Obec Radoma sa rozprestiera na východnej strane štátnej cesty Giraltovce-Svidník a na ľavej strane potoku Radomka, ktorý cez celú dedinu tečie tesne vedľa štátnej cesty. Časť obce leží vedľa potoku Salaš, ktorý ústi do Radomky na konci obce. K obci patrí osada Hradisko. Na východnej strane obce Miestny národný výbor poskytol stavebný pozemok a výstavbu rodinných domkov pre šesť rodín cigánskeho pôvodu: Ján Bilý, Anna Bilá, Andrej Bilý, Anna Bilá, Anna Hušaková.
Kronika obce Radoma
Uznesením Miestneho národného výboru v Radome číslo 345/55 zo dňa 20.decembra 1954, bola Silvia Kršáková, učiteľka Národnej školy v Radome, určená kronikárkou pre obec Radoma. Silvia Kršáková nebola tunajšou rodáčkou, narodila sa 8.1.1930 v Mojmírovciach.
Rušné vojnové udalosti boli na vrchole v dejinách obce, keď motorizované nemecké vojsko pochodovalo cez dedinu od 7-20 apríla 1944. Ľudia, keď videli, že deň po deň bez prestania pochoduje motorizované nemecké vojsko, boli plní strachu a hrôzy, keď tanky išli dedinou a hrmot bol vo dne, v noci - pokoja nebolo. Zdalo sa, že siedmy deň príde. A skutočne po uplynutí krátkej doby nastal strach a bedákanie, bolo počuť výstrely z frontu, z Poľska od Dukle a Krosna. Veľký strach budili evakuovaní z blízkosti frontu, ktorí tiahli dedinou.
Od 1.mája 1944 zdržovalo sa v dedine slovenské vojsko, nepretržite do 1. septembra. V septembri 1944 slovenskí vojaci v dobe Slov.nár.povstania chceli sa postaviť na odpor Nemcom a pripojiť sa k ČA. Tu zradná ruka prezradila úmysel slov. chlapcov. Nemci využili tejto zrady tým, že ihneď pristúpili brutálnym spôsobom k odzbrojovaniu slov. vojska. Slov. vojaci pri odzbrojovaní sa rozutekali na rozličné strany do hôr so zbraňou v ruke, aby si zachránili životy a spojili sa s partizánskymi jednotkami ktoré v tom čase u nás jestvovali.
Túto vojenskú jednotku viedli major Bilej a stotník Petrinec, ktorých Nemci uchytili pri vyšnom Komárniku i s autom. Menovaní sa vypýtali, že idú dať rozkaz, aby sa vojsko zišlo a Nemci ich pustili. Títo odídu do lesa a dali rozkaz, aby sa všetko vojsko rozutekalo a tak zachránili samí seba a ostatných kamarátov. Rozutekaní vojaci hľadali ochranu u tunajších občanov, ktorí ochotne poskitovali pomoc vyslobodeným vojakom od Nemcov. Do dediny prichádzali i partizánske jednotky, ktoré sa práve v tom čase organizovali. Ľud vážiac si ich dôležité poslanie, pomáhal im všemožným spôsobom.
Partizánska skupina napadla nemecké autá na štiavnickej hore, ktorá zničila 8 nákladných aut so strelivom a plnou výzbrojou a 4 poškodila. Prišiel Nový rok a ľudia túžobne očakávali, aký osud ich zastihne v Novom roku. Chválabohu ich túžba sa splnila, lebo dňa 18.januára prešla fronta dedinou a šťastlivo vracali sa domov do svojich opustených demčekov, ktoré v decembri r. 1944 s plačom a ťažkým srdcom opúšťali. Dedinu oslobodila ČA a ČSA. Ľud v tejto obnovenej ČSR začal slobodne dýchať a radovať sa z oslobodenia.
