Farnosť Liptovská Teplá má bohatú históriu, ktorá sa prelína s osudmi významných osobností a historických udalostí. Tento článok sa zameriava na jej dejiny, významné osobnosti a súčasný život farnosti.
Spomienka na kňaza Štefana Šmiheľa
Pripomíname si 40 rokov od úmrtia vdp. farára Štefana Šmiheľa, ktorý pôsobil aj v našej farnosti.
Necelé dve desiatky našich farníkov sa zúčastnilo tejto spomienkovej slávnosti, ktorá začala sv. omšou.
Hlavným celebrantom bol miestny farár vdp. Rastislav Waxmonský, koncelebroval vdp. Jozef Gallovič, správca farnosti Liptovská Teplá, kde kňaz Štefan Šmiheľ naposledy pôsobil a kde aj zomrel.
Program pokračoval akadémiou o živote a diele kňaza a príhovormi farníkov z farností, kde pôsobil.
Zhromaždenie sa potom presunulo na miestny cintorín, kde sa farské spoločenstvá zjednotili v modlitbe za zomrelého kňaza.
V rámci podujatia bola prezentovaná vydaná kniha, ktorú spracoval správca farnosti v Hruštíne.
Ako v úvode knihy napísal „Nie je to odborná práca, ale verný opis toho čo kňaz Štefan Šmiheľ ručne písal, preto aj autorstvo tejto knihy je pripísané jemu, ako si to v úvode ku každej histórii jednotlivých farnosti želal.“
Kniha: kňaz Štefan Šmiheľ „Dejiny mojich farnosti“ opisuje aj vznik našej obce Novoť, ako aj bohatú históriu i neskoršie dejiny ako ich zozbieral v rôznych archívoch.
Kniha má 364 strán s bohatou fotodokumentáciou vďaka aj ochotným Novoťanom, ktorí ju poskytli, aby obraz našej obce i stavby nášho kostola bol čo najvernejší.
Říkali, že její medaile jsou falešné – pak vešel prezident a pravda otřásla všemi
Život kňaza Štefana Šmiheľa
Štefan Šmiheľ Narodil sa 20. mája 1914 v Hruštíne v zbožnej roľníckej rodine, mal troch bratov.
Od roku 1921 navštevoval päť tried ľudovej školy v Hruštíne, jeden rok chodil do meštianskej školy v Senci, navštevoval osemročné gymnázium v Nitre a zmaturoval roku 1934.
Potom nasledovalo štúdium teológie v Spišskej Kapitule, kde bol 2.2.1939 vysvätený za kňaza.
Na prvé miesto kaplána odišiel do Zázrivej, od roku 1941 bol kaplánom v Podvlku a roku 1942 sa tam stal dočasným správcom farnosti.
Od roku 1943 bol správcom farnosti v Liesku.
Dňa 19. 10. 1943 prišiel za správcu do našej farnosti.
Tu ho čakal rozostavaný kostol, ktorý sa počas vojny budoval veľmi ťažko.
Posviacka chrámu sa konala roku 1948, ale práce pri zveľaďovaní chrámu pokračovali aj naďalej.
Významnými náboženskými udalosťami počas jeho pôsobenia boli birmovka 21. 6. 1948 a ľudové misie v apríli 1949.
Udalosti, ktoré nasledovali, boli odrazom politického vývoja po februári 1948.
V lete 1949 začala štátna moc prenasledovať kňazov, ktorí sa nebáli prečítať pastierske listy svojich biskupov.
Medzi nich patril aj Štefan Šmiheľ, preto sa štátna moc o jeho osobu veľmi zaujímala.
Novoťania sa zľakli o svojho kňaza a celé leto, vo dne i v noci, strážili faru - chodili na „vartu“.
Striedala sa celá dedina a ešte dnes žijú mnohí účastníci „vartovania“.
Vtedy si veriaci svojho kňaza ustrážili, ale koncom 50-tych rokov sa stal znovu nepohodlným a na podnet štátnych funkcionárov bol preložený do Liptovskej Teplej.
Tam spravoval farnosť od 1. apríla 1958 do 16. februára 1966.
Nepriateľský postoj štátnej moci voči jeho osobe vyvrcholil a Štefana Šmiheľa zatkli.
Medzi ľuďmi rozšírili fámu, že vlastnil vysielačku na fare, ale nebola to pravda.
V kronike je o tom takýto záznam: „Dňa 16. februára 1966 Štefan Šmiheľ, správca tunajšej farnosti, bol zatknutý, obvinený z protištátnej činnosti a uväznený v Banskej Bystrici.
