Kláštor pod Znievom: História a súčasnosť malebnej obce

Kedysi významné mesto, dnes trošku zabudnutá obec na Turci, kde história dýcha na každom kroku a jej občania si ju hrdo pripomínajú. Svoju pečať tu zanechali jezuiti, neskôr i významní národovci a spisovatelia. Nad obcou sa navyše týči hrad, druhý najvyššie položený na Slovensku. Kláštor pod Znievom, je malebná obec situovaná v Turčianskej kotline, neďaleko rieky Vríca, približne 16 km od mesta Martin. Obec sa pýši bohatou históriou a množstvom kultúrnych pamiatok, ktoré lákajú návštevníkov z celého Slovenska i zahraničia. Poďme sa spoločne pozrieť na históriu a súčasnosť tohto malebného miesta.

Panoráma obce Kláštor pod Znievom so Znievskym hradom v pozadí.

Historický prehľad

Kláštor pod Znievom patrí medzi najstaršie obce v regióne Turiec. Prvá písomná zmienka o osade pochádza z roku 1113 a je zaznamenaná v Zoborskej listine kráľa Kolomana I. Vtedy sa spomína ako Vila Sancti Ypoliti (osada sv. Hypolita) podľa cirkevného patróna. Osada sa vyvinula z podhradia hradu Turiec - Zniev. Rozhodujúcim činiteľom pri vzniku Kláštora pod Znievom bola existencia cesty vedúcej cez Diel (nad dnešným Vríckom) v pohorí Žiar, ktorá spájala kotlinu pri hornom toku rieky Nitry so širokou kotlinou rieky Turca a prechádzala práve územím našej obce.

Do konca 12. storočia vzniklo v Turci približne tridsaťdeväť osád. Už v tomto čase sa v Turci usadili zoborskí benediktíni, ktorých panovník aj hmotne dotoval. Hraničná listina kráľa Kolomana z roku 1113 uvádza jediný majetok a to ”Villa sancti Ypoliti”, čo podľa neskorších prameňov bol dnešný Kláštor pod Znievom. Túto skutočnosť môžeme považovať za dôkaz centra väčšej občiny na území Kláštora pod Znievom už na prelome 10. - 11. storočia.

V druhej polovici 13. storočia dostala mestské práva a vyvíjala sa ako zemepanské mestečko. Mešťania mali právo variť pivo a páliť lieh. Tunajší olejkári sa dostali až do Ruska, Poľska, Perzie a na Kamčatku. Farský kostol je zasvätený sv. Mikulášovi. Neskôr sa v Znieve začala výroba papúč, vznikla zámočnícka dielňa a malá továreň na výrobu konfekcie. Zniev má aj svoje európske prvenstvo. Získal ho v roku 1578, odkedy tu pôsobila prvá botanická záhrada liečivých rastlín.

Premonštrátsky kláštor

Obec dostala meno od kláštora, ktorý tu bol založený. Belo IV. sa rozhodol založiť pod Turčianskym hradom kláštor Panny Márie pre rehoľu premonštrátov, ktorého založenie sa podľa známej kráľovskej listine datuje približne do obdobia roku 1251. Usídlenie sa rehole premonštrátov (v tej dobe známej v celej západnej Európe) a vybudovanie kláštora Panny Márie v Turci bolo požehnaním pre celý tento kraj stredného Slovenska. Premonštrátski mnísi v duchu programu svojej rehole pracovali nielen na zúrodnení ľudských duší, ale i na zúrodnení kraja, v ktorom sa osadili. Vysušovali močiare a takto získanú pôdu menili na úrodné role. Vyrubovali alebo vypaľovali neprehľadné lesy a na ich miestach zriaďovali lúky, role a záhrady.

V rámci svojich kompetencií premonštráti plnili v cirkvi aj staviteľskú funkciu. Už v 13. storočí začala svoju činnosť staviteľská gotická škola, ktorá najskôr v Znieve vystavala budovy kláštora, prepoštského a farského kostola a neskôr vybudovala kostoly v Turci. Výsadné postavenie získal Zniev od roku 1251, kedy tu bol ustanovený konvent s právomocou hodnoverného miesta (locus credibilis). Obvod konventu zahŕňal komitáty Turiec, Orava, Liptov, Zvolen, Trenčín a plnil funkciu neskorších štátnych notárov a pozemkovoknižných úradov.