V obecnom zastupiteľstve nastala zmena tým, že miesto obecného zastupiteľstva bol zriadeny MNU. - Michal Ševc, preds. - Vasiľ Ivančo, taj. - Jozef Janík, podpred. V MNU nastala zmena, lebo Ján Kandráč ml., M. Kandráč, J. Cuba boli prepustení z MNU a na ich miesto boli zvolení: Juraj Ševc st. Podľa mobilizačnej vyhlášky všetci chlapi od 19-35 rokov dostavili sa k obvodu. Odvedených bolo asi 80. V obnovenej ČSR v r.1945 prvý krát riadne rukovali nováčikovia 1. Prejdením fronty školské zariadenie bolo úplne zničené a ukradnuté. Učiteľská a žiacka knižnica, ako aj učebne a vyučovacie pomôcky boli zničené. MNU menoval na čas potreby za výp. Uč. J.Čorbu a A.Adamkoviča.
Dňa 25 apríla 1945 vrítili sa z evakuácie riad. Škol. Rok sa začal 3.septembra so 108 žiakmi. Na škole vyučoval sám A.Dzurko do 1.X.1945, kedy nastúpila druhá uč.sila E. Komlošiová z Kežmarku. Účinkovala tu iba 4 dni. Nariadením SNR zo dňa 6.sept.1944 č.ľ., a zo dňa 16.V.1945 čís.34 Zb. z SNR bolo cirkevné školstvo poštátnené a tak i naša škola stala sa št.školou. V školskom r. 1946/47 bola znovu povolená tretia trieda, ktorá mala byť znovu povolená silou A.Bašistovou, výp.uč. z Bystrého. Pre umiestnenie tretej triedy nebolo v dedine vhodnej miestnosti a dôsledkom toho menovaná uč. Bola odvolaná škol. Inšp. I. Dňa 7.1.1947 prišla na Št.ľud.školu nová uč. Veronika Daňková z Lemešian, ktorá tu pôsobila do konca škol. Roku.
Po prázdninách prišla nová uč.vyp. V r.1947 vybudoval si tiež pekný murovaný dom Juraj Ševc zo Salaša. Starý mu zhorel počas fronty. Úroda r.1945 bola veľmi slabá, príčinou bolo, že pole v minulom roku pre blížiacu sa frontu bolo nedostatočné obrobené. Rok 1947 bol veľmi suchý a ľudia utrpeli značnú škodu, lebo ani toľko sa im neurodilo , koľko posiali. V jari 1946 dostali občania zrno, ako výpomoc od štátu, ktoré siali dosť neskoro. Zlá úroda v r.1947 ohrožovala i sejbu, lebo svoje obilie ľudia nemali.
V radomskom chotári stala sa vražda ženy na okraji lesa v Liskovci. (r.1945). Keď prišli na Lískovec a práve tam v blízkosti drevo rúbal Ján Rokyta st. pýtali sa ho, kadiaľ je cesta na Hradisko. On im povedal že zle idú, ale menovaný mládenec povedal, že oni i tak trafia. Vec zostala spať, lebo nebolo dostačujúcich svedkov, že kto ju zabil. Skoro do polovice januára 1946 nebolo snehu a tak sa zdalo, že zimy už nebude. Zima začala až v mesiaci február. Rok 1947 bol rokom sucha a ľudia utrpeli pri úrode značnú škodu.
V roku 1946 maturovali: Michal Ševc na Štát. gymnáziu v Prešove, ktorý odišiel ďalej študovať medicínu do Prahy. Michal Pavlišin, maturoval na štat.uč.akad. v Prešove. Súkromne sa pripravovali na skúšky a uč. A.Dzurku Ján Vrábel, Ján Tchurik, Skúšky urobili z troch tried mešt.školy a po prázdninách začali chodiť do kurzu. Podobne Fr.Bukovský odišiel do I.tr.mešt.školy do Stropkova. V r.1946 občania obdržali výpomoc na vojnové škody - jední viac, druhí menej. Snaha štátu o rovnomerné rozdeľovanie tohto tovaru viedla k odberným lístkom na obuv a preto ľudia už netrpeli zlou obuvou tak ako v roku 1945/46 po vojne.
V obci boli usporiadané tri divadelné predstavenia. (R.1946). Dňa 6. Januára 1947 zohralo sa divadelné predstavenie. Slepý pastier, Gašparko. Hry nacvičovali A.Dzurko riad. školy a býv.uč. Obecná knižnica obdržala v roku 1947 obdržala 61 nových kníh pre obec Radomu Knihy darovala PŠO v Bratislave. Knihy sú hodnotného obsahu.