Po rôznych prieťahoch vo vyšetrovacej väzbe bol 24. augusta 1967 Krajským súdom v Banskej Bystrici odsúdený na 18 mesiacov väzenia a päťročný zákaz kňazskej činnosti.
Odsúdený bol preto, že od roku 1958 častejšie protestoval proti náboženskému útlaku, prenasledovaniu Cirkvi, deformáciám náboženského i spoločenského života.
Poukazoval na krivdy, akých sa od roku 1950 niektorí verejní činitelia dopúšťali proti Cirkvi, kňazom, rehoľníkom a veriacemu ľudu.
Sledoval tým cieľ, aby si kompetentní verejní činitelia uvedomili, že sa dopúšťajú neľudskosti, aby krivdy napravili a poddaným dovolili slobodne žiť.
Súd túto jeho činnosť ohodnotil ako podvracanie republiky.“
Dňa 2.4. 1968 bol z väzenia prepustený a pracoval ako vodárenský robotník na Orave.
V decembri 1968 dostal súhlas ku kňazskej činnosti a vrátil sa, aj vďaka prosbám veriacich, do farnosti Liptovská Teplá, ku ktorej patrili aj filiálky Bešeňová a Turík.
Pôsobil tam dovedna 23 rokov až do svojej smrti.
Za toto obdobie zveľadil, vďaka milodarom veriacich, chrámy vo všetkých troch obciach, ale hlavne pozdvihol duchovný život vo farnosti.
Zomrel 28. 4. 1983 na fare v Liptovskej Teplej vo veku nedožitých 69 rokov a pochovaný je na cintoríne v rodnom Hruštíne.
Dôstojný pán Štefan Šmiheľ sa vyznačoval obetavosťou, veľkým zmyslom pre poriadok, povestnou prísnosťou a zásadovosťou, ktoré uplatňoval v prvom rade na sebe.
Aj vďaka týmto vlastnostiam dokázal pozdvihnúť farnosti, v ktorých pôsobil, rovnako v oblasti duchovnej i materiálnej.
Popri záujme o Božie veci sa venoval aj rôznym záľubám.
Zaujímal sa o rôzne druhy športu a bol veľkým futbalovým fanúšikom.
Veľkú záľubu mal vo včelárstve a rád fotografoval.
Väčšina fotografií v novotských rodinách z toho obdobia je práve od neho.
Venoval sa tiež histórii, napísal dejiny rodnej obce a obcí i farností, v ktorých pôsobil.
Od príchodu do našej farnosti začal písať Dejiny obce Novoť, ktoré vyšli v podobe samizdatu v 80-rokoch.
Pamiatky obce Liptovská Teplá
Dominantou obce je Rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba, jednoloďová ranogotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1280.
Najstaršia správa o kostole je z roku 1354.
Úpravami prešiel v 14., 15. aj 16. storočí, kedy bola zaklenutá loď a pristavaná veža.
V druhej polovici 18. storočia prešiel barokovou úpravou.
V interiéri sa nachádza výmaľba od Jozefa Hanulu z prelomu 19. a 20. storočia.
Zachovalo sa tu viacero stredovekých architektonických detailov ako gotické pastofórium.
Presbytérium je zaklenuté rebrovou krížovou klenbou.
Hlavný oltár je neogotický, bočný ranobarokový oltár Panny Márie pochádza z roku 1694 a oltár sv. Mikuláša z konca 17. storočia.
Kostol má hladké bielené fasády členené opornými piliermi a polkruhovo ukončené okná.
Veža je ukončená barokovou helmicou.
Súčasný život farnosti
Život farnosti Liptovská Teplá je aj v súčasnosti bohatý a aktívny. Veriaci sa stretávajú na pravidelných bohoslužbách, adoráciách a iných náboženských aktivitách.
V utorok od 16. 30 - 17. 50 hod. bude vyložená sv. adorácia.
Vo štvrtok máme 1 štvrtok v mesiaci od 10. 00 - 17. Najs.sv, Oltárna.
V stredu, piatok a sobotu sú zimné kántrové dni.
Aktivity pre deti a mládež
Od prvej adventnej nedele putuje do rodín prostredníctvom deti BETLEHEM.
Deti si na sv. svoje školské tašky, ktoré pred sv. skutočnú pomoc!
Stretnutia budú ešte v sobotu 13. 12. 2025 a 20. 12. tvorivých dielní do PC a podporíte dobrú vec.
a nápady! v mesiaci bude jedná sv. deti, starých rodičov.
Ostatné oznamy
Na budúcu nedeľu bude sv. Štefana Náhalku.
Chcem takým to spôsobom obetovať za vás sv.
