Začiatok jesene je spojený s organizovaním tradičných jarmokov. Obec Kláštor pod Znievom tento raz pripravuje už 3. ročník "Kláštorského jarmoku", ktorý bude mať okrem zaujímavých stánkov aj hviezdne programové obsadenie.
Tak ako po minulé roky, aj teraz prídu na jarmok remeselníci a obchodníci s pestrou ponukou výrobkov a tovarov - od tradičných remeselných výrobkov ľudových umelcov (rezbári, košikári, kováči, šperkári), až po predajcov ďalšieho komerčného tovaru.
„Veľmi ma teší veľký počet záujemcov o miesto na našom jarmoku. Stánkarov si ale vyberáme tak, aby sme mali zastúpenie čo najširšieho sortimentu. Uprednostňujeme však stánky, ktoré dokážu zaujať nielen svojou ponukou, ale aj vzhľadom,“ hovorí Mgr. Erika Cintulová, starostka obce.
V tomto ročníku bude viac príležitostí na občerstvenie aj v priestoroch jarmočiska na Ulici M.
Organizátori prišli so zaujímavou myšlienkou a medzi predajcami vyhradia niekoľko miest aj pre pouličných umelcov, ako sú rôzni hudobníci, živé sochy a podobne.
„Chceme, aby mal náš jarmok jedinečnú atmosféru, aby ju mohli návštevníci nasávať všetkými zmyslami - aby náš jarmok bol nielen pastvou pre oči, ale aj uši a aby voňal dobrotami,“ upresňuje Mgr. Erika Cintulová.
Návštevníci tu nájdu aj ďalšiu inováciu, a to menší autosalón. Ľudia si tak môžu pozrieť rôzne automobily a informovať sa, ak zvažujú kúpu nového štvorkolesového miláčika.
JARMOK NA TRADIČNÝ SPÔSOB
V priestore za bývalým gymnáziom bude pripravený skvelý program, ktorý má tento rok prívlastok „svetový“. Program odštartujú o 10.00 hod. sestry Bacmaňákové a ich heligónka z Kysúc, o 11.00 hod. ich vystrieda Robo Kazík so svojimi hitmi. O 13.00 hod. Program bude pokračovať ďalšími zaujímavými menami. O 15.00 hod. odpáli koncert skupina S hudbou vesmírnou, tých určite poznáte ako moderátorov šou Zem spieva. Preto v Kláštore využijú ich skúsenosti a odmoderujú aj jarmok. O 17.00 hod. vystúpi hlavná hviezda programu, a to legendárna skupina BONEY M by Sheila Bonnick ´s.
„Veľmi ma teší, že sa podarilo takúto svetovú hviezdu priniesť aj do Kláštora pod Znievom. Verím, že si prídu na svoje všetky vekové kategórie, pretože ich hity sú nesmrteľné,“ hovorí starostka.
Program ukončí o 19.00 hod.
V parku pred prepoštským kostolom bude detská zóna, kde si deti môžu dať pomaľovať tvár, vyskákať sa na nafukovacích atrakciách, odfotiť sa s dravými vtákmi, vyskúšať virtuálnu realitu, povoziť sa na drevenom kolotoči, koníkovi alebo dokonca na ťave. Neodmysliteľnou súčasťou detskej zóny budú kolotoče.
Predajná doba jarmoku bude od 8.00 do 20.00 hod., pripravené bude záchytné parkovisko s dostatočnou kapacitou.
Rieši sa aj kyvadlová doprava z Martina prostredníctvom striel.
„Minulý rok sme mali podľa odhadov 20.000 návštevníkov. Verím, že tento rok toto číslo prekonáme.
Zrúcanina hradu Zniev
Nezmeškajte Kláštorský Jarmok v Kláštore pod Znievom - Tradičná Kultúra a Nezabudnuteľná Zábava!
História Kláštora pod Znievom
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1113, kedy bola spomenutá na hraničnej listine kráľa Kolomana. Ten ju uviedol ako jediný majetok s názvom „Villa sancti Ypoliti”, čo podľa neskorších prameňov bol dnešný Kláštor pod Znievom.
