnú dávku 2/4 korca žita. Babicu mali sprisahanú. Na fare bola matrika a v chráme mali aj krstiteľnicu. Mali tu dva felóny: jeden z plátna a druhý z látky. Okrem toho dva sticháre a jeden náplecník. Ostatné veci v chráme boli v poriadku.
Chrám bol v dobrom stave okrem strechy, ktorá zatekala. Štóla bola riadne vyberaná. Kantorom sa stal syn nebohého. Nemal plat, ale bol oslobodený od poddanstva. Ikony v chráme boli pekné a požehnané. Cintorín bol pri chráme a bol v poriadku. Oltárne náčinie bolo strieborné. Liturgikon a Trebník boli staršie, ale opravené. Evanjelium mali rukopisné. Dvere chrámu mali železný zámok. Na veži boli dva zvony. Posvätil ich biskup. Nakoľko farár zomrel a nový ešte nebol ustanovený, tak aj odpust bol preložený až na budúci rok.
Ďalšiu vážnu a priamu zmienku o gréckokatolíkoch v tejto obci nachádzame tiež v roku 1749. Dokument o vizitácii uvádza, že v Čemernom v danom roku (1749) žilo 96 gréckokatolíckych veriacich, ktorí už mali svoju cerkev a aj svojho kňaza Andreja Radošického. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že gréckokatolíci v Čemernom boli už pred spomínaným rokom 1749. Z tohto obdobia sa nám však viac správ nezachovalo.
Druhý chrám bol postavený v roku 1797. Stál na mieste, kde sa momentálne nachádza starý cintorín. Tento chrám bol drevený. Nepodarilo sa však zistiť, komu bol zasvätený: Je však možné, že bol zasvätený Usnutie Presvätej Bohorodičky, pretože jediná vec, ktorá sa nám z neho zachovala je obraz Uspenia Presvätej Bohorodičky z roku 1842. Tento chrám bol zbúraný v roku 1903. Tento cintorín je aj miestom posledného odpočinku o. Adolfa Vislockého, jeho hrob však bol vandalmi zničený. Z iniciatívy o. Michala Kučeru bol však v roku 2005 znova opravený. Bola vyhotovená nová náhrobná tabuľa s jeho menom a s údajom, kedy pôsobil vo farnosti a že za jeho pôsobenia bol vybudovaný terajší chrám.
Terajší chrám zasvätený Uspeniu Presvätej Bohorodičky pochádza z roku 1913. Nepochybne všetci títo kňazi vykonávali vo farnosti záslužnú činnosť. Pre rozsah uvedieme hlavne tých, ktorí prispeli (s pomocou veriacich) významným a nezanedbateľným dielom do novšej histórie farnosti. Preto nie je možné obísť o. arcidekana Jána Sitkára, o. Františka Puciho, o. Pavla Nižníka a o.
Školstvo
V histórii Gréckokatolíckej cirkvi v Čemernom nachádzame aj školstvo. Už v roku 1740 v obci vznikla gréckokatolícka škola. Druhá gréckokatolícka škola v našej farnosti bola vybudovaná v roku 1911. Pozemok na školu daroval gróf Hadík Barkóci. Zemepán daroval škole aj tehly, drevo a škrídlu. Prvým riaditeľom na tejto škole bol Emil Manajlov, ktorý bol aj kantorom v gréckokatolíckom chráme. Ako učiteľ pôsobil až do roku 1958. Budova tejto školy sa nachádza po pravej strane terajšej gréckokatolíckej fary.
Po tzv. "nežnej revolúcii" nastalo úplné "oslobodenie" Cirkvi spod útlaku štátu. V roku 1989 prichádza do Čemerného nový správca farnosti o. František Puci. Mladý kňaz, plný energie a sily začína svoju činnosť. Nová fara (v poradí už tretia) bola dokončená v roku 1992. V roku 1990 bol z iniciatívy o. F. Puciho založený spevácky zbor Petra Pavla Gojdiča, ktorý sa rýchlo dostal do povedomia všetkých veriacich a širokého okolia. V tomto zbore nepôsobia profesionálni speváci, ale laickí veriaci. Preto je ešte viac hrdosti na strane veriacich, že môžu a vedia aj takýmto spôsobom reprezentovať svoju farnosť.
Po odchode o. Františka Puciho v roku 1993 prišiel do farnosti ďalší kňaz o. Peter Rusnák. Ďalší správcovia farnosti o. František Takáč a o. Po príchode o. Pavla Nižníka sa opäť začalo veľké dielo. Zreštauroval sa celý ikonostas - bol natretý, pozlatený a opravené ikony. Tiež sa zrekonštruoval aj celý oltár, baldachýn, žertvenník, bočné oltáre i tetrapód. V chráme sa položila nová dlažba, nainštalovalo sa podlahové kúrenie, celý chrám bol vymaľovaný. Do chrámu boli zakúpené aj nové lavice. Taktiež sa opravila celá fasáda chrámu. Takmer všetky práce vykonali veriaci sami. Každodenne ich mnoho prichádzalo pomáhať pri prácach. Tí, ktorí nemohli pomôcť fyzicky, pomáhali duchovne. Všetci však hojne pomáhali finančnými darmi. Je potrebné poďakovať za pomoc aj rímskokatolíckym bratom, ktorí tiež ochotne pomáhali pri opravách chrámu.
