Spoločnosť Ježišova (lat. Societas Jesu), známa aj ako Rád jezuitov, je najväčší rímskokatolícky rehoľný rád. Rehoľníci zo Spoločnosti Ježišovej si za meno píšu skratku SJ. V súčasnosti má rád okolo 20 000 členov a jeho činnosť sa sústreďuje na oblasť misií, vedy a pastorácie. Spoločnosť Ježišovu založil Ignác z Loyoly v roku 1534. Rehoľu ústne schválil pápež Pavol III. 3. septembra 1539 a cirkevnoprávne ju potvrdil bulou Regimini militantis Ecclesiae dňa 27. septembra 1540.
Pôsobnosť jezuitov je kdekoľvek, kde ich pošle pápež, ktorému venujú svoj osobitný štvrtý sľub poslušnosti, ktorý pridávajú k zvyčajným trom rehoľným sľubom (chudoby, čistoty a poslušnosti). Vnútornú charakteristiku jezuitov najviac ovplyvňuje Ignácova kniha duchovných cvičení, exercícií, z ktorej vychádzajú stanovy rádu.
Základné informácie o Spoločnosti Ježišovej:
- Krátky názov: SI alebo SJ
- Motto: Ad maiorem Dei gloriam (K väčšej sláve Božej)
- Patróni: svätý Jozef, Panna Mária
- Vznik: 27. septembra 1540
Významné dátumy v histórii jezuitov:
- 1534 - 15. august: Založenie Spoločnosti Ježišovej Ignácom z Loyoly.
- 1540 - 27. september: Pápež Pavol III. potvrdzuje rehoľu.
- 1556 - 31. júl: Úmrtie Ignáca z Loyoly.
- 1561 - 1. januára: Ferdinand I. povoláva jezuitov do Uhorska.
- 1586 - 27. jún: Jezuiti preberajú Turčiansku prepozitúru.
- 1604 - 21. september: Založenie univerzity v Košiciach.
- 1773 - 21. júl: Pápež Klement XIV. zrušuje Spoločnosť Ježišovu.
- 1814 - 7. august: Obnovenie Spoločnosti Ježišovej pápežom Piom VII.
- 1995 - 7. september: Svätorečenie košických mučeníkov pápežom Jánom Pavlom II.
Erb Spoločnosti Ježišovej
Pôsobenie jezuitov na Slovensku
Už v roku 1561 Ferdinand I. povolal jezuitov do Uhorska. Mikuláš Oláh žiadal kráľa Ferdinanda I. prosil od sv. Ignáca založiť kolégium v Uhorsku. Peter Kanízius navrhol sv. Ignácovi, že Trnava je "bránou do Uhorska a k Turkom". V Turci vykonali jezuiti veľkú apoštolskú činnosť. Pod Znievom jezuiti zriadili lekáreň, kde sa vyrábali lieky a vzniklo turčianske olejkárstvo.
Roku 1604 boli už jezuiti v Košiciach. Od roku 1615 až do jej zrušenia 1773 pôsobili jezuiti na Slovensku. Na Slovensku ich bolo päť so 17 členmi: Leopoldov, Lipt. niektoré miesta dochádzali jezuiti z rezidecií. V Bratislave pôsobilo tridsať jezuitov. V Skalici sa jezuiti usadili roku 1660. Ostatné mestá mali rezidencie, napríklad v Trenčíne. V Komárne od roku 1638 mali astronomické a fyzikálne laboratórium. V Prešove sa učila história a hudba so spevom.
Prišli tam 1620, ale boli tam krátko. Natrvalo prišli 1687. V čase moru pomáhali nemocným, ba sa obetovali za nich. Sem prišli jezuiti v roku 1753, kde načas prevzali aj faru.
V 16.-17. storočí sa stredná Európa nachádzala v ťažkej hospodárskej a politickej situácii. Bola javiskom neustálych politických a náboženských zápasov, ku ktorým sa pripojili turecké plienenia a výboje. Rozhárané pomery uľahčili prenikaniu nových myšlienkových prúdov v náboženskej oblasti. Politicko-náboženské vojny si vyžiadali nejednu obeť i na území Slovenska.
Jezuiti a školstvo
Jezuiti boli známi svojím prínosom v oblasti školstva. Biskup Peter Pázmaň v roku 1635 získal súhlas cisára Ferdinanda II. na založenie univerzity. Protiváhou evanjelických škôl boli jezuitské gymnáziá a kolégiá. Systém jezuitského školstva v sebe spájal pevnú organizáciu a disciplínu.
Revolučné roky so sebou priniesli aj požiadavky Slovákov týkajúce sa školstva. Založenie Matice slovenskej (1863) a tri slovenské gymnázia v Revúcej (1862), v Martine (1867) a v Kláštore pod Znievom (1869) boli silnými impulzmi pre vzdelávanie na Slovensku.
Na území dnešnej obce Kláštor pod Znievom bol hromadný nález bronzov z mladšej doby bronzovej a sídlisko púchovskej kultúry. Obec sa vyvinula z podhradia hradu Turiec-Zniev. V roku 1248 sa v nej usadili premonštráti, ktorým Belo IV. daroval v roku 1252 Podhradie, Lazany, Slovany, Valču, Ležiakovo. Založili tu konvent P. Márie, ktorý bol do roku 1780 hodnoverným miestom a patril do roku 1530 premonštrátom, neskoršie svetským kňazom a súkromným majiteľom, v rokoch 1586-1773 jezuitom.
V rokoch 1599-1609 jezuiti opustili Turiec a ich majetky pripadli jezuitskej škole v Šali. Od roku 1637 bol turčianskym prepoštom rektor trnavskej univerzity. V roku 1650 odmietali mešťania poddanské povinnosti, najmä furmanky na stavbu trnavského kolégia. Prepošt dal uväzniť richtára Kračuna a zvláštny súd odsúdil všetkých mešťanov na smrť. Rozsudok nevykonali, ale pri novom spore v roku 1666 popravili richtára a dvoch prísažných. Mešťania museli podpísať potupný protokol a vzdať sa mestských privilégií.
Rehoľníci zriadili lekáreň, podporovali zber liečivých rastlín a výrobu liečivých olejov. Tunajší olejkári chodili od 16. storočia do Ruska, Poľska i na Kamčatku a do Perzie. V roku 1850 sa Kláštor pod Znievom stal sídlom okresu a súdu, v rokoch 1869-1874 sídlom slovenského gymnázia a učiteľského ústavu.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1561 | Ferdinand I. povoláva jezuitov do Uhorska. |
| 1586 | Jezuiti preberajú Turčiansku prepozitúru. |
| 1599-1609 | Jezuiti opúšťajú Turiec, majetky pripadajú jezuitskej škole v Šali. |
| 1684 | Správa o náboženskej situácii, ktorú posiela biskup pápežovi. |
| 1869-1874 | Kláštor pod Znievom sídlom slovenského gymnázia a učiteľského ústavu. |