História Kláštora pod Znievom: Od prvých zmienok po súčasnosť

Kláštor pod Znievom, nenápadná dedinka v Turčianskej záhradke na úpätí Lúčanskej Malej Fatry, je miestom s bohatou históriou a krásnou prírodou. Názov tejto obce je úzko spätý s napätím medzi pohanstvom a kresťanstvom, ktoré sa odráža v jej vývoji.

Obec Kláštor pod Znievom je momentálne druhou najväčšou obcou v Turci (po Sučanoch). Svojim obyvateľom poskytuje dobrú občiansku vybavenosť. Kláštor je známy aj pre svoju nezameniteľnú prírodu Kláštorských lúk, kalváriu a zrúcaninu hradu Zniev. Nájdete tu aj strelnicu a rybníky.

Prvé zmienky a stredoveký vývoj

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1113, kedy bola spomenutá na hraničnej listine kráľa Kolomana. Ten ju uviedol ako jediný majetok s názvom „Villa sancti Ypoliti”, čo podľa neskorších prameňov bol dnešný Kláštor pod Znievom. Do konca 12. storočia vzniklo v Turci približne tridsaťdeväť osád.

Už v tomto čase sa v Turci usadili zoborskí benediktíni, ktorých panovník aj hmotne dotoval. Rozhodujúcim činiteľom pri vzniku Kláštora pod Znievom bola existencia cesty vedúcej cez Diel (nad dnešným Vríckom) v pohorí Žiar, ktorá spájala kotlinu pri hornom toku rieky Nitry so širokou kotlinou rieky Turca a prechádzala práve územím našej obce.

V roku 1183 je tam doložené mýto. Patrila Zoborskému kláštoru. V roku 1243 je nad obcou doložený hrad Zniev. Nad obcou Kláštor pod Znievom sa vypína Znievsky hrad, ktorý je naším druhým najvyššie položeným hradom. Zrúcanina leží na vrchu Zniev vo výške 985 m. n. m., takmer 500 m nad obcou Kláštor pod Znievom.

V roku 1248 tam premonštráti založili kláštor (priamo podriadený materskému kláštoru v Prémontré v Pikardii vo Francúzsku) a Turčianske prepoštstvo Panny Márie. V roku 1251 Belo IV. vydal zakladaciu listinu kláštora a listinou z roku 1252 mu daroval niekoľko osád a dedín i dôchodky z rôznych častí kráľovstva. Od začiatku tam existovala kláštorná škola, v rokoch 1251 - 1780 plnil kláštor aj funkciu hodnoverného miesta.

Obvod konventu zahŕňal komitáty Turiec, Orava, Liptov, Zvolen a Trenčín. Poddaní kláštora boli vyňatí spod právomoci turčianskeho komesa (správcu Turčianskej župy) a podliehali len svojej zemepanskej vrchnosti, ktorej platili desiatky a pre ktorú vykonávali roboty. V nasledujúcich desaťročiach 13. stor. získali premonštráti ďalšie majetky, o ktoré museli neskôr viesť súdne spory. Na základe privilégií sa stali najväčšími feudálmi v Turci.

V roku 1266 obec získala mestské výsady podľa krupinského práva (potvrdené 1268), o ktoré však viedla v nasledujúcich stor. spory a v roku 1666 sa ich musela vzdať. Mestečko Zniev dostalo okolo roku 1266 od kráľa Belu IV. aj prvé mestské práva v Turci. Odvtedy sa Zniev menoval mestom (suburbium oppidum Turoch).

V roku 1442 dal Vladislav III. Varnenčík (Vladislav I.) celý majetok prepoštstva českému žoldnierovi Nebojsovi, ktorý kláštor opevnil. V roku 1541 premonštráti kláštor opustili. V roku 1566 sa hrad i prepoštstvo dostali spolu so všetkými majetkami do rúk ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Oláha, sídliaceho v Trnave. V roku 1586 získali prepoštstvo jezuiti z Trnavy, ktorí v roku 1586 v Kláštore pod Znievom zriadili kolégium.

V minulosti mala význam aj pre panovníka Bela IV. a jeho kráľovskú rodinu, ktorá sa usídlila na hrade Zniev. Podľa legendy, keď Tatári drancovali okolitú krajinu, ostávala po nich všade len spúšť. Ich vodca chcel dostať hlavu živého alebo mŕtveho kráľa Belu IV., ktorý sa ukrýval na Znievskom hrade. Tatári obkľúčili hradné múry a vytrvalo dobývali hrad. Chceli ich vyhladovať a vyplieniť. Keď sa už na hrade míňali potraviny, prišiel s radou múdry sedliak. Kázal upiecť dve prasiatka a jedno voňavo upečené zhodili z hradieb nepriateľom. Tí si pomysleli, že na hrade majú veľký dostatok jedla a len tak ľahko sa im nevzdajú. Dali sa preto na ústup. Kráľ Belo IV. prejavil svoju vďačnosť a múdremu sedliakovi daroval veľké majetky. Povýšil ho do zemianskeho stavu a tiež aj ostatných bojovníkov. Preto bolo v Turci toľko zemianskych rodov.