V dome Jána Rojčíka v r.1946 vzniklo nešťastie, lebo chlapec Michal vzal rozbušku z granáta a tú zapálil v peci. Vybuchla a odtrhla mu ľavú ruku. Celú dlaň. Nový rok sa začal metelicou dažďa a snehu. 2.1. sneh sa celkom rozpustil a všade bolo plno vody. 5.1. nebolo snehu, len kde-tu na brázdach a medziach. Popoludní pršal silný dážď. Vo februári nastalo teplo, avšak marci znovu napadol sneh a 25.marca prejavovala príroda príznaky jari.
Podľa kronikára Dzurku A. a záznamov v staršej kronika str. 65 z r.1949; J.Duraj miestny farár za vykonávanie cirkevného obradu požadoval príliš veľké sumy až premrštené a veriacim išlo až do zúfania. Krst 500 Kčs, hrab 2000 Kčs - 2700 Kčs. Výpustný list k sobášu 3000 Kčs. Veriaci nevedeli si už s ním pomôcť, dôsledku toho obracali sa na cirkevné úrady, aby mu prikázali pokrstiť, pochovať za úradnú cenu, lenže pre dp. Na škole v učiteľskom zbore nastala zmena, lebo Mária Bednárová z Kirimy odišla na nové pôsobisko do Hažlína okr. Bardejov. V septembri 1949 bola ustanovená nová učiť.
Úroda v r.1949 bola dosť pekná a skoro všetci obyvatelia riadne splnili dodávku čím podporili zásobovanie pracujúcim v továrňach. Keď sa stalo, že niekto nesplnil určitý druh bolo pripustené náhradné splnenie s iným produktom ktorý mal a mohol odovzdať. Slovom obyvatelia riadne splnili kontingenty, lebo vedia že štát každému občanovi dobre chce a o každého sa stará. Jeseň bola pekná, teplá, suchá a roľníci načas ukončili svoje práce. V obci Radoma boli postavené dve slávobrány - pekne vyzdobené vencami a zástavkami. Cez dedinu išla vláda ČSR, ktorú vítali žiaci pri bráne mávajúc jej práporkami.
Deti mali veľkú radosť keď idúci hostia na autách mávali deťom rukami s usmievavou tvárou. Pochod na Duklu počal ráno a trval dopoludnia. Dni čsl. sov. V miesiaci novembri boli usporiadané slávnosti v rámci čsl.sol.priateľstva. Bola usporiadaná akadémia na ktorej s programom sa zúčastnila nár.škola so svojimi žiakmi. Program bol pečlive pripravený. V mesiaci decembri prvý ráz zahralo v Radome putovné kino hru z partizánskych bojov v Rusku.
V obci bolo usporiadaných viac osláv a prednášok rázu štátnopolitického a výchovného. Obecná knižnica obdŕžala pekný dar 53 kníh od Povereníctva vnútra v Bratislave. Počasie v novom roku bolo dosť mierne. Od 18.1. zavládli dosť silné zimy. Snežilo. Od 9.1. do 15.1. boli vyhotovené dodávkové zmluvy. Dňa 21. januára konala sa v obci pietna spomienka na strojcu prvého soc.štátu Vladimíra Iliča Lenina. Na slávnosti zúčastnili sa členovia MNU a občania. Oslavy Medzinárodného dňa žien sa konali v miestnosti tunajšej školy dňa 8.marca.
V polovici septembra na miestnej škole prebiehala stravovacia akcia. Úradovňa bola umiestnená v NŠ. Výročie sor. Výročie Veľkej októbrovej revolúcie konalo sa 7. novembra. V súvislosti s tým bol oznámený začiatok Mesiaca československo-sovietského priateľstva, ktorý potrval do 12. decembra. V rámci Mesiaca čes-sov. priateľstva bola inštalovaná výstava „Týždňa dobrej knihy a tlače.“ Bolo vystavených 100 kníh v sume nad 2500 Kčs. Dňa 3. Dňa 30. Oslavy medzinárodného dňa detí v obci prebiehali v mesiaci jún. Od 5. - 10. júna prebiehalo v obci ľudové hlasovanie za udržanie svetového mieru. Občania hlasovali za uzavretie mierového paktu piatich veľmoci, proti znovu vyzbrojeniu západného Nemecka.