Po ukončení všetkých opráv boli chrám i farská budova slávnostne posvätené 14. septembra 1997 J. E. Mons. Jánom Hirkom, prešovským sídelným biskupom. Na tejto slávnosti sa zúčastnilo veľké množstvo veriacich. V roku 1999 do farnosti prišiel nový okresný dekan o. Michal Kučera, ktorý tu pôsobí dodnes. Svoju aktivitu vyvíja vo farnosti neúnavne a naplno. Za jeho pôsobenia sa dokončili niektoré detaily, ktoré bolo ešte potrebné urobiť. O život farnosti sa stará skutočne svedomito, stále sa snaží o jej rozvoj. Okrem duchovných potrieb veriacich sa stará aj o mládež, vyučuje náboženstvo na základnej škole, organizuje rôzne športové podujatia a čo je podstatné - komunikuje s farnosťou či už prostredníctvom farskej rady alebo priamo pri rozhovoroch s veriacimi. V novembri 2003 bol menovaný do Zboru konzultorov a do Kňazskej rady Prešovskej eparchie. To nepochybne svedčí o jeho životných skúsenostiach získaných štyridsaťročnou kňazskou službou. Od 1. augusta 2005 do júla 2011 pôsobil vo farnosti ako farár. V súčasnosti pôsobí ako výpomocný duchovný v gréckokatolíckej farnosti sv. Od 15. júla 2011 pôsobí v našej farnosti o. Peter Gavaľa. A výpomocnými duchovnými otcami sú o. Michal Hulaj a o.
Farnosť Pusté Čemerné
Farnosť Pusté Čemerné má bohatú a dlhú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1254.
Pôvod a vývoj obce
Dedina Čemerné sa v písomnostiach od 13. storočia vyskytuje pravidelne pod názvom „Chemernye“, čo bol tvar staršieho slovenského názvu „Čemerná“ (Ves). Jej názov korení v slove „Čemer“ - choroba a „Čemerica“ - byliny, ktorá lieči túto chorobu. Názov „Márk-Csemernye“ sa datuje od roku 1473. Čemerná (Ves) nepochybne existovala už pred 13. storočím, prípadne pred 11. storočím. Pusté Čemerné leží v laboreckom výbežku Východoslovenskej nížiny. Osídlenie obce v praveku dokladajú sporadické sídliskové nálezy z doby bronzovej. Dobová tlač z roku 1914 spomína v Pustom Čemernom objav štyroch bronzových mečov.
Obec patrila viacerým zemepánom a často menila majiteľov. Najskôr patrila miestnym zemanom (stála tu ich kúria), v 15. storočí pánom z Michaloviec. Kúria, kostol, fara, škola i poddanské domy tu stáli aj v roku 1600. Po istom vyľudnení sa do Pustého Čemerného prisťahovali v 18. storočí poddaní zo severnejších oblastí. Obyvatelia si okrem poľnohospodárstva (v chotári boli tri mlyny) zarábali (s povolením zemepánov) vozením soli (Solivar), pálením pálenky a drevorubačstvom. V priebehu 17. storočia sedliacke domácnosti schudobneli a ubúdalo ich. V dôsledku toho, bolo Čemerné na prelome 17. a 18. storočia len malou dedinkou. Koncom 19. a v 1. tretine 20. storočia obec zasiahla výrazná vysťahovalecká vlna.
Náboženský život a kostoly
Pred rokom 1332 bola farnosťou s Kostolom sv. Alžbety. Pôvodne rímskokatolícky kostol využívali počas reformácie kalvíni a od prelomu 17. a 18. storočia gréckokatolícki veriaci (tunajšia farnosť existuje dodnes). Dominantou Pustého Čemerného sú gréckokatolícky chrám Sv. Mikuláša (z konca 18. storočia) a dvojvežový rímskokatolícky kostol Sv. Košických mučeníkov (z rokov 1969 až 1971).
Gréckokatolícka Farnosť Poša
Koncom 18. storočia bol v barokovo-klasicistickom štýle postavený gréckokatolícky Chrám sv. Gréckokatolícka farnosť v obci Poša existuje od roku 1815 a vznikla vyňatím z vtedajšej farnosti Pusté Čemerné. K nej boli pridelené ako filiálne obce Nižný Hrabovec, ktorá patrila do farnosti Strážske a obec Nižný Hrušov patriaca do farnosti Lesné. V tom čase v Poši už jestvovala murovaná cerkov Narodenia Presvätej Bohorodičky z roku 1721 postavená v barokovo-klasicistickom štýle. Bola obnovená v roku 1860, potom začiatkom 20. storočia a v roku 1973 bola zrealizovaná generálna oprava zvonku i znútra.
Farská budova sa spomína od roku 1888, ktorá stála až do roku 1980. Vo filiálnych obciach sa takisto nachádzajú murované chrámy - v Nižnom Hrabovci chrám Zoslania Svätého Ducha z roku 1870 a v Nižnom Hrušove, pôvodne rímskokatolícky chrám Najsvätejšej Eucharistie z druhej polovice 14. storočia, ktorý mal novú vežu z roku 1615, neskôr prestavanú v roku 1836 - v súčastnosti je to už gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky. V roku 2000 bola posvätená vo farnosti Poša nová cerkov v centre obce zasvätená Narodeniu Presvätej Bohorodičky, ktorá sa postupne zveľaďuje. Najnovšie v roku 2014 boli napísané ikony - fresky vo svätyni chrámu, na mohutnej klenbe nad ikonostasom a nápis na priečelí chóru. Dielo navrhol a realizoval Don Camillo so spolupracovníkmi. Pôvodná stará cerkov bola premenovaná na kaplnku sv. Jozefa.