Kláštor pod Znievom ako centrum vzdelania

Na začiatku 18. stor. tam bola založená aj umelecko-rezbárska škola (jediná v Uhorsku), obec získala právo variť pivo (1732) a intenzívne sa rozvíjalo olejkárstvo. Po zrušení jezuitskej rehole (1773) prešli majetky prepoštstva do pôsobnosti novozriadeného študijného fondu (založený Máriou Teréziou na podporu školstva). V rokoch 1869 - 74 tam pôsobilo jedno z troch slovenských patronátnych gymnázií (obnovené 1919, zrušené 1959), na ktorého čele stál Martin Čulen, a v rokoch 1870 - 1910 učiteľský ústav (1911 presťahovaný do Turčianskych Teplíc).

Najväčší význam Znieva pre slovenský národ majú jeho školské dejiny. Fungovala tu vyššia teologická škola. Tiež robotná škola pre dievčatá, kde chodili, aby sa priučili ženským prácam.

V Kláštore pod Znievom vzniklo katolícke gymnázium a dve evanjelické v Revúcej a v Martine. Od založenia do roku 1874 znievske gymnázium navštevovalo počas jeho doby 669 (martinské 671 a revúcke 566 ) študentov. Prvej slovenskej kvalifikovanej učiteľke Ľudmile Kuorkovej, na preparandii v Kláštore pod Znievom umožnili, aby zložila skúšky a tak sa stala kvalifikovanou učiteľkou.

Začiatkom 18. Mestečko Zniev sa zlatými písmenami zapísalo do národných dejín v roku 1869, založením prvého slovenského katolíckeho patronátneho gymnázia. Kláštor bol jedným z troch lokalít, kde bolo zriadené jedno z prvých slovenských patronátnych gymnázií.

V poslednom roku existencie znievskeho gymnázia tu študovali žiaci, ktorí pochádzali z týchto oblastí: Hont - 2, Liptov - 10, Nitra - 16, Orava - 13, Pešť - 1, Morava - 1, Turiec - 32, Zvolen - 5, Prešpork - 4, Tekov- 7, Trenčín - 50. Znievske gymnázium navštevovalo počas jeho existencie 669 žiakov, martinské 671 a revúcke 566 žiakov.

Pri porovnaní tohto učebného plánu s plánmi martinského a revúckeho gymnázia, týždenný počet v jednotlivých triedach bol vyšší ako na martinskom gymnáziu a skoro dosahoval počet vyučovacích hodín revúckeho gymnázia, ktoré bolo vyšším gymnáziom.

Olejkárstvo a ďalšie remeslá

V 18. storočí začali obyvatelia Kláštora pod Znievom variť pivo a vyrábať rôzne liečebné oleje a olejčeky. V roku 1732 dovolil prepošt obyvateľom mestečka postaviť pivovar a variť pivo, čím sa potvrdil mestský charakter Kláštora pod Znievom. Do popredia sa dostávala výroba olejov a olejčekov (zachoval sa tlačený receptár, v ktorom nachádzame 26 liekov pre ľudí a 5 pre dobytok). Olejkárstvo sa v neskoršom období stalo významným obchodným artiklom, s ktorým sa neobchodovalo len v rámci územia vtedajšieho Uhorska, ale turčianski olejkári podnikali i v ďalekom Rusku, Nemecku, Švédsku či iných európskych krajinách.

Práve dŕžavie kláštorskej prepozitúry sa považuje za kolísku slávneho obdobia olejkárov, keďže výraznejší rozmach tohto odvetvia súvisel práve s príchodom jezuitov a ich vedomostí. Táto činnosť mala zásadný vplyv na charakter mestečka, ktoré sa transformovalo viac z poľnohospodárskej na mestskú, obchodnícku komunitu. V rámci mestského práva mohol Zniev taktiež usporadúvať týždenné trhy a jarmoky. Túto výsadu Znievu udelil v roku 1643 cisár Ferdinand III.

Stavebné pamiatky a zaujímavosti

Obec charakterizuje zachovaná pôvodná urbanistická štruktúra. Historicky a architektonicky najcennejší je areál bývalého prepošstva s kostolom a farský kostol s priľahlými stavbami. Kostol Panny Márie a kláštor premonštrátov pochádza z 13. storočia. V centre obce sa nachádza farský Kostol sv. Mikuláša z 13. storočia, ktorý bol v 18.