V obci Radoma v časti zvanej Salaš začiatkom septembra za neprítomnosti dospelích občanov v rodine Jána Demjanoviča, vypukol požiar (popoludní asi o 13:30 hodine) ktorý podporovaný severovýchodným vetrom ohrozoval ostatných susedov. Východne od vzniku požiaru zhorel tiež dom J. Demjanoviča. Podozrenie padlo na Jozefa Demjanoviča syna Jána Demjanoviča. Chlapec mal na siedmy rok. Práve navštevoval prvý ročník NŠ. Žiak údajne sa zmocnil zápaliek a chcejúc naklásť ohník na humne zavinil požiar. Rodiny sa ubytovali v miestnostiach farskej budovy. Pre zaujímavosť uvádzam, že terajší požiar zastihol Juraja Demjanoviča (otec Juraja, Janka, Ondu, Anny) už druhý krát.
V mesiaci novembri bola v obci inštalovaná výstavba 30 karikatúrnych obrazov. MO.SČSP usporiadala tiež v rámci Mesiaca československo - sovietského priateľstva kultúrne podujatia, ktoré predviedli žiaci Nár. Dodatkové zmluvy boli vyhotovené na čas. Od 16. júna 1952 začali vychádzať prvé okresné roľnícke noviny Za nový život roľníctva s náučnou tematikou v poľnohospodárstve. 21.júla sa začala žatva. Výkup obilia splnila obec ku dňu na - %. Obsadenie školy je nezmenené. Pod vedením miestnych učiteľov , ktorí mali na mysli prikrášliť školu a jej okolie i napriek odporu niektorých miestnych učiteľov, vystavil sa plot pred školskou budovou.
Z tunajšej obce občania sa aktívne zapojili pri výstavbe Cementárne v Bystrom. I keď za sťažených podmienok, ale predsa po minuloročnej pohrome - požiar - znovu bol obnovený dom Jána Demjanoviča. Veľká októbrová soc. Oslavy z príležitosti Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie konali sa ako každý rok v čase od 7. novembra do 12. decembra v rámci Mesiaca československého sovietského priateľstva. V roku bolo uzavretých 9 manželstiev. Novonarodených 9. Po Jánovi Lucikovi nastúpil miesto taj. Počasie bolo obstojné. jar sa prejavovala častými dažďami a záplavami. Silné povodne v máji a júni odplavili väčšie kamene z vozoviek, takmer všetko skosené seno, tiež narušili a odplavili most k Surmovi, ktorý bol neskôr opravený.
Dňa 5.marca zomrel Jozef Visarionovič Stalin. Dňa 14.marca o 11 hodine predpoludním zomrel prvý robotnícky prezident Klement Gottwald. V Deň pohrebu 19.marca bola v miestnosti úradovni MNU zadržaná smútočná tryzna a to o 8 hodine pre žiakov a popoludní o 16 hod. V rámci ošaťovacej akcii prešovského kraja obec Radoma obdŕžala tovar v značnom obnose, ktorý zaokryl zaodenie 53 žiakov bez rozdielu na majetkové pomery. Prvomájové oslavy konali sa v Obci predvečer prvého mája. Vlastné oslavy boli poriadané v Giraltovciach. Doprava autobusmi bola zdarma. Výmena peňazí bola prevedená 3.júna v pomere 1:5 , 1:50. Na jar v tomto roku bola i naša obec zapojená do telefónnej siete.
Dňa 7. novembra z príležitosti výročia Veľkej čsl. sov. priateľstva. Je na radosť písať mená občanov so stredoškolským vzdelaním a to tým viac, že ich počet každým rokom stúpa. Do septembra, teda k začiatku školského roku bolo dané do prevádzky mičurínske pole, ktoré učitelia spolu so žiakmi začali vysadzovať ovocnými stromkami. Po tohtoročnej tuhej zime prišla jar dosť skoro a takmer bez povodní. V predvolebnom období okrem agitiek agitátorov zavítal tiež spevokol Hospodárskej školy z Giraltoviec s pekným kultúrnoagitačným programom. Dňa 16,mája boli voľby do NU. Ako volebná miestnosť slúžila učebňa NŠ. Obec Radoma a osada Hradisko tvorili dva volebné obvody. - Ján Pavlišin - taj. - Ján Sliva - podpreds. Do ONU bola zvolená Zuzana Kandráčová obchod.