V minulosti mala význam aj pre panovníka Bela IV. a jeho kráľovskú rodinu, ktorá sa usídlila na hrade Zniev.
Kláštor bol jedným z troch lokalít, kde bolo zriadené jedno z prvých slovenských patronátnych gymnázií.
Obec Kláštor pod Znievom je momentálne druhou najväčšou obcou v Turci (po Sučanoch). Svojim obyvateľom poskytuje dobrú občiansku vybavenosť.
Kláštor je známy aj pre svoju nezameniteľnú prírodu Kláštorských lúk, kalváriu a zrúcaninu hradu Zniev. Nájdete tu aj strelnicu a rybníky.
Najstaršie osídlenie a vznik obce
Hoci prvé stopy po osídlení pochádzajú v rámci širšieho regiónu už zo staršej doby kamennej (3200 - 1900 p. n. l.), bezprostredné okolie Znieva bolo osídlené až v dobe bronzovej. Dokladajú to zlomky dvoch medených sekeromlatov zo staršej doby bronzovej (1900 - 1500 p. n. l.) ako aj hromadný nález bronzových predmetov z mladšej doby bronzovej (1200 - 1000 p. n. l.).
V dobe rímskej (1. - 4. stor. n. l.) bolo už územie obce i poloha neskoršieho hradu osídlená ľudom púchovskej kultúry.
Napriek potvrdenému a pomerne hustému osídleniu Turčianskej kotliny slovanským etnikom už od predveľkomoravského obdobia nemáme dosiaľ priamo z obce žiadne konkrétne poznatky o existencii slovanského sídliska.
Rozhodujúcim činiteľom pri vzniku Kláštora pod Znievom bola existencia cesty vedúcej cez Diel (nad dnešným Vríckom) v pohorí Žiar, ktorá spájala kotlinu pri hornom toku rieky Nitry so širokou kotlinou rieky Turca a prechádzala práve územím našej obce.
Do konca 12. storočia vzniklo v Turci približne tridsaťdeväť osád. Už v tomto čase sa v Turci usadili zoborskí benediktíni, ktorých panovník aj hmotne dotoval.
Hraničná listina kráľa Kolomana z roku 1113 uvádza jediný majetok a to ”Villa sancti Ypoliti”, čo podľa neskorších prameňov bol dnešný Kláštor pod Znievom. Túto skutočnosť môžeme považovať za dôkaz centra väčšej občiny na území Kláštora pod Znievom už na prelome 10. - 11. storočia.
Názov obce a jeho vývoj
O tom, akou obcou teda Kláštor pod Znievom je, svedčí v prvom rade jeho názov, zložený z dvoch výrazov. Z prvého sa dozvedáme, že obec dostala meno od kláštora, ktorý tu bol založený, zatiaľ čo význam druhého výrazu - Zniev alebo Zniov - je nejasný.
Predovšetkým nie je isté, čo tento výraz znamená a nie je jasné, čo sa týmto názvom pôvodne označovalo, či skalný výbežok pohoria Žiare a či hrad, ktorý na tomto výbežku povstal.
Hrad Zniev a jeho význam
Hrad Zniev prichýlil kráľa Belu IV. na úteku z bitky pri Slanej, čo okrem iných historických súvislostí dokazuje i skutočnosť, že len veľmi krátko po odchode Tatárov Belo IV. dňom 29. január 1243 datuje jednu svoju listinu ”apud castrum Turuz” - čiže „na hrade Turiec“, čo bol pôvodný názov hradu Zniev (od ktorého sa odvodil názov regiónu Turiec).
Turiec bol v tých časoch málo obývaný. Aby sa tento málo obývaný kraj mohol povzniesť a prinášať kráľovi a krajine náležitý úžitok, rozhodol sa kráľ Belo IV. založiť pod Turčianskym hradom kláštor Panny Márie pre rehoľu premonštrátov, ktorého založenie sa podľa známej kráľovskej listine datuje približne do obdobia roku 1251.
Navyše, Belo IV. Usídlenie sa rehole premonštrátov (v tej dobe známej v celej západnej Európe) a vybudovanie kláštora Panny Márie v Turci bolo požehnaním pre celý tento kraj stredného Slovenska.