Stretnutia v rámci prípravy na sviatosť birmovania budú v nasledujúcich mesiacoch nasledovne:12. celodennú adoráciu.
počas jubilejného roka bude adorácia v utorok od 16. 00 - 17. 50 hod.
O 16. 00 hod. korunku Božieho milosrdenstva.
celodenná poklona pred sviatosťou od rannej sv. diecézy.
prijímať Najsvätejšiu sviatosť pod obidvoma spôsobmi.
požehnanie pre naše vzťahy.
veľkom počte.
Kňazi pochádzajúci zo Suchej Hory
História farnosti je úzko spätá s kňazmi, ktorí v nej pôsobili. Medzi významné osobnosti patria aj kňazi pochádzajúci zo Suchej Hory:
- Vladimír Maslák, kňaz Banskobystrickej diecézy, narodený 21. apríla 1968 v Trstenej.
- Ján Maslák, kňaz Spišskej diecézy a neskôr Krakovskej arcidiecézy, narodil sa 27. júla 1896 v Suchej Hore.
- Jakub Kopcsányi od Matky Božej SchP, kňaz rehole piaristov. Vlastným menom Jakub Kopčiha, narodený 14. júla 1853 v Suchej Hore.
- Matej Pikula, kňaz Košickej arcidiecézy, narodil sa 15. decembra 1838 v Suchej Hore.
- Ján Motýľ (Motyla), kňaz Tarnowskej diecézy, narodený 12. apríla 1811 v Suchej Hore.
- Ján Harmata, kňaz Vesprémskej diecézy, narodený 01. septembra 1804 v Suchej Hore.
- Benedikt Kopcsányi od sv. Maximimlána SchP, kňaz rehole piaristov. Vlastným menom Ignác Kopčiha, narodený 11. júna 1798 v Suchej Hore.
- Martin Pikula, kňaz Rehole Kanonikov Božieho Hrobu Jeruzalemského, narodený 08. augusta 1793 v Suchej Hore.
Liturgický kalendár a farské oznamy (8. december - 14. december 2025)
PO 8.12. Nepoškvrnené počatie Panny Márie (slávnosť) - prikázaný sviatok
SO 13.12. Sv. Lucia, panna a mučenica (spomienka)
NE 14.12. III. ADVENTNÁ NEDEĽA - GAUDETE
Sväté omše
LIPTOVSKÁ TEPLÁ - Farský kostol sv. Filipa a Jakuba
- PO 18.00 Zosnulí z rodiny Kucharičovej
- ST 8.00 +Barbora a František Lešňovský
- ŠT 17.30 adorácia + sviatosť zmierenia, 18.00 Za zdravie a Božie požehnanie pre Natáliu Kollatiovú
- PI 18.00 Poďakovanie za 80 rokov pre Otíliu a prosba o zdravie a Božie požehnanie
- SO 18.00 +Jozef, Emília, Jozef a Rudolf
- NE 9.30 +Barbora a František Lešňovský
BEŠEŇOVÁ - Filiálny kostol Najsvätejšej Trojice
- PO 17.00 Poďakovanie za dar života a prosba o požehnanie pre Jonáška
- PI 17.00 +Miroslav Kubaľák ml.
- NE 8.00 Za veriacich farnosti
TURÍK - Filiálny kostol navštívenia Panny Márie
- PO 19.00 Za veriacich farnosti
- NE 11.00 +Otília Demková
Farské oznamy
- Zbierka pre farnosť: Na budúcu nedeľu 14. decembra 2025 bude zbierka na kostoly. Vďaka za vaše milodary.
- Upratovanie kostola: Prosím v sobotu o upratovanie farského kostola rodiny: Likavcová, Pažítková, Matviaková. Prosím o upratovanie filiálneho kostola v Bešeňovej rodiny: Babečková V. 208, Vanglová D. 230. Vopred im vyslovujem Pán Boh zaplať.
- Večer milosrdenstva: Večer milosrdenstva budeme sláviť v piatok 19. decembra 2025 v jubilejnom kostole sv. Ondreja v Ružomberku o 16:00 h. Téma večera bude: Cirkev ako spoločenstvo. Srdečne pozývame všetkých veriacich.
- Sviatosť zmierenia pred Vianocami: Vysluhovanie sviatosti zmierenia pred Vianocami bude v našej farnosti 21. decembra 2025 (nedeľa) vo všetkých kostoloch od 16.00 hod. do 17.00 hod.
- Poďakovanie: Zo srdca ďakujem, aj v mene všetkých veriacich Liptovskej Teplej, ochotným mužom, ktorí venovali svoj čas, um a zručnosť pri montáži nových lavíc k pódiám.