Kláštor pod Znievom: História a Farnosť

Kláštor pod Znievom je jedna z najstarších obcí v regióne Turiec. Prvá písomná zmienka - vtedy ešte len o osade, pochádza z r. 1113 a je zaznamenaná v Zoborskej listine kráľa Kolomana I.

Kláštor pod Znievom je obec pri riečke Vríca, asi 16 km od Martina. Prvá písomná zmienka je z roku 1113 (tento rok slávi 895.výročie), kedy sa spomína ako Vila Sancti Ipoliti (osada sv. Hypolita) podľa cirkevného patróna. Osada sa vyvinula z podhradia hradu Turiec - Zniev. V druhej polovici 13. storočia dostala mestské práva a vyvíjala sa ako zemepanské mestečko.

Vývoj mestečka Kláštora pod Znievom je celkom spätý s osudmi feudálneho domínia „dŕžavie“. Mestečko sa vyvinulo zo zámockého podhradia.

Za účelom učiť sa históriu nášho kraja sem nechodievajú len žiaci a študenti, ale aj individuálni záujemcovia. Častokrát ide o rodinných príslušníkov absolventov bývalého gymnázia pátrajúcich po svojom rodokmeni. Paleta návštevníkov je pestrá, čoho dôkazom sú aj podpisy v knihe návštev. „Mávame aj návštevy zo zahraničia. Sú to naši susedia z Česka, Poľska, Nemecka, Ruska, Ukrajiny, Bosny a Hercegoviny. Podpisy máme ale aj z Číny, Kanady, Ameriky a Anglicka,“ vysvetľuje pani Ing.

Možností je niekoľko - buď vlastnou dopravou, autobusom, alebo vlakom. Autobusové spojenie je vedené z okresného mesta Martin, menej frekventované z Turčianskych Teplíc.

Názov a Vývoj Mestečka

Meno mestečka má v histórii nezvyklé kolísanie. Najstarší názov možno považovať „villa s. Hippolyti“ z doby benediktínov v 12. storočí. V 13. storočí menujú osadu podľa kraja Turca /de Turch, suburbium de Turoch/. V 16. storočí sa začína objavovať „Zniov“.

Najčastejšie sa v tejto dobe užíva meno „Mestečko Kláštera“. Maďarské meno, ktoré sa od 18. storočia úradne užívalo, bolo Znyió Váralja. Z toho času bolo ľudové meno, ktoré užívali olejkárí „Varalín". Nem. meno Kühhorn. V 19. storočí sa začína už „Kláštor pod Zniovom“.

Panoramatický pohľad na Kláštor pod Znievom

Prví Obyvatelia a Privilégiá

Prví prisťahovalci, ktorí založili osadu, boli remeselníci a hradní služobníci. Títo nechceli žiť v poddanstve ako obyčajní sedliaci, preto si u panovníka zadovážili nejaké privilégiá, aké bolo zvykom dávať hosťom. Belo im dal „privilegium hospitum“, čo sa rovnalo asi slobodám krupinského práva. Mešťania si môžu voliť richtára a 12 prísažných. Richtár je sudcom v miestnych sporoch a v menších deliktoch.

Ako uznávací poplatok budú platiť kráľovi 5 mariek v striebre a 1 marku v denároch. Na základe toho sa osada stala mestečkom. Privilégiá sa však stali aj prameňom dlhých a urputných sporov medzi zemepánom, ktorý požadoval od mešťanov také povinnosti, aké boli obvyklé u poddaných, a mešťanmi, ktorí ich nechceli plniť a stále sa proti ním búrili. Z toho povstali ponosy, vyšetrovania a súdy, z ktorých jeden skončil katastrofálne.

Ekonomický Rozvoj: Trhy, Jarmoky a Olejkárstvo

Mešťania mali právo variť pivo a páliť lieh. Rehoľníci zriadili lekáreň, podporovali zber liečivých rastlín a výrobu liečivých olejov. Tunajší olejkári sa dostali až do Ruska, Poľska, Perzie a na Kamčatku.