Premonštrátski mnísi v duchu programu svojej rehole pracovali nielen na zúrodnení ľudských duší, ale i na zúrodnení kraja, v ktorom sa osadili. Vysušovali močiare a takto získanú pôdu menili na úrodné role. Vyrubovali alebo vypaľovali neprehľadné lesy a na ich miestach zriaďovali lúky, role a záhrady.
Na uskutočňovanie takéhoto pracovného programu bolo potrebné stále viac pracovných síl. V rámci svojich kompetencií premonštráti plnili v cirkvi aj staviteľskú funkciu. Už v 13. storočí začala svoju činnosť staviteľská gotická škola, ktorá najskôr v Znieve vystavala budovy kláštora, prepoštského a farského kostola a neskôr vybudovala kostoly v Turci (napr.
Výsadné postavenie získal Zniev od roku 1251, kedy tu bol ustanovený konvent s právomocou hodnoverného miesta (locus credibilis). Obvod konventu zahŕňal komitáty Turiec, Orava, Liptov, Zvolen, Trenčín a plnil funkciu neskorších štátnych notárov a pozemkovoknižných úradov.
Mestečko Zniev dostalo okolo roku 1266 od kráľa Belu IV. aj prvé mestské práva v Turci. Odvtedy sa Zniev menoval mestom (suburbium oppidum Turoch).
Kláštor pod Znievom ako mesto, v ktorom bolo sídlo prepozitúry, bol výstavnejší než ostatné obce dŕžavia, čo možno usúdiť najmä z toho, že premonštrátom na výstavbe obce veľmi záležalo. Výsledkom tohto diania je aj fakt, že Kláštor pod Znievom i dnes patrí medzi obce vzorne usporiadané a plánovito budované.
Čo sa týka Znievskeho hradu, dôležitou udalosťou v jeho histórii bol fakt, že pri vzniku nového administratívneho celku Turčianskej župy sa nestal župným hradom (ktorým sa stal Sklabinský hrad). Znievsky hrad tak ostal hradom kráľovským (istý čas tu sídlila rodina kráľa Belu IV., neskôr jeho syn Štefan, ktorého žena Alžbeta tu bola dokonca väznená).
Postupom času jeho význam upadal a postupne sa dostal do držby prepozitúry (slúžil v prvom rade ako miesto, ktoré v prípade hrozieb malo slúžiť ako úkryt ľuďom zo širokého okolia, napr. v roku 1433, kedy husitské vojská spustošili dolnú časť Turca vrátane dnešného Martina).
Neskôr sa hrad spolu s inými miestami na Slovensku stal miestom sporov a bojov prívržencov dvoch znepriatelených vladárov - Jána Zápoľského a Ferdinanda I.
Kláštor pod Znievom v období reformácie a rekatolizácie
V dejinách Kláštora pod Znievom (hradu, obce i prepozitúry) sa začalo nové obdobie v polovici 16. storočia, keď po vpáde Turkov do Uhorska nastali rozbroje medzi dvoma spomínanými kandidátmi na uhorský trón a keď na územie Uhorska začala prenikať reformácia cirkvi.
Premonštráti sa snažili do svojich radov tiež vniesť potrebné reformy, ale na udržanie moci a vplyvu už bolo neskoro. Posledný prepošt Uriel Majthényi (spravoval prepozitúru v rokoch 1504 - 1541) musel pred Mikulášom Kostkom (český alebo poľský veľmož bojujúci na strane Jána Zápoľského) utiecť na Moravu a s ním aj ostatní premonštráti, pričom majetky kláštora si rozdelili po bohatstve túžiaci veľmoži.
Existencia samotného kláštora a jeho opevnenia bola ohrozená, aktuálne vládnuci majitelia sa totiž obávali možnosti, žeby si premonštráti opätovne nárokovali svoje majetky. Napokon sa však v roku 1566 Znievsky hrad i prepozitúra dostali spolu so všetkými majetkami do rúk novému ostrihomskému arcibiskupovi sídliacemu v Trnave - Mikulášovi Oláhovi.