Znievsky hrad

Hrad Zniev prichýlil kráľa Belu IV. na úteku z bitky pri Slanej, čo okrem iných historických súvislostí dokazuje i skutočnosť, že len veľmi krátko po odchode Tatárov Belo IV. dňom 29. január 1243 datuje jednu svoju listinu ”apud castrum Turuz” - čiže „na hrade Turiec“, čo bol pôvodný názov hradu Zniev (od ktorého sa odvodil názvu regiónu Turiec). Postupom času jeho význam upadal a postupne sa dostal do držby prepozitúry (slúžil v prvom rade ako miesto, ktoré v prípade hrozieb malo slúžiť ako úkryt ľuďom zo širokého okolia, napr. v roku 1433, kedy husitské vojská spustošili dolnú časť Turca vrátane dnešného Martina).

V 15. storočí sa stal sídlom panstva Zniev, ktoré bolo vyňaté z právomoci turčianskej župy. Na panstve sa rozvíjalo dobytkárstvo, salašníctvo, lesné a poľné hospodárstvo, lov a rybolov. V roku 1605 sa ho zmocnili Bocskayovci, v roku 1681 ho vyplienili a vypálili Thökölyovci, v roku 1705 Rákócziovci.

Znievsky hrad.

Z turistického hľadiska je Znievsky hrad atraktívny najmä vďaka svojej polohe a výhľadom, ktoré ponúka. Vedie k nemu asi poldruhahodinová túra (podľa tempa). Cestu spríjemňuje kalvária hneď na začiatku nad cintorínom, postavená v roku 1828. O niečo vyššie si môžete odpočinúť pri pamätníku Sv. Margity Uhorskej, spomínanej dcéry Béla IV., ktorá sa narodila práve na Znievskom hrade. Ešte o kúsok vyššie sa určite zastavte na vyhliadke, z ktorej máte Turiec ako na dlani. Vidíte Kláštor pod Znievom, Martin, okolité nádherné hory.

Na samotnom hrade toho veľa nie je, ste odkázaní na vlastnú predstavivosť. Výškový bod a pár kameňov na zemi, ktoré sú však teraz v tomto období ešte schované pod snehom. V každom prípade však nemáte čo ľutovať - ste práve na druhom najvyššie položenom hrade Slovenska, kde sa narodila jedna svätica.

Dominantou obce je kostol svätého Mikuláša. Kostol sv. Mikuláša bol postavený okolo roku 1260 ako jednoloďová stavba s presbytériom. Z obdobia gotiky pochádza severná sakristia, Západná veža pribudla zrejme v 16. storočí.

Školstvo

Už na začiatku 14. storočia vznikla v Znieve kláštorná stredná škola, ktorá poskytovala aj vyššie vzdelanie. V týchto tradíciách pôsobila aj vyššia teologická škola (ktorá bola genézou Trnavskej univerzity). Na začiatku 18. storočia vznikla v Znieve čoskoro chýrečná umelecko-rezbárska škola, jediná v súdobom Uhorsku. Mestečko Zniev sa zlatými písmenami zapísalo do národných dejín v roku 1869 založením prvého slovenského katolíckeho patronátneho gymnázia.

V rokoch 1869-1874 tu bolo slovenské patronálne katolícke gymnázium, neskôr štátny maďarský učiteľský ústav. Riaditeľom gymnázia bol Martin Čulen. Ako profesori tu pôsobili Samuel Zachej, Gabriel Zaymus, Matej Korauš. Gymnázium vychovalo viacerých predstaviteľov slovenského národného života, pracovníkov v oblasti národnej kultúry. Gymnázium bolo zrušené v roku 1874. Gymnázium v Kláštore bolo najmladšie spomedzi prvých troch slovenských gymnázií po Revúcej a Martine. Zo študentov znievskeho gymnázia vynikli budúci spisovatelia Anton Bielek a Ferko Urbánek. Znievske gymnázium navštevovalo počas jeho existencie 669 žiakov, martinské 671 a revúcke 566 žiakov.

Olejkárstvo

V roku 1732 dovolil prepošt obyvateľom mestečka postaviť pivovar a variť pivo, čím sa potvrdil mestský charakter Kláštora pod Znievom. Do popredia sa dostávala výroba olejov a olejčekov (zachoval sa tlačený receptár, v ktorom nachádzame 26 liekov pre ľudí a 5 pre dobytok). Olejkárstvo sa v neskoršom období stalo významným obchodným artiklom, s ktorým sa neobchodovalo len v rámci územia vtedajšieho Uhorska, ale turčianski olejkári podnikali i v ďalekom Rusku, Nemecku, Švédsku či iných európskych krajinách (v roku 1786 sa hovorí o približne 3000 olejkároch zo stolice Turčianskej).

Práve dŕžavie kláštorskej prepozitúry sa považuje za kolísku slávneho obdobia olejkárov, keďže výraznejší rozmach tohto odvetvia súvisel práve s príchodom jezuitov a ich vedomostí. Táto činnosť mala zásadný vplyv na charakter mestečka, ktoré sa transformovalo viac z poľnohospodárskej na mestskú, obchodnícku komunitu.

