História Kostola v Rudňanoch: Od Baníckej Osady po Súčasnosť

Obec Rudňany, nachádzajúca sa v Hnileckých vrchoch, má od svojho vzniku trvalú spojitosť s rudným baníctvom. Počiatky obce sú späté s obdobím prvej polovice 14. storočia. Názov Cufurbach (Medený potok) sa spomína v historických dokumentoch od roku 1325. V listine palatína Jána Drugetha zo 17. júla 1332 sa spomína osada s názvom Cufurbach. V roku 1345 vydal panovník Ľudovít I. listinu, v ktorej sa spomína obývané miesto Kuffurbach.

V kontexte histórie obce zohrával dôležitú úlohu aj duchovný život jej občanov. Ako prichádzali za prácou do obce ľudia z rôznych kútov Slovenska, prinášali si so sebou i svoje vierovyznanie, a tak je dnes zastúpených 5 náboženských vyznaní.

V minulosti susedia často o Rudňanoch hovorili: „V Koterbachoch koscel zjedli!“ Človek neznalý pomerov si túto vetu veru vysvetľoval všelijako. Skutočnosť však bola taká, že kostol bol postavený z jedľového dreva, ktoré spolu so smrekom prevažovalo v okolitých lesoch. Až časom sa kostol omietol a rozšíril o murovanú prístavbu, no najväčšie úpravy sa začali až po roku 1989. V blízkosti kostola sa nachádza aj jeden z piatich cintorínov obce.

Ďalšie cintoríny sú - nemecký katolícky na Stupoch, nemecký evanjelický na Ždiariku, pri ZŠ a najväčší v Hute. V roku 1968 tu postavili Dom smútku, ktorý v roku 1994 z dôvodu nevhodnosti asanovali a dňa 17. júla 1994 odovzdali do užívania nový Dom smútku.

Obetiam smrteľných úrazov v rudnianskych baniach je venovaný Pamätník smrteľných pracovných úrazov, ktorý slávnostne odhalili 31.10.1998. Nachádza sa na ňom 83 mien pracovníkov Železorudných baní v Rudňanoch, ktorí pri výkone svojho povolania stratili od roku 1943 do roku 1994 svoje životy. Ich rodiskom bolo 52 blízkych i vzdialených obcí Slovenska, ale i Českej a Maďarskej republiky.

V Matejovciach nad Hornádom sa nachádza rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej. Samostatnou časťou kostola je drevená zvonica, ktorá je postavená vedľa kostola. Jej súčasťou sú zvon Katarína, uliaty v roku 1921 a zvon Božia Rodička, uliaty o dva roky neskôr. Život obyvateľov Matejoviec nad Hornádom bol taktiež v 20. storočí hlboko ovplyvnený vierou v Boha, čo dosvedčujú kríže v okolí obce a existovala previazanosť medzi náboženským a spoločenským životom v obci.

Administratívne bola táto obec filiálkou Chrasti nad Hornádom, kde mali obyvatelia farský kostol. Od 1. januára 1992 začala filiálka Matejovce nad Hornádom hospodáriť samostatne, teda oddelene od farnosti Chrasť nad Hornádom. Obec Matejovce nad Hornádom sa od 1. januára 1994 pričlenila k farnosti Rudňany.

História kostola sv. Klementa siaha do obdobia, keď boli Rudňany pridelené ako filiálka Markušovskej farnosti. Omše sa v Koterbachoch konali len štyri krát do roka: na sviatok sv. Štefana, na Veľkonočný pondelok, na Turíce a v deň spomienky na sv. patróna kaplnky.

V roku 1931 miestny kňaz Karol Uhlárik začal pozorovať v Koterbachoch nemravnosť mládeže, v tomto roku chcela miestna cirkevná obec zrealizovať aj prístupovú cestu ku kostolu Projektovaná bola poza humno pána Schneidera. V polovici roka 1936 sa urobili prvé schody ku káplnke sv. Klementa, nakoľko svah na ktorom je kostol postavený nevyhovoval najmä starým a chorým ľuďom.

Rímskokatolícky farský úrad v Rudňanoch je zasvätený sv. Klementovi Rímskemu. K obci patril i duchovný život jej občanov. Ako prichádzali za prácou do obce ľudia z rôznych kútov Slovenska, prinášali si so sebou i svoje vierovyznanie, a tak je dnes zastúpených 5 náboženských vyznaní.

Na záver si položíme otázku, prečo má tak malá obec so 4 200 občanmi toľko cintorínov? Na túto otázku nevie odpovedať ani starosta obce M. Blišťan. Predpokladá len postupnú naplnenosť miest a hľadania nových miest posledného odpočinku. Druhou možnosťou je aj to, že rozhodovanie o mieste pochovania zomrelých mali v rukách cirkevníci, ktorí zo začiatku zrejme budovali cintoríny podľa svojho vierovyznania.

Kostol sv. Klementa v Rudňanoch

Náučný banský chodník Rudňany:

sv. 11.augusta 2017 bol ukončený a zrealizovaný v spolupráci s OcÚ Rudňany NÁUČNÝ BANSKÝ CHODNÍK RUDŇANY. Chodník má dĺžku 2650 metrov a má 8 zastavení:

  1. Štôlňa Rochus.
  2. Kostol a kaplnka sv.Klementa, zvonica.
  3. Pamätník obetí banských nešťastí na cintoríne.
  4. Baňa Západ, zástavka BUS.
  5. Archív baníctva Rudňany.
  6. Baňa Západ, ťažná šachta Mier.
  7. Štôlňa Terézia.
  8. Štôlňa Krížová.

Mapa Rudňany

tags: #obec #rudnany #kostol