Azda nikdy nemal Kláštor pod Znievom taký význam, aký nadobudol v druhej polovici 16. storočia, keď sa tunajšia prepozitúra Panny Márie stala dôležitým ohniskom rekatolizačného hnutia.
V západných krajinách sa na poli rekatolizačného hnutia osvedčila rehoľa Spoločnosti Ježišovej, ktorá sa prostredníctvom Mikuláša Oláha usadila i v Trnave. Je však zásluhou kardinála Juraja Draškoviča, že cisár a uhorský kráľ Rudolf II. v roku 1586 daroval Turčiansku prepozitúru Spoločnosti Ježišovej (jezuitom), aby v jej sídle - v Kláštore pod Znievom založili kolégium, v ktorom by sa vychovávala mládež a z ktorého by ako zo seminára mohli vychádzať katolícki kňazi.
Začiatky ich pôsobenia bol náročné, hlavne kvôli silnému odporu protestantskej šľachty ale i skutočnosti, že väčšina jezuitov nebola slovenského pôvodu. I napriek tomu tu však zotrvali a založili jezuitskú školu, získali na svoju stranu turčiansku protestantskú šľachtu a i vďaka podpore cisára Rudolfa II. konsolidovali majetkové pomery v chaose, ktorý zavládol po odchode premonštrátov.
Zo Znieva sa stalo jedno z centier, odkiaľ bolo rekatolizované celé Slovensko. Turčiansky prepošt Peter Pázmány sa dokonca neskôr stal ostrihomským arcibiskupom a kardinálom.
Rozvoj remesiel a obchodu
V tom čase bol Zniev známy ako stredisko priemyselnej výroby. V roku 1732 dovolil prepošt obyvateľom mestečka postaviť pivovar a variť pivo, čím sa potvrdil mestský charakter Kláštora pod Znievom.
Do popredia sa dostávala výroba olejov a olejčekov (zachoval sa tlačený receptár, v ktorom nachádzame 26 liekov pre ľudí a 5 pre dobytok). Olejkárstvo sa v neskoršom období stalo významným obchodným artiklom, s ktorým sa neobchodovalo len v rámci územia vtedajšieho Uhorska, ale turčianski olejkári podnikali i v ďalekom Rusku, Nemecku, Švédsku či iných európskych krajinách (v roku 1786 sa hovorí o približne 3000 olejkároch zo stolice Turčianskej).
Práve dŕžavie kláštorskej prepozitúry sa považuje za kolísku slávneho obdobia olejkárov, keďže výraznejší rozmach tohto odvetvia súvisel práve s príchodom jezuitov a ich vedomostí. Táto činnosť mala zásadný vplyv na charakter mestečka, ktoré sa transformovalo viac z poľnohospodárskej na mestskú, obchodnícku komunitu.
V rámci mestského práva mohol Zniev taktiež usporadúvať týždenné trhy a jarmoky. Túto výsadu Znievu udelil v roku 1643 cisár Ferdinand III.
Významná bola aj výroba papiera. Cechy sa však v Znieve veľmi neudomácnili. Okrem garbiarstva, stolárstva a výroby šindľov nenachádzame žiadne záznamy o ich živote. Neskôr sa v Znieve začala výroba papúč, vznikla zámočnícka dielňa a malá továreň na výrobu konfekcie.
Zniev má aj svoje európske prvenstvo. Získal ho v roku 1578, odkedy tu pôsobila prvá botanická záhrada liečivých rastlín.
Kostol svätého Mikuláša
Čo sa týka veľkosti mestečka môžeme si o tom spraviť predstavu podľa počtu obyvateľov - v roku 1715 tu bolo 46 meštianskych, jedna želiarska a 11 slobodných rodín, spolu okolo 300 obyvateľov.
Úpadok hradu a jeho majiteľ
V 16. - 17. storočí dohrával svoju úlohu v dejinách i Znievsky hrad. V čase nebezpečenstva vpádu Turkov sa opevňovali a budovali hrady na miestach, ktoré mohli byť Turkami prípadne ohrozené. Turiec však pre svoju polohu medzi ne nepatril.