Mestečko vydržiavalo týždenné trhy a výročné jarmoky, ktoré však boli legalizované len od Ferdinanda III. Ďalej boli tu dva papierové mlyny, ktoré vyrábali slušné kvantum papiera. K rozvoju mosta prispel aj olejkárstvo. Vyrábali tu niektoré domáce liečivá a mešťania ich roznášali do širokého kraja. Niektorí sa v cudzine aj usadili. Na svojich cestách zašli veľmi ďaleko, aj do Ruska. Zarobené peniaze investovali do výstavby obytných domov. Tieto sú výstavnejšie ako domy iných občanov. Mestečko malo svoj mestský dom a pečať.

Znievsky hrad

Školstvo v Kláštore pod Znievom

Kláštorné školy, ktoré tu oddávna jestvovali, boli tradíciou, ktorá nezanikla ani v prítomnej dobe. Začas bola tu jezuitská teológia. Z tradície bolo založené katolícke slovenské gymnázium, ktoré maďarská vláda r. 1875 ako hniezdo panslavizmu zrušila. Po prvej svetovej vojne bolo obnovené a r. 1936 bola zásluhou patronátu preň postavená nová budova. Pre mesto však školstvo bolo významná sociálna vec. Stalo sa akoby veľkým internátom pre študentov, ktorých počet dosahoval aj 300. Mnohí mešťania sa živili zo zaopatrovania študentov. Mnohí miestni mladíci tu vyštudovali a povolanie ich odviedlo do sveta.

Gymnázium v Kláštore bolo najmladšie spomedzi prvých troch slovenských gymnázií po Revúcej a Martine. Gymnázium vychovalo viacerých predstaviteľov slovenského národného života, pracovníkov v oblasti národnej kultúry. Študovali tu i spisovatelia Ferko Urbánek, Anton Bielek, ďalej M. Kukučin, J.G. Tajovský, J. Čaják ml. a iní významní dejatelia. Gymnázium bolo zrušené v roku 1874.

Tak sa začalo mesto vyľudňovať a strácal sa slovenský živel. Začali sa sem sťahovať Nemci z Vrícka a H. Štubne. Vplyvom nemeckého národného socializmu ich národnostná uvedomelosť rástla a hrozilo nebezpečenstvo, že sa môže stať nemeckým. R. 1933 zo 115 školopovinných detí bolo 33 prihlásených ako nemeckých. Skončilo to založením a stavbou nemeckej školy.

Farnosť Kláštor pod Znievom

Farnosť bola založená pravdepodobne v dobe, keď benediktíni tu mali kláštor. Farnosť bola osobitná jednotka duchovnej správy, ktorá nemala nič s kláštorom. Možno ju považovať aj za hradnú faru, lebo hrad bol strediskom stredného Turca. Nevyvinula sa však na archidiakonát, lebo Turiec patril ku zvolenskej veľžupe. Fara sa spomína v decimačných protokoloch páp. desiatku. Farár bol závislý na kláštornom domíniu, čo mu nebolo žiadnou výhodou.

Po prechode domínia do užívania budapeštianskej univerzity, po zrušení SJ sa zlé spomienky na rehoľníkov a neprajníkov mestečka preniesli na F. Mnohé patričnosti mu odopierali, musel sa škriepiť aj súdiť. Taký spor bol o slobodnú ťažbu v lese, ktorú odopierali panskí úradníci a s nimi spojení farníci, ktorí zase odopierali voziť drevo. Vec vyriešili tak, že F dostával isté množstvo dreva zo skladu. Po oddelení Vrícka a Valče od farností, keď tam boli systemizované miestne farnosti, sa dôchodok F citeľne znížil. Ponosoval sa na to u palatína, ale márne. Obrátil sa preto na svojich farníkov listom a žiadal ich, aby oni hľadeli zlepšiť chabé fin. postavenie F.

Patronát bol spojený s domíniom. Vykonávali ho rehoľníci. Keď zrušili SJ, začala ho vykonávať Miestodržiteľská rada. Po zrieknutí sa fary Kyselým začala prijímať žiadosti o farské benefícium lesná komora, čo bolo kňazom po chuti, lebo sa zbavili jednania s úradníkmi univerzity, ktorí boli neprajne naladení ku miestnemu F.