V letnom období čiastočne si vystavali obytné domy Vasiľ Chromoho, Michal Parlišin, Rokyta Jozef, Ján Goča, J. Počasie na žatvu bolo obstojné. S mlatbou sa začalo v septembri. Rozhodnutím ÚVKSČ a vlády ČSR boli od 1.4. znížené maloobchodné ceny spotrebného tovaru. Na škole sa nekonali žiadne opravy. V jesennom období bol schválený návrh na stavbu cesty z Radome - cez Šandál - do Strpkova. Oproti minulého roku sa počet sňatkov zmenšil. Uzavretých sobášov bolo 7, avšak počet novonarodenýc...
Michal Bosák - americký bankár zo Šariša
OKRÚHLE/BRATISLAVA - Americký bankár zo Šariša Michal Bosák bol vo svojej dobe najbohatším Slovákom v Spojených štátoch amerických (USA). Nazývajú ho aj mužom dobrého srdca a štedrej ruky, pretože z jeho miliónov dolárov sa milióny korún ušli aj jeho krajanom na Slovensku. V roku 1976 pri príležitosti dvestoročného výročia založenia USA (4. júla 1776) ho zaradili medzi štrnásť najvýznamnejších Slovákov v amerických dejinách. Podľa slov Vladimíra Skalského prezidenta Svetového združenia Slovákov v zahraničí, žila a žije za hranicami Slovenskej republiky ohromná časť elity slovenského národa. A Michal Bosák sa stal symbolom toho, že aj človek pochádzajúci z chudobnejšieho prostredia dokáže svojou vôľou a snaživosťou dosiahnuť úspech a uznanie.
Bosák sa vypracoval v USA na uznávaného bankára a jeho podpis sa ocitol na desaťdolárovej bankovke. Michal Bosák sa narodil 10. decembra 1869 v obci Okrúhle (okres Svidník). Do školy chodil štyri zimy v Radome. Počas zvyšných mesiacov pomáhal doma na gazdovstve. V ľudovej škole sa naučil čítať, písať i počítať. Keď mal šestnásť a pol roka zatúžil po Amerike. V lete 1886 odišiel s jedným dolárom vo vrecku do USA. Hneď v prvý večer mu peniaze v nocľahárni Castle Garden v americkom New Yorku ukradli. Nový život bez ničoho začal v Hazletone v Pensylvánii.
Najskôr preberal a triedil uhlie za dennú mzdu 75 centov. Zarábal od 90 centov do 1, 25 dolára denne. V roku 1888 pracoval ako zmenár pri stavbe novej železnice, zarábal 1,5 dolára denne. V roku 1890 sa presťahoval do blízkeho Freelandu. Zamestnal sa u obchodníka Michala Zemanyho, rozvážal pivo. Pri tejto činnosti sa stretával s vysťahovalcami v silnej slovenskej kolónii. Tu sa zoznámil aj so Zuzanou Hudákovou, s ktorou sa v roku 1891 oženil.
V roku 1893 kúpil Bosák malú krčmu v Olyphante. Stretávala sa u neho celá slovenská kolónia. Vo voľnom čase si dopĺňal vzdelanie a učil sa po anglicky. Postupne si získal dôveru slovenských prisťahovalcov, ktorí ho žiadali o pomoc pri finančných transakciách a zabezpečovaní lodných lístkov. Takto sa malá krčma začala meniť na lodnú agentúru. V roku 1897 bol z malej krčmy veľkoobchod s liehovinami. Za krátky čas sa stal Bosák známou osobnosťou. Jeho bankový podnik mal úspech. Ako tridsaťtri ročný pomohol organizovať Citizens Bank a v tom istom roku aj First National Bank v Olyphante. Čoskoro sa stal jej najväčším akcionárom a neskôr jej prezidentom. V tom čase povoľovala americká vláda národným bankám vydávať doláre. Toto povolenie získala aj First National Bank, a tak sa Bosákovo meno (ako prezidenta tejto banky) dostalo na americký dolár (25.