Na hrade sa vystriedalo veľa majiteľov. Ako taký mal význam v časoch, keď hrozilo vojenské nebezpečie, avšak jeho nedobytná poloha sa stala príčinou jeho úpadku.
Od 16. storočia pod vplyvom renesančnej módy aj veľmoži začali túžiť po pohodlnejšom živote, ktorý mohli mať v renesančných kaštieľoch budovaných na rovine a preto opúšťali hrady na nedostupných miestach, medzi inými i Zniev.
Na konci 17. storočia boli pánmi Znievskeho hradu Revayovci. Posledný raz sa Znievsky hrad uplatnil na začiatku 18. storočia počas rákocziovského povstania.
O Znievskom hrade počujeme ešte v prvej polovici 18. storočia.
Vzbura Znievčanov
Slovenská historiografia venuje málo pozornosti obdobiu vzbury Znievčanov, ktorej genéza siaha do polovice 17. storočia. Vtedy sa začala nespokojnosť poddaných, ktorí neboli ochotní podieľať sa v ľubovoľnom rozsahu pracovných síl na poddanských povinnostiach (najmä na výstavbe veľkého komplexu kolégia).
Proti týmto povinnostiam sa postavili mešťania a ich richtára dal zemepán uväzniť. Ba dokonca Znievčanov pre ich neposlušnosť, neveru i vlastizradu vystríhal, že môže použiť rozsudok smrti. Súd určil desať bodov ako podmienku odloženia trestu smrti.
Situácia sa nezlepšovala a mešťania sa nevzdávali. Smutný koniec týmto revoltám priniesol rok 1666, kedy pre zvýšené turecké nebezpečenstvo a lúpežníkov, boli zákony uplatňované ako štatárium. Palatín Vesselényi poslal do Znieva svojho sekretára, samozrejme, aj s vojenskou asistenciou. Sekretár vymenoval osobitný súd. Súd dňa 31.marca 1666 vyniesol rozsudok smrti nad všetkými neposlušnými mešťanmi a na výstrahu už 3.apríla 1666 sťatím hlavy popravili troch predstaviteľov mesta.
Až niekoľko dní po poprave prišli deviati Znievčania do rezidencie superiora Ruttkaya, aby sa zaviazali k poslušnosti.
Zrušenie jezuitského rádu a školské dejiny
Pôsobenie jezuitov v Kláštore pod Znievom bolo síce plodné a intenzívne, avšak nie také dlhé ako pôsobenie premonštrátov. V roku 1773 bola rehoľa jezuitov rozpustená pápežom Klimentom XIV., jezuiti opustili aj svoju rezidenciu v Kláštore pod Znievom a majetky prepozitúry sa stali súčasťou Študijného fondu, z ktorého sa udržiavala Trnavská univerzita (neskôr presunutá do Budapešti).
Najväčší význam Znieva pre slovenský národ majú jeho školské dejiny. Už na začiatku 14. storočia vznikla v Znieve kláštorná stredná škola, ktorá poskytovala aj vyššie vzdelanie. V týchto tradíciách pôsobila aj vyššia teologická škola (ktorá bola genézou Trnavskej univerzity).
V rámci reforiem Jozefa II. bola v Znieve zriadená robotná škola. Chodievali do nej dievčatá sa priúčať ženským prácam. Aj táto škola mala charakter strednej školy s dvoma triedami.
Na začiatku 18. storočia vznikla v Znieve čoskoro chýrečná umelecko-rezbárska škola, jediná v súdobom Uhorsku. Vyšli z nej mnohí vynikajúci ľudoví umelci - rezbári. Najvýznamnejším rezbárom bol Juraj Toček, rodák zo Znieva.
Mestečko Zniev sa zlatými písmenami zapísalo do národných dejín v roku 1869 založením prvého slovenského katolíckeho patronátneho gymnáziá. Vznik tohto gymnázia bol výsledkom národných a kultúrnych snažení celej generácie národných buditeľov v druhej polovici 19. storočia. Slovenské gymnázium v Znieve vzniklo v omnoho zložitejších podmienkach ako revúce a martinské.
| Gymnázium | Počet žiakov |
|---|---|
| Znievske | 669 |
| Martinské | 671 |
| Revúcke | 566 |
V poslednom roku existencie znievskeho gymnázia tu študovali žiaci, ktorí pochádzali z týchto oblastí: Hont - 2, Liptov - 10, Nitra - 16, Orava - 13, Pešť - 1, Morava - 1, Turiec - 32, Zvolen - 5, Prešpork - 4, Tekov- 7, Trenčín - 50.