Kostoly v Kláštore pod Znievom

Kostol sv. Mikuláša

Kostol sv. Mikuláša stojí uprostred mestečka a je ohradený železným plotom. Rozmery: d. 28m, š 9,5m, v. 7m. Pôvodný štýl je gotický. Kostol prešiel mnohými nehodami a po požiari r. 1728 bol natoľko zruinovaný, že ho museli prestavať. Zo starého zostali iba múry. Na gotický štýl ešte poukazuje portál do sakrestie s hruškovitým kanelovaním. Vnútro kostola je barokizované. Klenba svätyne je krížová, v lodi valená. Organový chór je drevený. Pod dlažbou v priestore vchodu je krypta, ktorú 1909 zamurovali. Hlavný oltár je z r. 1910. Retabló má na stene, murované s reliéfnym obrazom sv. Mikuláša.

Prepoštský kostol

Prepoštský kostol stojí v západnej časti mestečka na rovine a je spojený so stavbou kláštora do jednej budovy. Rozmery: d. 31m, š. 11,5m, v. 9,5m. Svätyňa je štvorcová a má krížovú klenbu. V rohoch sedia jej rebrá na hlaviciach, pretínajú sa vo svorníku. Víťazný oblúk je lomený, sedí na pilastroch s hlavicami. Predná časť lode tvorila rehoľný chorus a má pôvodnú krížovú klenbu. Ďalšia časť lode mala drevenú povalu, ktorú pred r. 1520 nahradili terajšou renesančnou klenbou. Stojí na prístenných pilieroch a je ozdobená sieťou z rebier z omietky v nepravidelnom stvárnení. V stene svätyne je pastofórium ozdobené vrúbkovaním.

Ranogotický je aj organový chór, ktorý má tri lomené oblúky a jeho krížová klenba stojí na štyroch osembokých stĺpoch. Na ňom je organ. Zábradlie chóru sa datuje z r. 1520. Je ozdobené maľbou 12 apoštolov. Všetky okná sú úzke, vysoké, zakončené lomeným oblúkom. Pod chórom je vchod do bočnej kaplnky, ktorá bola postavená niečo pred r. 1520. Je veľmi vysoká, štvorcového pôdorysu, s krížovou klenbou bez rebier. Hlavný oltár je barokový z konca 17. st. Má starší obraz P. Márie s Ježiškom, zo začiatku 16. st. Oltár je ozdobený točenými stĺpmi a sochami 6 svätcov. Ako zvláštnosť má kované antipendium zo strieborného plechu, barok. Vo veži, ktorú postavili r. 1826, je jeden zvon. Sakrestia bola postavená vtedy, kedy aj kaplnka. Má krížovú rebrovú klenbu. Zo sakrestie je úzky vchod do miestnosti, ktorá slúžila ako väzenie.

Kalvária

Kalvária stojí na vŕšku južným smerom. Má kostolík ohradený múrom. R. 1728-1729 bola postavená so siedmimi štáciami. Má vežu a v nej zvon 60kg. Pod kostolíkom je krypta. Bola postavená z iniciatívy Mikuláša Ďurčániho, F v Lipt. Sliačoch, tunajšieho rodáka. On venoval 500 zl a ostatné výdavky boli hradené z milodarov. Najviac prispel Juraj Mihalóczy SJ prefekt rezidencie. R. 1935 zásluhou farára Baraníka boli postavené chýbajúce štácie a kostolík bol obnovený. Pútnikov od toho času pribudlo.

Kaplnka sv. Margity

Kaplnka sv. Margity stála pod hradom, na ktorom sa zastavil na svojou úteku pred Tatármi Belo IV. Ako vótum obetoval svoju dcéru Margitu. Do r. 1741 bola drevená. Potom jezuiti postavili murovanú.

Kaplnka sv. Jozefa v Lazanoch

Kaplnka sv. Jozefa v Lazanoch. Postavili ju r. 1890 z pozostalosti po Františke Štekláčovej v sume 850 zl. Poručila aj zlaté a strieborné mince na kalich. Najviac pri stavbe pomáhala sestra nebohej Johana Miková. J. Volko dal zvon.

Pamätná izba

Bohatá kultúrna história obce je uchovávaná v malom miestnom múzeu - v Pamätnej izbe, ktorá vznikla v roku 1969 pri príležitosti osláv 100. výročia, vtedy už 10 rokov neexistujúceho, znievskeho gymnázia. Pamätná izba je situovaná v hornej časti obce pri farskom kostole. Jej charakteristickou črtou je aj busta M. Čulena od významného martinského sochára Fraňa Štefunku, ako aj pútač pozývajúci návštevníkov. Izba ukrýva vzácne artefakty z čias 18.