V roku 1908 sa s rodinou presťahoval do väčšieho Scrantonu, v ktorom zriadil súkromnú banku a cestovnú agentúru. V roku 1912 vo Wilkes-Barre založil štátnu banku Slavonic Deposit Bank. Jeho klientmi boli väčšinou slovenskí prisťahovalci. Ako štyridsaťšesťročný založil 1. novembra 1915 v Scrantone banku so stotisícovým kapitálom Bosak State Bank (bola to najväčšia a najznámejšia banka amerických Slovákov). Jeho finančné inštitúcie sa rozrastali. Bol zainteresovaný v Miners Savings Bank v Olyphante, Reading Liberty Bank v Readingu, American Bank and Trust Co. v Hazletone a v ďalších. American Bank v Pittsburghu založil s dvestotisícovým kapitálom. Michal Bosák patril aj k organizátorom a podporovateľom krajanského hnutia.
Bol dlhoročným pokladníkom a neskôr predsedom finančnej komisie Prvej slovenskej katolíckej jednoty. Počas prvej svetovej vojny, v máji 1917 zorganizoval milióndolárovú zbierku na agitáciu za samostatnosť Slovenska. U amerických podnikateľov vyzbieral milión amerických dolárov, ktoré sa ale cestou na Slovensko stratili (stopa po nich sa končí v českej Prahe). Zúčastnil sa aj na pittsburghských rokovaniach v máji 1918 a jeho podpis je na Pittsburghskej dohode, ktorá bola základom pre vznik Československa (ČSR) po prvej svetovej vojne. Pracoval v mnohých krajanských spolkoch. Od roku 1920 vydával časopis Slovenská obrana (časopis vychádzal do roku 1972). V roku 1927 založil v Danville Slovenskú katolícku Maticu školskú.
Pri svojej prvej ceste na Slovensko v roku 1920 sa zastavil vo Vatikáne, kde ho prijal pápež Benedikt XV. Odovzdal mu dar Prvej slovenskej katolíckej jednoty a 500 dolárov v zlate. V auguste 1920 založil Americko-slovenskú banku. Sídlo mala na Dunajskej ulici v Bratislave. Po Slovensku mala ďalších 12 filiálok (len v prešovskej a bardejovskej filiálke si východniari na vkladných knižkách uložili viac ako dvadsať miliónov korún). Na Slovensku dal v rodnej obci postaviť v roku 1925 školu. Bola to prvá novostavba štátnej ľudovej školy na území ČSR po prvej svetovej vojne. Daroval ju štátu za symbolickú korunu. Dal opraviť rímsko-katolícky kostol v Prešove, na obnovu kostola v Stropkove prispel 474 tisíc korunami. Hodnota Bosákových podnikov sa v tom čase odhadovala na 15 miliónov dolárov.
V októbri 1929 však v New Yorku skrachovala burza (1929-1932 hospodárska kríza). V nasledujúcich rokoch prichádzal postupne o majetok, 5. septembra 1931 bola Bosak State Bank v Scrantone zatvorená. Posledným jeho verejným počinom bola audiencia u 32. amerického prezidenta Franklina D. Roosevelta 3. februára 1937 spolu s ďalšími americkými Slovákmi. O pár dní neskôr, 18. februára 1937 Michal Bosák zomrel v čakárni u zubného lekára v Scrantone. Pochovaný je na cintoríne sv. Bosákovi príbuzní zo Slovenska Martin a Rudolf Bosákovci napísali o ňom v roku 1997 knihu Michal Bosák - americký bankár zo Šariša. Založili aj Spoločnosť Michala Bosáka, ktorá organizuje pre žiakov škôl vedomostné súťaže: pre žiakov základných škôl Bosákovu desaťdolárovku a pre študentov stredných a vysokých škôl súťaž o Cenu Michala Bosáka v riešení podnikateľských plánov, zámerov a ekonomických projektov.
Život Michala Bosáka je inšpiratívnym príbehom o tom, ako sa dá dosiahnuť úspech aj z chudobných pomerov vďaka usilovnosti a odhodlaniu. Jeho prínos pre Slovákov v Amerike aj na Slovensku je neoceniteľný.