Znievske gymnázium navštevovalo počas jeho existencie 669 žiakov, martinské 671 a revúcke 566 žiakov.
Zo študentov znievskeho gymnázia vynikli budúci spisovatelia Anton Bielek a Ferko Urbánek.
Riadne predmety boli napríklad Náboženstvo, Latinská reč, Slovenská reč, Maďarská reč, Nemecká reč, Zemepis, Počtoveda, Názorné merníctvo, Prírodopis, Dejepis, Silozyptm ap. Mimoriadne predmety: Krasopis, Ovocinárstvo, Telocvik, Spev, Hudba, Francúzština, Prostonárodnie hospodárstvo ap.
Pri porovnaní tohto učebného plánu s plánmi martinského a revúckeho gymnázia, týždenný počet v jednotlivých triedach bol vyšší ako na martinskom gymnáziu a skoro dosahoval počet vyučovacích hodín revúckeho gymnázia, ktoré bolo vyšším gymnáziom.
Kláštor pod Znievom v období protifašistického odboja
Do najnovších dejín nášho národa sa Kláštor pod Znievom zapísal aj svojím aktívnym protifašistickým odbojom, keď sa na jar v roku 1944 vo Valčianskej doline začala partizánska činnosť. Vznikol oddiel Slovan, ktorý sa včlenil do 2. partizánskej brigády M. R. Štefánika pod vedením mjr.
Súčasnosť
V Kláštore pod Znievom chceme priniesť kultúru "domov" aj obyvateľom, ktorí nemajú možnosť cestovať. Minulé roky potvrdzujú, že aj v "malom mestečku" sa dajú robiť veľké veci na vysokej úrovni.
Na Kláštorskom jarmoku už mali občania i návštevníci obce možnosť zažiť vystúpenie zahraničných hviezd i domácich interpretov. Návštevnosť jarmoku pohybujúca sa v priemere okolo 35 000 ľudí svedčí o tom, že ide o 2. najväčší jarmok v Turci.
Návštevníci tu nájdu približne 250 stánkových miest s tradičnými remeselnými výrobkami, ukážkami a prezentáciou remesla, komerčnými predajcami, občerstvením či jarmočnými atrakciami.
Od 01.05.2021 má naša obec uzatvorenú zmluvu s novou pohrebnou službou Petic.
Otváracie hodiny pošty od 22. Streda: 8,30 - 9,30 hod 15,00 - 17,00 hod. Štvrtok: 8,30 - 9,30 hod 13,00 - 15,00 hod. Piatok: 8,30 - 9,30 hod 13,00 - 15,00 hod. 03.1., 15.1., 29.1., 12.2., 26.2.,12.3., 26.3., 09.4., 23.4., 07.5., 21.5., 04.6., 18.6., 02.7., 16.7., 30.7., 13.8., 27.8., 10.9., 24.9., 08.10., 22.10., 05.11., 19.11., 03.12., 17.12., 31.12.
Od 1. 7. 2017 bol zriadený Spoločný obecný úrad so sídlom v Nitrianskom Pravne, ktorý prebral prenesený výkon štátnej správy vo veciach podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a vo veciach podľa zákona č. 135/1961 Zb.
Sídli na námestí v budove pošty v priestoroch bývalej drogérie Matušík. Adresa: Spoločný obecný úrad Nitrianske Pravno, pracovisko Nitrianske Pravno, Námestie SNP 360/18, 972 13 Nitrianske Pravno.
Samostatné odborné referentky na úseku stavebného poriadku: Mgr. Viera Budayová, Ing. Vladimíra Richterová.Telefónny kontakt: 046/ 54 46 218. pondelok: 7,30 - 15,00 hod.