Návštevníci tohto miestneho múzea zažijú hneď po vstupe cestu v čase. „Expozícia je opticky delená na 2 časti. Prvá sa zaoberá dejinami obce a druhá časť je venovaná gymnáziu, jeho pôsobeniu a potom je tu aj galéria významnejších osobností, ktoré pôsobili alebo sa narodili v našej obci,“ rozpráva Ing. Elena Majtánová, publicistka, historička a bývalá dlhoročná lektorka pamätnej izby.

Zaspomínať si tu možno aj na turčianske olejkárstvo a šafraníctvo, ktoré v múzeu prezentuje menšia expozícia liečivých rastlín a replika olejkárskej skrinky. Okrem toho sa tu nachádzajú aj ďalšie exponáty, no najcennejším je artefakt z 18. storočia pochádzajúci z umelecko-rezbárskej školy. „Je to rozložený nábytok - spálňa z umelecko-rezbárskej školy, ktorá bola v 18. storočí jedna z mála v strednom Uhorsku. Sú tu čelá postele, písací stôl, garniže, zrkadlo, nočné stolíky, stolík a stoličky. Bol to dar od Ľudovíta Cígera, prvého lektora Pamätnej izby v Kláštore pod Znievom,“ pokračuje pani Ing. Majtánová. Ďalšou vzácnosťou sú aj výročné správy z bývalého gymnázia.

Pamätná izba nemá striktne stanovené otváracie hodiny. Pri záujme skupín je potrebné sa ohlásiť počas pracovných dní na Obecnom úrade v Kláštore pod Znievom, najlepšie telefonicky na čísle 043/49 33 100.

Útulok Dobrý Pastier

V stáročnej budove bývalého premonštrátskeho kláštora v Kláštore pod Znievom, ktorý sa nachádza v okrese Martin, dnes nájdeme jeden z najväčších útulkov pre ľudí bez prístrešia na Slovensku. Útulok vznikol s podporou Biskupského úradu v Banskej Bystrici. „Názov sme prebrali z podobenstva Ježiša Krista, ktorý hovoril o dobrom pastierovi. Ten nechá stádo a vyberie sa hľadať jedinú zablúdenú ovečku. Aj toto zariadenie pomáha zblúdilým ľuďom, ktorí sa ocitli na dne, zostali bez prístrešia, liečili sa zo závislosti od alkoholu alebo drog a nemohli nájsť cestu späť,” približuje farár Maslák.

V útulku žije 130 ľudí, väčšinou muži, ktorí potrebujú pomoc. K útulku patrí aj takzvaný dom na polceste pre tých, ktorí si už našli zamestnanie a vracajú sa pomaly do života, dom opatrovateľskej služby pre zdravotne postihnutých a ženský útulok, ktorý sa nachádza v susednej obci Vrícko. „Týmto ľuďom veľmi pomáha zmysluplná práca, ale súčasťou terapie je aj duchovný program. Staráme sa tak nielen o telo, ale aj o dušu. Naším heslom je, že keď sa vylieči duša, tak aj telo sa dá ľahšie do poriadku,” zdôrazňuje farár Maslák.

Každý deň sa klienti modlia ruženec a zúčastňujú sa denne na svätej omši v kostole, ktorý je súčasťou bývalého kláštora. Starať sa o 140 ľudí, je poriadna fuška. Pomáhajú siedmi stáli pracovníci aj dobrovoľní terapeuti i mladí ľudia na absolventskej praxi. Prevažnú časť prác si však zabezpečujú klienti sami. Varia, perú a žehlia bielizeň, opravujú a dobudovávajú nové priestory. Chovajú ošípané, hovädzí dobytok, ovce aj sliepky a kačice. Mláďatá operencov získavajú v malej liahni, ktorú má farár vo svojej kancelárii. K dispozícii majú aj kováčsku a stolársku dielňu, snažia sa tak využiť pôvodnú profesiu klientov.

Podľa svojich príjmov si určitou sumou hradia svoj pobyt v útulku. Zvyšné peniaze odvádzajú na svoj účet. Z neho potom splácajú dlhy, najčastejšie nezaplatené výživné na deti a iné pohľadávky.

Tabuľka: Vývoj osídlenia a výstavby v Slovanoch

tags: #klastor #pod #znievom #farnost