Turistické zaujímavosti

Kláštor pod Znievom ponúka návštevníkom množstvo zaujímavostí a pamiatok:

• Zrúcaniny hradu Zniev: Pochádzajú z 13. storočia z čias kráľa Belu IV, kedy bol centrom kráľovskej rodiny.
• Kláštor premonštrátov: Z polovice 13. storočia.
• Kláštorný kostol premonštrátov zasvätený Panne Márii: Zo začiatku 13. storočia, renesančne upravený.
• Farský kostol zasvätený sv. Mikulášovi: Z roku 1250. Vnútorné zariadenie je zo 16. storočia.
• Kostol na kalvárii: Z roku 1728, renovovaný v roku 1816.
• Rímskokatolícka fara: Postavená v barokovom slohu z roku 1726.
• Budova matičného gymnázia z roku 1874: Dnes sa tam nachádza pamätná izba.

Obec má asi väčšina z nás zafixovaný ako pútnické miesto. Nad obcou sa nachádza kalvária s Kostolom sv. Kríža, hneď pod ňou Kaplnka sv. Huberta a vedľa Lurdská kaplnka. Ľudia tam radi chodia, lebo k nej netreba veľa šľapať, vidieť z nej pekne vrch Zniev i s hradom a deti sa tam vybláznia pokusmi na ňu vyliezť. Miestni hovoria, že najkrajšie je v obci na jar, keď je všetko zelené a rozkvitnuté.

Pamätná izba

Bohatá kultúrna história obce je uchovávaná v malom miestnom múzeu - v Pamätnej izbe, ktorá vznikla v roku 1969 pri príležitosti osláv 100. výročia, vtedy už 10 rokov neexistujúceho, znievskeho gymnázia. Gymnázium v Kláštore bolo najmladšie spomedzi prvých troch slovenských gymnázií po Revúcej a Martine. Pamätná izba je situovaná v hornej časti obce pri farskom kostole.

Jej charakteristickou črtou je aj busta M. Čulena od významného martinského sochára Fraňa Štefunku, ako aj pútač pozývajúci návštevníkov. Izba ukrýva vzácne artefakty z čias 18. storočia. V múzeu je prezentovaná expozícia liečivých rastlín a replika olejkárskej skrinky.

Návštevníci tohto miestneho múzea zažijú hneď po vstupe cestu v čase. „Expozícia je opticky delená na 2 časti. Prvá sa zaoberá dejinami obce a druhá časť je venovaná gymnáziu, jeho pôsobeniu a potom je tu aj galéria významnejších osobností, ktoré pôsobili alebo sa narodili v našej obci,“ rozpráva Ing. Elena Majtánová, publicistka, historička a bývalá dlhoročná lektorka pamätnej izby.

Zaspomínať si tu možno aj na turčianske olejkárstvo a šafraníctvo, ktoré v múzeu prezentuje menšia expozícia liečivých rastlín a replika olejkárskej skrinky. Okrem toho sa tu nachádzajú aj ďalšie exponáty, no najcennejším je artefakt z 18. storočia pochádzajúci z umelecko-rezbárskej školy.

„Je to rozložený nábytok - spálňa z umelecko-rezbárskej školy, ktorá bola v 18. storočí jedna z mála v strednom Uhorsku. Sú tu čelá postele, písací stôl, garniže, zrkadlo, nočné stolíky, stolík a stoličky. Bol to dar od Ľudovíta Cígera, prvého lektora Pamätnej izby v Kláštore pod Znievom,“ pokračuje pani Ing. Majtánová. Ďalšou vzácnosťou sú aj výročné správy z bývalého gymnázia.

Za účelom učiť sa históriu nášho kraja sem nechodievajú len žiaci a študenti, ale aj individuálni záujemcovia. Častokrát ide o rodinných príslušníkov absolventov bývalého gymnázia pátrajúcich po svojom rodokmeni. Paleta návštevníkov je pestrá, čoho dôkazom sú aj podpisy v knihe návštev.

„Mávame aj návštevy zo zahraničia. Sú to naši susedia z Česka, Poľska, Nemecka, Ruska, Ukrajiny, Bosny a Hercegoviny. Podpisy máme ale aj z Číny, Kanady, Ameriky a Anglicka,“ vysvetľuje pani Ing. Pamätná izba nemá striktne stanovené otváracie hodiny.

Pri záujme skupín je potrebné sa ohlásiť počas pracovných dní na Obecnom úrade v Kláštore pod Znievom, najlepšie telefonicky na čísle 043/49 33 100.