Z ďalších pamiatkových objektov zaujme Točekovský dom - zrekonštruovaná budova slovenského katolíckeho gymnázia z roku 1869 a klasicistická radnica z roku 1780, budova ľudovej školy a niekoľko zemianskych kúrií. V miestnej časti Lazany sa zachovalo viacero domov dokumentujúcich ľudovú architektúru 19. storočia.

• pôvodný premonštrátsky kláštor (Turčiansky konvent, založený 1251 kráľom Belom IV., do 1541 premonštrátsky, 1586 - 1604 a 1637 - 1773 patril trnavským jezuitom, v 16. - 17. stor. sídlo Turčianskeho prepoštstva Panny Márie; z pôvodného ranogotického kláštora sa zachoval ranogotický jednoloďový kláštorný Kostol nanebovzatia Panny Márie približne z 1250, upravený v 14. - 15. stor., neskorogoticky zaklenutý začiatkom 16. stor. a kláštorné budovy v jadre čiastočne pochádzajúce zo 14. - 15. stor., neskororenesančne prestavané v 2. polovici 16. stor., barokovo upravené v 17. stor., obnovené v 19. stor.) so záhradou (založenou v 18. stor.)
• prvá budova slovenského katolíckeho patronátneho gymnázia (vznikla 1822 z iniciatívy Točekovcov zlúčením dvoch pôvodne samostatných barokových objektov z 18. stor., upravovaná v 19. stor., 1991 - 2002; od 1975 je tam pamätná izba venovaná dejinám obce)
• farský Kostol sv. Mikuláša (pôvodne ranogotický z 2. polovice 13. stor., barokovo prestavaný po 1728)
• na kalvárii baroková Kaplnka Sv. kríža (1728 - 29, ohradená múrom s pôvodne 7, v súčasnosti so 6 zachovanými zastaveniami krížovej cesty, 1935 bolo severne vybudovaných 14 zastavení novej krížovej cesty)
• bývalá radnica (1780, na mieste staršej, drevenej z 1728)
• katolícka fara (1. polovica 16. stor., barokovo upravená 1746 a v 19. - 20. stor.)
• baroková škola (1. polovica 18. stor., upravená 1785, prestavaná 1878)
• v časti Lazany klasicistická kúria (18. stor.)
• neskorobaroková socha sv. Floriána (1768), socha sv. Jána Nepomuckého (1833)
• klasicistický Stĺp Sv. Trojice (1837)
• na cintoríne viaceré umelecky hodnotné náhrobky rodiny Točekovcov (19.

Pred druhou budovou gymnázia sa nachádza busta Martina Čulena, prvého riaditeľa gymnázia. Pred základnou školou je umiestnená busta miestneho rodáka Alexandra Moyzesa, hudobného skladateľa a jedného z hlavných predstaviteľov slovenskej medzivojnovej hudobnej moderny.

Obec je východiskom turistickej trasy, ktorá vedie okolo cintorína južným smerom. Pokračuje po zalesnenom svahu, na ktorom sa rozkladá kalvária z roku 1728 s barokovým kostolom. Odtiaľ chodník pokračuje k zrúcanine stredovekého hradu Zniev.

V obci sa vyskytuje prameň Kláštornej minerálnej vody, ktorý sa využíva od začiatku 90-tych rokov. Prírodná minerálna voda pramení v horskom prostredí Turčianskej kotliny. Prameň sa nachádza v katastri obce Kláštor pod Znievom. Zaujímavosťou je, že vrt je hlboký 231 m a teplota vody je 17°C. Patrí medzi najvýdatnejšie prírodné vrty na Slovensku a jeho výdatnosť je neuveriteľných 11 litrov za sekundu.

Kláštor pod Znievom - obec v okrese Martin v Žilinskom kraji v západnej časti Turčianskej kotliny na jej styku s Malou Fatrou, 510 m n. m.; 1 757 obyvateľov (2021); miestne časti: Kláštor pod Znievom, Lazany. Územie v kotline je budované treťohornými usadeninami pokrytými riečnymi nánosmi, má pahorkatinný reliéf, je prevažne odlesnené.

Dnes kláštor slúži pre OZ Dobrý pastier, ktorá poskytuje sociálne služby. Pred kláštorom sa nachádza obria lavička, ale ja si idem pohľadať tú ďalšiu za obcou. Megalavička Gardeon má výšku 3 m a dĺžku 5 m. Nachádza sa na vyvýšenine nad obcou. K nej sa dostaneme cestou okolo futbalového ihriska a keď prídeme už na volnejšie priestranstvo, tak uvidíme v diaľke lavičku teda lavičisko. Výhľady na obec a okolie.

tags: #klastor #pod #znievom #150 #vyrocie