Možností je niekoľko - buď vlastnou dopravou, autobusom, alebo vlakom. Autobusové spojenie je vedené z okresného mesta Martin, menej frekventované z Turčianskych Teplíc.

Dobrý Pastier: Útulok pre ľudí bez domova

V stáročnej, donedávna pomerne schátranej budove bývalého premonštrátskeho kláštora v Kláštore pod Znievom v okrese Martin je v súčasnosti jeden z najväčších útulkov pre ľudí bez prístrešia na Slovensku. Vznikol s podporou Biskupského úradu v Banskej Bystrici.

Približne pred štyrmi rokmi ho zriadilo občianske združenie Dobrý pastier, ktorého štatutárom, ale aj duchovným otcom je farár Vladimír Maslák. "Názov sme prebrali z podobenstva Ježiša Krista, ktorý hovoril o dobrom pastierovi. Ten nechá stádo a vyberie sa hľadať jedinú zablúdenú ovečku. Aj toto zariadenie pomáha zblúdilým ľuďom, ktorí sa ocitli na dne, zostali bez prístrešia, liečili sa zo závislosti od alkoholu alebo drog a nemohli nájsť cestu späť," približuje farár.

V útulku žije 130 ľudí, väčšinou muži, ktorí potrebujú pomoc. K útulku patrí aj takzvaný dom na polceste pre tých, ktorí si už našli zamestnanie a vracajú sa pomaly do života, dom opatrovateľskej služby pre zdravotne postihnutých a ženský útulok. Ten sa nachádza v susednej obci Vrícko. Žije v ňom desať, väčšinou starších žien, o ktoré sa starajú rehoľné sestry.

Zariadenie Dobrý pastier im ponúka novú šancu, miestny farár Vladimír Maslák kladie dôraz aj na duchovnú terapiu.

„Týmto ľuďom veľmi pomáha zmysluplná práca, ale súčasťou terapie je aj duchovný program. Staráme sa tak nielen o telo, ale aj o dušu. Naším heslom je, že keď sa vylieči duša, tak aj telo sa dá ľahšie do poriadku,“ zdôrazňuje farár Maslák. Každý deň sa klienti modlia ruženec a zúčastňujú sa denne na svätej omši v kostole, ktorý je súčasťou bývalého kláštora. Na bohoslužby tam chodia aj veriaci z dediny.

Starať sa o 140 ľudí, je poriadna fuška. Pomáhajú siedmi stáli pracovníci aj dobrovoľní terapeuti i mladí ľudia na absolventskej praxi. Prevažnú časť prác si však zabezpečujú klienti sami. Varia, perú a žehlia bielizeň, opravujú a dobudovávajú nové priestory. Chovajú ošípané, hovädzí dobytok, ovce aj sliepky a kačice. Mláďatá operencov získavajú v malej liahni, ktorú má farár vo svojej kancelárii.

Klienti sa učia postarať nielen o seba, ale preberať zodpovednosť aj za iných. Podľa svojich príjmov si určitou sumou hradia svoj pobyt v útulku. Zvyšné peniaze odvádzajú na svoj účet. Z neho potom splácajú dlhy, najčastejšie nezaplatené výživné na deti a iné pohľadávky. To potom buduje aj nové mosty s najbližšími.

V Kláštore pod Znievom bude v auguste púť, ktorú založili jezuiti na podporu úcty k Panne Márii ešte v 17. storočí. Slávnostnú svätú omšu bude celebrovať bratislavský pomocný biskup Mons. Jozef Haľko. Po svätej omši odhalia pamätnú tabuľu rehoľnej sestre Márii Bernadete Pánčiovej, zakladateľke Rodiny Nepoškvrnenej, ktorá pôsobila 27 rokov vo Vrícku.

Významné osobnosti spojené s Kláštorom pod Znievom

Tabuľka uvádza významné osobnosti, ktoré pôsobili alebo študovali v Kláštore pod Znievom:

Kláštor pod Znievom je malebná obec situovaná v Turčianskej kotline, neďaleko rieky Vríca, približne 16 km od mesta Martin. Obec sa pýši bohatou históriou a množstvom kultúrnych pamiatok, ktoré lákajú návštevníkov z celého Slovenska i zahraničia. Kedysi významné mesto, dnes trošku zabudnutá obec na Turci, kde história dýcha na každom kroku a jej občania si ju hrdo pripomínajú. Svoju pečať tu zanechali jezuiti, neskôr i významní národovci a spisovatelia. Dnes je Kláštor pod Znievom obľúbenou destináciou pre turistov, ktorí hľadajú pokoj, krásnu prírodu a bohatú históriu.

tags: #klastor #pod #znievom #kraj